Ochrana funknych skupin

Na hydrol zu scet lov stafii zvyttajne kr tke ohrievanie so zrieden mi mine­r lnymi (HC1, ^H2S0₄, H₃PO₄) alebo organick mi kyselinami (kyselina ave o–v , kyselina citr nov ). R chlos hydrol zy sa zvy uje kontinu lnym odstra­ ovan m vznikaj cej karbonylovej zl eniny napr. destil ciou s vodnou parou.

Acet ly a tioacet ly vznikaj z karbonylov ch zl en n po as katal zy sil­n mi miner lnymi kyselinami, organick mi kyselinami, silno kysl mi i nov mi meni mi zalo en mi na polym rnych aromatick ch sulfokyselin ch. Posled­n typ je vhodn aj na acetaliz ciu karbonylov ch zl en n citliv ch na ky­seliny, napr. furalu. Ve mi inn m katalyz torom je ter t fluoridu bori–t ho. Cyklick acet ly (1,3–dioxol ny) I, tioacet ly (1,3–diti ny) II vzni­kaj z 1,2–diolov alebo z 1,2–ditiolov. 1,3–oxatiol ny III vznikaj analo­gicky z 2–hydroxytiolov. Cyklick acet ly s v porovnan s acyklick mi st lej ie pri hydrol ze a tepelnom rozklade (6.1.2).

Formaldehyd reaguje najochotnejgie spomedzi v etk ch karbonylov ch zl en n. Dobr v a ky acet lov a ditioacet lov d vaj za miernych podmienok aj ali­fatick aldehydy. Odstra ovanie reak nej vody z reak nej zmesi alebo pou i­tie nadbytku jednej z reak n ch komponentov m pod a princ pu pohyblivej rovnov hy kladn vplyv na v ku v a kov. asto sa uveden sp soby kombinu­j : pou va sa nadbytok jednej z v chodiskov ch surov n a odstra uje sa je­den z reak n ch produktov, naj astej ie voda. Je ve mi v hodn , ak sa v prie­behu reakcie rozdel reak n zmes na organick a vodn vrstvu. Reakcia alej pokra uje len v organickej vrstve, im sa s stavne poru uje reak n rovnov ha v prospech acet lu. Katal za chloridu v penat ho sa vyu va pri pr prave acet lov ni ch lenov homologick ho radu aldehydov, preto e prchavos v chodiskov ch zlo iek aj acet lov nedovo uje azeotropick odstra ovanie vody. Chlorid v penat s asne zni uje rozpustnos organick ch zl en n vo vodnej f ze (6.1.3).

Pri pou it aromatick ch aldehydov je potrebn nadbytok alkoholovej zlo ky, niekedy zv en teplota. Tioljr reaguj u pri laborat rnej teplote. Reakti­vite aromatick ch aldehydov z vis od substit cie aromatick ho jadra. 4–nit–r substituovan deriv ty reaguj omnoho ochotnej ie ako nesubstituovan benz–aldehyd; opa ne je to pri hydroxyaldehydoch. PrioC,/3 –nenas ten ch aldehydoch m e nasta konkuren n 1,4–ad cia najm pri pou it silno nukleofiln ch tio–lov. Vhodnou vo bou reak n ch podmienok mo no dosiahnu e oC, –nenas ten acet l je hlavn reak n produkt. Pou itie t,2–diolov a 1,2–ditiolov (naj as–tejSie 1,2–et ndiolu a 1,2–et nditiolu m v porovnan s jednoduch mi alkohol­mi a tiolmi za n sledok zv enie reak nej r chlosti tvorby 1,3–dioxol nov a 1,3–diti nov a ich v a kov. Najr chlej ie reaguj 1,2–dioly, resp. 1,2–di–tioly a cis–usporiadan m (6.1.4). Napr klad cis–t,2–cyklopent ndiol reaguje asi stokr t r chlej ie ako etyl nglykol.

