CATEGORII DOCUMENTE |
Bulgara | Ceha slovaca | Croata | Engleza | Estona | Finlandeza | Franceza |
Germana | Italiana | Letona | Lituaniana | Maghiara | Olandeza | Poloneza |
Sarba | Slovena | Spaniola | Suedeza | Turca | Ucraineana |
V Ý B E R
II.
- pre celú rodinu -
Predchádzajúce slovníky slovenského jazyka mali jeden veľký nedostatok: malú, no z hľadiska frekvencie v hovorovej reči veľmi významnú oblasť lexiky pred verejnosťou buď zatajili, alebo prezentovali vo veľmi obmedzenej podobe a občas bohužiaľ aj skreslenej. Situácia, ktorá takto vznikla, možno označiť za kurióznu: civilizovaný národ sám pred sebou tají časť svojej slovnej zásoby!
Námietka, že väčšina používateľov jazyka výrazy, o ktorých je reč, aj tak dôverne pozná, neobstojí; absencia ich exaktného lexikografického spracovania vedie k rozličným mylným názorom, poverám a mýtom. Jedným z nich je napr. názor, že najužšie jadro – takpovediac najsilnejšiu časť – tvorí štyri či päť základných slovných koreňov ( v tejto súvislosti sa obyčajne spomínajú chuj, kokot, kurva, jebať, piča). Nuž, 234 hesiel nášho slovníka poukazuje na skutočnosť, že problematika je omnoho, omnoho komplikovanejšia. Tak povedzme, kurva, už vzhľadom na jej väčší výskyt v beletrií a publicistike, leží, čo sa stupňa spoločenského tabu týka, voľakde medzi už spomínanými termínmi a menej vulgárnymi srať, šťať, riť, grcať; máme tu výrazy ako gec, kotón, cicina, prdieť, trt, predstavujúce celé spektrum intenzít a významov, zastupujú slová trtkať, mrdať a ďalšie.
Etymologický slovník jazyka českého a slovenského V. Machka (Praha, NČSAV, 1957) poukazuje na praslovanský pôvod podstatného mena kurva – uvedený tvar sa nevyvinul z nemeckého hure, ale skôr opak je pravdou; všeslovanské jebať odvodzuje svoj pôvod až kdesi v staroindickom yábhati. Z iných prameňov zase vyplýva, že slovo kokot nie je azda odvodeninou z franc. cocotte, ale zo staroslovienskeho kokot, ktoré malo, okrem iného, aj význam kohút. V tejto súvislosti nás už potom vôbec neprekvapí, že aj slovanský pôvod termínu piča resp. pizda (neskôr prešiel o.i. do maďarčiny), sa javí tiež už ako dostatočne preukázaný. Uvedené fakty a napokon aj fakt, že všetky tieto slová sa vyskytujú v našej slovnej zásobe, v slovnej zásobe používanej na našom území, nás oprávňujú vysloviť tvrdenie, že tak ako angličtina svojím futbal, klub, gól, francúzština výrazmi toaleta, kravata, krém, ruština sputnikom a perestrojkou, či čeština svojím robotom, tak slovenčina práve oblasťou spra-covanou v našom slovníku, prispieva svojím vkladom do medzinárodnej lexiky.
Záverom chceme poďakovať mnohým inštitúciam, stavebným a poľnohospodár-skym podnikom, študentským domovom, umeleckým klubom, ale najmä vojenským útvarom , ktoré nám vyšli v našich bádaniach v ústrety.
Boli by sme radi, keby slovník prispel k zvyšovaniu jazykovej kultúry u nás. Heslá nášho slovníka sa dajú použiť dvojako: buď na rozšírenie slovnej zásoby, alebo naopak, na jej zúženie. V obidvoch prípadoch slúži na uľahčenie orientácie nasledujúca približná klasifikácia.
Z hľadiska spoločenskej vhodnosti, respektíve nevhodnosti rozoznávame tieto štyri stupne:
I. tabu vo verejnom prejave a v masmédiách sa nevyskytujú, v literatúre veľmi zriedka. Rastúci výskyt zaznamenávame až v poslednom čase. Patria sem: chuj, jebať, kokot, piča a slová z nich odvodené.
II. silne vulgárne – v masmédiách a verejnom prejave sa vyskytujú veľmi zriedka, v literatúre zriedka. Spolu so slovami I. stupňa sú všeobecne považované za nepriateľné aj v akejkoľvek spoločenskej situácií. Typickým reprezentantom je kurva a príbuzné tvary.
III. vulgárne – na verejnosti a v literatúre sa vyskytujú tiež veľmi zriedka, sú však tolerované v istých spoločenských situáciách (jednoduchý humor a pod.). Patria sem hlavne hovno, srať, šťať, riť a odvodeniny.
IV. slabo vulgárne – tvoria prechodový stupeň medzi vulgárnymi a nižšími hovorovými výrazmi. Nepovažujú sa ešte za vhodné vo verejnom prejave, ale v hovorovej reči sa tolerujú. Ich reprezentantmi sú prdieť, trt, prča, fuňa, cicvor a iné.