Zatia aldehydy d vaj acet ly ve mi ochotne, pri ket noch v d sledku ne­priazniv ho sf rick ho aj induk n ho vplyvu dvoch uhl kov ch skup n je rovno­v ha posunut v neprospech acet lu. Cyklick acet ly, a najm tioacet ly vzni­kaj ve mi ochotne. Synteticky sa vyu vsj len acet ly vznikaj ce z acet nu pri ostatn ch ket noch sa prakticky vyu vaj len tioacet ly (6.1.5).

Mimoriadny v znam m vyu itie 1,2–et nditiolu. Reaguje aj s tak mi steroid–n mi ket nmi, ktor nereaguj s jednoduch mi tiolmi. S o , /3–nenae ten mi ke­t nmi d va tioacet ly bez konkuren nej 1,4–ad eie. E te vhodnej je 1,3–pro–p nditiol, ten je vSak menej dostupn

l on ot i ogly koly d vaj 8 karbonylov mi zl eninami 1,3–oxatiol ny, ktor ma­j v hody acet lov aj tioacet lov, preto e ochotne vznikaj , s tak isto st le v z saditom prostred , ale na rozdiel od tioacet lov sa dobre hydroly­ uj kyselinami (6.1.7) 1,3–oxatiol ny dost vaj prednos pred 1,3–dioxol n–mi vtedy, ak sa odstr nenie chr niacej skupiny ned uskuto ni v kyslom pro­stred . Z 1,3–oxatiol nov sa d regenerova karbonylov zl enina aj reduk­ciou na Raneyovom nikle v alkohole v slabom alkalickom prostred . Ak je po­trebn regenerov karbonylov skupinu mimo kysl ho prostredia, pou ije sa na jej chr nenie /3–halog n–i,2–diol, z ktor ch vznikaj ce 1,3–dioxol ny sa daj previes sp na karbonylov zl eniny p soben m kovov ho zinku(6.1.8).

Nev hoda tvorby acet lov z ket nov priamo acetaliz ciou odpad pri ich pr prave pomocou esterov kyseliny ortomrav ej (Claisenova met da). Ako kataly­z tor sa pou va chlorovod k alebo chlorid am nny. Met da sa naj astej ie vyu va na pr pravu dietylacet lov (6.1.9).

Ortoestery karboxylov ch kysel n sa pripravuj alkohol ssou hydrochloridov imino terov vznikaj cich zav dzan m bezvod ho chlorovod ka do ekvimol rnej zmesi nitrilu a alkoholu za chladenia (6.1.10). Syntetick v znam acet lov tioacet lov je v tom, e s inertn vo i katalytickej hydrogeniz cii, re­dukcii sod kom v alkohole aj kvapalnom amoniaku alebo tetrahydridohlinita–nom l tnym. Odol vaj inku oxida n ch inidiel, ako s manganistan drasel­n , octan oloviCit , chl rnan sodn . Takto chr nen karbonylov skupina str ca svoju reaktivitu vo i nukleofiln m inidl m, ako s Grignardove i–nidl , vodn mu amoniaku, alifatick m am nom alebo kyanidu draseln mu. Mimo­riadna stabilita 1,3–diti nov sa vyu va na synt zy zalo en na prep lovani reaktivity karbonylov ch zl en n prostredn ctvom ich organol tnych sol

Vybran pr klady dokumentuj syntetick u ito nos acet lov (6.1.11).

1,3–dikarbonylov zl fieniny sa asto pou vaj na pr pravu pa – a es l nko v ch heterocyklov. /3–dialdehydy a /3–ketoaldehydy s pre nestabilitu pou i­te n len vo forme acet lov. Spolu a dus kov mi zl eninami vhodnej trukt ry umo uj synt zu pyrimidlnov ch deriv tov a s hydroxylam nom, resp. hyd–raz nom pr slu n 1,2–oxazoly, resp. 1,2–diazoly (6.1.12).

kyselina 2,3,4,6–diizopropyli n––2–ketogul nov

Sch ma zobrazuje 'as synt zy kyseliny askorbovej (vitam nu C).

Aromatick , heteroaromatick a oC, –nenas ten aldehydy a ket ny d vaj 8 anhydridmi kysel n pri pou it kysl ch katalyz torov (H₂S0₄> a za miernych podmienok alkylid ndiestery. V be zvodom prostred s zna ne st le, a vyu va­j sa na ochranu aIdehydovej skupiny pri oxid ci ch, redukci ch a nitr ci ch

Karbonylov zl enina sa m e regenerova p soben m zrieden ch kysel n alebo vodnou suspenziou oxidu hore nat ho. Pri jeho pou it nenast va konkuren n Cannizarova reakcia; t nast va, ak pou ijeme na regener ciu zrieden roztok alkalick ch hydroxidov.

Enolizovate n aldehydy a ket ny p soben m anhydridov kysel n v pr tomnosti z sadit ch katalyz torov, teda za podmienok, pri ktor ch d vaj aromatick aldehydy o –nenas ten kyseliny, d vaj enolestery. Karbonylov zl eni­na sa uvo uje z enolesteru varen m s vodou (6.1.14).

Na chr nenie karbonylov j skupiny sa e te pou vaj ox my, hydraz ny a semi–karbaz ny. Zvy ajne vznikaj ve mi ochotne, na sp tn z skanie karbonylov j zl eniny v ak vo v ine pr padov nemo no pou i mierne podmienky. Hydraz ny a semikarbaz ny sa pou vaj v ch mii cukrov na ich izol ciu a charakteri­z ciu, preto e dobre kry talizuj . Uvo nenie karbonylovej zl eniny zo semi–karbaz nu kyslou hydrol zou je zvy ajne bez probl mov, najv hodnej ie je po­u i 10 – 20 % roztoky kyseliny ave ovej. Pri jej pou it nedoch dza k zmene konfigur cie na opticky akt vnom centre na uhl ku vo i karbonylu. Se­mikarbaz ny sa daj tiepi aj p soben m kyseliny dusitej v kyseline octovej, met da v ak nie je vhodn na regener ciu oC , –nenas ten ch karbonylov ch zl en n.

Hydraz ny odvoden od silno z sadit ho hydraz nu sa hydrolyzuj kyselinami relat vne ahko v porovnan s hydraz nmi vytvoren mi z aromatick ch hydrazl–nov. Na regener ciu cukrov z rozli n ch aromatick ch hydraz nov sa vyu va

schopnos benzaldehydu tvori stabiln aromatick hydraz ny e hydraz nom u–vo ftuj cim sa pri hydrol ze. Na uvo nenie karbonylovej zl eniny z ve mi st lych 2,4–dinitrofenylhydraa nov (vyu vaj sa na identifik ciu karbonylov ch zl en n^ sa vyu va aj schopnos kyseliny pyrohroznovej vytv ra ve mi sta­biln hydraz ny (6.1.15).

6.2 OCHRANA KARBOXYLOVEJ SKUPINY

Hydroxylov fias karboxylovej kyseliny sa vo v ine pr padov d chr ni es–terifik ciou. Esterov skupina nem kysl vlastnosti a nebr ni nukleofiln m reakci m na karbonylovom uhl ku, napr. s Grign rdov mi alebo organokovov mi inidlami.

Ve mi asto sa vyu vaj metylov a etylov estery. Ako katalyz tory sa po­u vaj anorganick kyseliny: kyselina s rov , chlorovod kov a polyfosfore n . Spomedzi organick ch kysel n sa pou vaj kyselina p–tolu nsul nov a 2–naftal nsulf nov , ktor s v hodnej ie ako anorganick , preto e nesp so­buj ved aj ie reakcie. Koncentr cia katalyz tora ovplyv uje reak n r ch­los , ale nem vplyv na v ku v a ku, ktor z vis od mol rneho pomeru re­aguj cich zlo iek alebo od odstra ovania jedn ho produktu esterifik cie z reak nej zmesi.

Naj astej m sp sobom regener cie karboxylovej skupiny je alkalick hydrol za. Uskuto uje sa zahrievan m esteru s ekvivalentn m mno stvom alebo nad­bytkom vodn ho alebo alkoholick ho roztoku alkalick ho hydrox du. Pou veme ju v ade tam, kde nenast vaj ved ajfiie reakcie vplyvom z sadit ho prostre­dia, ako je aldoliz cia, aldolov kondenz cia, elimina n reakcie halog nde–riv tov a pod.

Pr tomnos kv rt ray ch am niov ch soli (katalyz torov f zov ho prenosu) v znamne ur ch uje hydrol zu najm nlzkomolekulov ch esterov, napr. dimetyles–ter kyseliny adipovej je inertn vo i 50 % NaOH pri laborat rnej teplote. Pr davok tris/hex decyl/metylam niumchloridu vyvol exotermick reakciu a u–konS hydrol zu sa 30 min t.

V pr padoch, ke nie je mo n pou i alkalick hydrol zu, pripravujeme ben–
zylestery, ktor sa daj rozlo i hydrogenol zou (7.2). .

Terci rne butylov estery sa Stiepia v mierne kysl ch podmienkach v d sledku ahk ho trhania v zby alkylov ho uhl ka s kysl kom. V niektor ch peci lnych pr padoch sa pou vaj 2,2,2–trichl Vetylov estery. T to skupina sa odstra­ uje redukciou zinkov m prachom vo vodnej kyseline octovej (6.2.1).

V praxi s ast pr pady, ke3 klasick kyslo katalyzovan esterifik cia pre pecifick usporiadanie uhl kovej kostry kyseliny alebo alkoholu, resp. pre in pr iny prebieha s n zkymi v a kami, alebo v bec neprebieha* Stericky br nen '–disubstituovan aromatick karboxylov kyseliny sa esteriritu­j tak, e sa rozpustia v koncentrovanej HgSO. a vylej do nadbytku absol t­neho alkoholu. Po zrieden reak nej zmesi vodou sa z skaj estery vo vysokom v a ku (Nemnannova met da). V born v a ky esterov kyseliny 2,2–dimetylpro–p novej sa z skaj pomocou anhydridu kyseliny triflu roctovej, s ktor m d va t to kyselina zrnesovy anhydrid ochotne reaguj ci s alkoholmi, pri om vznika­j estery (6.2.2).

Z sadit am nov skupina v aminokyselin ch via e mol rny ekvivalent kysl ho katalyz tora, a takto vzniknut am niov i n neochotne aduje d*al . prot n potrebn na katal zu esterifik cie v zmysle v eobecn ho mechanizmu tejto re­akcie.

Estery aminokysel n sa vo v born ch v a koch z skavaj esterifik ciou ami­nokysel n v nadbytku absol tneho alkoholu nas ten ho bezvod m chlorovod kom. Ak e v molekule aminokyseliny dve karboxylov skupiny rozdielnej reaktivi­ty, d sa selekt vne esterifikova reakt vnejSia z nich (6.2.3).

R H–, C^–C^ alkyl–, arylalky1–, heteroaryl–, aryl–R'= rozli n alkyly, najvhodnej ie CH,–, C₂H~–

Ak priama eeterifik cia kyseliny prebieha a ko pre jej nlsku rozpustnos v pou itom alkohole, pou vame na pr pravu esterov alkohol 2u acylhalogeni–dov. Napr. kyselina 1,4–benz ndikerboJtylov pre jej nepatrn rozpustnos vo vriacom etanole sa mus najprv premeni na chlorid, kyseliny, a ten potom d va estery. Estery niektor ch pyrid nkarboxylov ch kysel n je v hodn pripra­vova aj z pr slu n ch am niov ch sol chloridov kysel n, a nie priamou es–terifik ciou (6.2.4).

Al'kohol za dichloridu kyseliny uhli itej (fosg nu) s alkoholmi sa vyu va na synt zu d le it ch z kladn ch surov n organickej synt zy. Pri n zkych teplo­t ch vznikaj ntonoestery kyseliny chl mravCej a pri vyS ch teplot ch a nad­bytku alkoholu v pr tomnosti z sad dialkylestery kyseliny uhli itej (6.2.5).

Acylhalogenidy sa tie vyu vaj na pr pravu arylov ch a terci rnyeh alkylo–v ch esterov. Pri priamej esterifik cii kysel n s fenolmi s velini n zke v a ky a pri pr prave terci rnych alkylov eh esterov s asne nast va elimin cia vody a vznik alk nov . Alkohol za acylhalogenidov a alkohol za anhydri–dov kysel n je jednou z mala v eobecn ch synt z esterov tohto typu. Pri, al–kohol ze m ve k v znam pr davok pyridlnu tvoriaceho s acylhalogenidom re­akt vny komplex lanko podliehaj ci alkohol ze. Bez jeho pr tomnosti poskytu­j acylhalogenidy s terci rnymi alkoholmi len terci rne alkylhalogenidy

mnohokr t v pr padoch, ke3 metyl– a etylestery vznikaj ochotne kyslo kata–lyzova ou esterifik ciou, in prim rne a sekund rne estery vznikaj len v n zkych v a koch. Vtedy mo no vySSie estery pripravi preesterifik ciou me­tyl– alebo etylesterov, ktor prebieha, v kyslom aj v z saditom prostred N zkovr ci metanol alebo etanol sa s stavne oddestilov va z reak nej zmesi ako bin rne zmes s benz nom a reak n rovnov ha sa t m pos va v smere ela­n ho esteru. Preesterifik cia je v znamn met da pr pravy esterov v labora­t rnej aj technologickej praxi. Ako katalyz tory sa naj astej ie pou vaj alkalick alkohol ty, v borne sa osved ili alkohol ty hlinit

Terci rne alkylestery sa tie z skavaj preesterifik ciou metylesterov pou­ it m terci rneho alkylesteru kyseliny mrav ej. Potrebn terci rny alkyles–ter sa pripravuje reakciou terci rneho alkoholu so zmesov m anhydridom kyse­liny mrav ej a octovej (6.2.8).

Ochrana karbonylovej asti karboxylovej skupiny je ob a nej ia loha ako chr nenie hydroxylovej asti. Karboxylov skupina sa p soben m 2–amino–2–aetyl––1–propanolu alebo 2,2–dimetylazirid nu premen na 4,4– alebo 5|5–3imetyl––1,3–oxazol n. Karboxylov skupina sa regeneruje kyslou hydrol zou. Ak sa re­gener cia uskuto uje v alkoholickom prostred , vznikaj estery (6.2.9).

6.3 OCHBANA HYDROXILOVEJ SKUPINY

Hydroxylov skupiny alkoholov sa naj astej ie chr nia premenou na tery, estery alebo acet ly. Jednoduch tery s zvy ajne inertn vo i organokovo–v m zl enin m. V ber typu terove'j skupiny z vis od podmienok, v ktor ch bude potrebn regenerova hydroxylov skupinu. Aby bolo mo n chr niacu sku­pinu odstr ni mierne kyslou hydrol zou, vyu va sa na chr nenie tetrahydro–pyr n. Tetrahydropyranov skupina je ako in acet ly inertn vo i nufcleofil–n m inidl m, redukcii komplexn mi hydridmi a reakci m s organokovov mi zl eninami. Met da je vhodn len na chr nenie achir lnych alkoholov. Ak m al­kohol asymetrick centrum, vznik nov asymetrick centrum na C uhl ku py–r novej kostry, m sa vytv ra zmes diastereoizom rnych terov, 80 s a uje istenie a ich identifik ciu. Tento probl m sa rieSi v menou dihydropyr nu za metylpropenyl ter. Asymetrick centrum nevznik a acet l sa hydrolyzuje v miernej ch podmienkach ako v pr pade tetrahydropy ranov ch terov. Na ten­to el sa vyu va aj etylvinyl ter, ktor tie d va diastereoizom ry v pr pade chr nenia achir lneho alkoholu (6.3.1).

Tvorba jednoduch ch alkylov ch terov nie je ve mi vhodn sp sob chr nenia hydroxylov ch funk n ch skup n, preto e na ich sp tn uvo nenie s potrebn tvrd podmienky. Napr. pou van koncentrovan kyselina bromovod kov asto sp sobuje al ie n sledn reakcie hydroxylov j skupiny. V nimkou s ter iar­ne butylov tery, ktor sa tiepia v mierne kyslom prostred . Benzylov –tery sa pou vaj na chr nenie hydroxylovej skupiny vtedy, ak tiepenie te*

Sp sob chr nenia nerovnocenn ch hydroxylov ch skup n v oukroch m osobitne ve k v znam, preto e asto potrebujeme ich selekt vne chr nenie. P soben m alkoholu nas ten ho chlorovod kom (Fischerova met da) alebo v pr tomnosti kysl ho i nov ho meni a vznikaj diastereoizom rne od– a /3–alkylglykozidy. Sekund rne hydroxylov skupiny cukrov reaguj v kyslom prostred s acet nom alebo benzaldehydom, pri om vznik izopropyl n–, resp. benzylid n deriv t. Na tvorbe acet lovej skupiny sa zvy ajne z ast uj cis– orientovan hydro­xylov skupiny na susediacich uhl koch.

Trifenylmetyl nov skupina (tritylov ) sa zav dza do molekuly reakciou tri–fenylmetylchloridu s alkoholom. Pre svoju objemnost triarylmetylov skupiny reaguj len s prim rnymi alkoholmi. Jej hydrol za nast va v hor cej vodnej kyseline octovej.

asto sa na chr nenie hydroxylov ch skup n vyu vaj ich estery s kyselinou octovou alebo benzoovou. Stericky br nen alkoholy d vaj estery s reakt v­nymi amidmi ako s N–ecylimidazolmi (6.3.2). Estery ochotne vznikaj zo ste–' rieky nebr nen ch alkoholov s anhydridom kyseliny octovej alebo benzoylchlo–ridom v pr tomnosti pyrid nu alebo inej terci rnej z sady.

Ve mi d le it chr niace skupiny s silylov tery. Ochotne vznikaj pri re­akcii alkoholov s trimetylsilylchloridom v pr tomnosti z sady alebo x hexa–metyldisilaz nu. Tieto zl eniny sa vyu vaj vtedy, ak je potrebn praco­va v al ej synt ze s m lo pol rnymi zl eninami alkoholu {6*3.3). Trime–tylsilylov skupina je ve mi n chyln k hydrol ze alebo nukleofilnej v mene, o ve mi limituje jej pou vanie. V menou za dimetylterci rnubutylov skupi­nu sa zvy uje stabilita silylovej skupiny a umo uje jej pou vanie pri re­dukcii hydridmi, napr. diizobutoxydihydridohlinitanom l tnym alebo pri oxi­d cii kyselinou chr movou v acet ne. Silyl cia alkoholu s dimetylterci rnyn butylsilylchloridom sa uskuto uje v dimetylformamide pri katal ze imidazo–lom. Hydrol za tejto chr niacej skupiny je pomal a ur ch uj ju fluoridov i ny, ktor sa prid vaj do reak nej zmesi vo forme tetrabutylam niumfluori–du v tetrahydrofur ne.

Chr nenie alkoholov tvorbou zlo it ho teru m niekedy prednos pred acet –lovou skupinou. Acet ly s inertn v z saditom prostred a citliv v kyslom prostred . Zlo it tery s stabilnej ife v kyslom prostred , ale ahko hyd–rolyzuj v z saditom prostred . Preto sa vyu vaj najm v oxida n ch reak­ci ch, nemo no ich v ak pou i v synt zach organokovovymi fiinidlami.

Reaktivita a ko reaguj cich alkoholov sa zvySuje ich premenou na alkohol –ty pomocou siln ch z sad, napr.n–butyll tie alebo etylmagn ziumbromidu. Ak sa nedaj pripravi alkohol ty, pou vaj aa reakt vne aeylafin inidl ,napr. zmie an anhydridy; pripravuj sa zmieSan m karboxylov ch kysel n s anhydri–dom kyseliny triflu roctovej, neizoluj sa, ale sa pou vaj in situ.

Na aktiv ciu karboxylov ch skup n sa vyu va dicyklonexylkarbodiimid vytv raj ci s nimi amidoanhydrid (7.7.9). Cyklick karbon ty vznikaj z 1,2–dio–lov a N, N–karbonyldiimidazolu alebo preesterifik ciou dietylkarbon tu. S to vhodn n hrady cyklick ch acet lov. N,N –d icyklohexylkarbodiimid a dietyl–karbon t v hodne nahradzuj fosg n, ktor tie mo no pou i na tieto ely

6.4 OCHRANA AMINOSKUPINY

Nechr nen aminoskupina je nukleofiln a je donorom slabo kysl ch prot nov. Ak s v procese synt zy tieto je,i dve vlastnosti na prek ku, mus me ju chr ni

Nukleofiln schopnosti nechr nenej aminoskupiny sa daj odstr ni acyl ciou. Najvhodnej ia je benzyloxykarbonylov skupina, preto e sa d mimoriadne ah­ko odstr ni hydrogenol zou (7.2.1.1). Na chr nenie aminoskupiny sa vyu va­j aj terci rne alkoxykarbonylov skupiny tankos ich odStiepenia je podmie­nen stabilitou vznikaj ceho terci rneho karbokati nu pri ich odstra ovan . Od tiepenie nast va v kyslom prostred , napr. v kyseline triflu roctovej

Jednoduch amidy s dobr mi chr niacimi skupinami len tom pr pade, ak je chr nen molekula atabiln v silnom kyalom alebo silno z saditom prostre­d potrebnom na ich hydrol zu. Na ochranu prim rnych aminoskup n sa vyu va ftaloylov skupina. Odstra uje sa hydrol zou alebo hydrazinol zou.Druh me­t da vedie k cyklick mu hydrazidu kyseliny ftelovej, vyu van mu ne synt zu benzo[c]1,2–diazinu. a ko bydrolyzuj ce N–alkylftalimidy ochotne reaguj s hydrezinom alebo fenylhydraz nom za varu v alkoholickom roztoku. T to met da sa vyu va pri synt ze peptidor na odstr nenie taloylov ho zvy ku z oL––aminoskup n. D le itos tejto met dy st pla so zisten m, e pri hydrazino–l ze nenast va zmena konfigur cie na opticky akt vnom <£ –uhl ku.

Ftaloylimid alebo cyklick deriv ty amoniaku sa ahko alkyluj pre kyslos ich vod ka. Vyu va sa to na synt zu prim rnych am nov (Gabrielova synt za) (6.4.2). Alkyl cia ftalimidu sa tie d uskuto ni p soben m alkoholu, di­ ty lesteru kyseliny azodikarboxylovej a trifenylfosf nu (6.4.3) /'<'

V niektor ch pr padoch amidov skupina d selekt vne odstr ni redukciou hydridmi. Trichl raeetamidy sa ahko rozkladaj tetrahydridoboritanom sodn m v alkohole alebo diizobutylalum niumhydridom. Pri n zkych teplot ch sa re­dukcia s hydridom zastavuje na stupni aminoalkoholu (6.4.4). V niektor ch pr padoch je na chr nenie v hodn pou i triflu racetylovu skupinu, ktor sa v d sledku elektr novo akceptorn ho inku triflu rmetylovej skupiny ah­ko hydrolyzuje v alkalickom prostred