U niektorých slov sa stupeň ich spoločenského tabu nedá presne určiť; nanajvýš je možné stanoviť isté rozmedzie. Tak freguma, gec, koton sa pohybuje zhruba niekde v rozmedzí I. a II. stupňa, grcať a jeho odvodeniny medzi stupňami III. a IV., slová cicina a cicinbrus možno zaradiť medzi II. až IV. stupeň. Zoslabené slová sú spravidla kladené o jeden stupeň nižšie, ako slová pôvodné: trtkať a odvodeniny sa nachádzajú kdesi v rozmedzí I. až III. stupňa, tvary s mrdať o niečo nižšie, približne medzi II., a III. stupňom. Slovo jebák býva niekedy pociťované nie v I., ale v II., ba dokonca až v III. stupni.
Uvedené delenie je len približné. V sporných prípadoch treba vždy vychádzať z momentálnej situácie, okolnosti a kontextu.
zdrob. fam. buzík
cicina, -y, -cín 1. pohlavný úd (Schovaj si tú c-u do nohavíc, sú tu ľudia!)
2. hlupák, naivný človek (Mal u žien úspech, aj keď sa pri tom vždy tváril ako c. – ale možno práve preto.)
3. darebák, tyran (Nový vedúci je strašná c., nechce mi podpísať dovolenku. Je to c. vyjebaná, nebude a nebude robiť.)
4. figliar, huncút (Ty c. vyjebaná, ty si ma ale dostal! Stal tam ako c., ako hlupák, ako svätý za dedinou.)
zjemn. frčina
cicinbrus, -a, mn.č. -i m. truľo, hlupák, odkundes (Taký c. – a chcel byť starostom!)
cicvor, -a, mn.č. -i. m. hlupák, chumaj, truľo (Ten senilný c. ma nebude poúčať!)
čurak i čurák nespr. pozri cicina,chuj, kokot
čurina nespr. pozri: cicina, chuj, kokot, piča
D
dodrbať nespr. pozri: dodtrtkať, domrdať, dojebať
dogrcať, -ia, -ajú dk. dokončiť vracanie (Pozri sa, či už d-l.)
ndk. dogrciavať / dogrcať sa, povracať sa (Málo chýbalo a bol by sa nám d-l v električke)
ndk. dogrciavať sa
dojebať, -e, -ú dk. 1. ukončiť súloženie, dokefovať (Keď d-l, zistil, že sa mu pretrhla frcguma.)
2. (koho) dobiť, zmlátiť (D-l ho tak, že zostal ležať.)
3. (koho) pokarhať, vyhrešiť (D-l ho ako sirotu, lebo nesplnil rozkaz.)
4. (koho) dokončiť karhanie, hrešenie (Keď ho d-l, poslal ho naspäť.)
5. (koho nahnevať, nazlostiť, dožrať (To, čo mi povedal, ma už celkom vážne d-lo.)
6. (čo) definitívne pokaziť, zničiť (D-l si tú stoličku tak, že sa už na nej vôbec nedá sedieť.)
dojebkať (nár.) (koho pomilovať (Išlo dievča do školy, učiti sa písmo, tak ju chlapci d-li, ledva domov prišlo) Minárik)
dotrtkať (zjemn. ku 1,6)
domrdať (zjemn.ku 1,3,4)
dojebať sa 1. ublížiť si, zraniť sa (D-l sa pri autonehode.)
2. prísť, doterigať sa (D-li sme sa tam, no krčma bola zatvo-rená.)
dotrtkať sa / dojebať si 1. doráňať, poraniť si (D-l si koleno pri futbale.)
2. pokaziť si, poškodiť (Na tých kameňoch si d-š sklznicu.)
zjemn. dotrtkať si, domrdať si
dojebnúť, -e, -ú, -bol dk. (koho) doraziť, dobiť (D-l ho poslednou ranou.)
dojebnúť sa (čím) doraziť sa (napr. pri pijatike) (D-l sa veľkým pohárom borovičky.)
domrdať, -á, -ajú dk pozri: dojebať
dopičovať, -uje, -ujú dk. prestať pičovať (Ak si d-l, tak sa vráť ku svojej práci.)
doprdieť, -í, -ia dk. dokončiť vypúšťanie plynov z konečníka (Ak si d-l, tak otvor okno.)
dosrať, -serie, -serú rozk. 1. dokončiť sranie (D-r už konečne a pusti ma, lebo nevydržím!)
2. (čo) pokaziť (Na predošlom poste d-l všetko ,čo sa d. dalo a tak ho preložili ku nám.)
dosrať sa 1. vypustiť nevdojak, nechtiac výkaly (Čo si sa d-l, keď sa tak vlečieš?)
2. chovať sa zbabelo (Keď mu pohrozili prokurátorom, d-l sa a všetko vybľabotal.)
dosrávať sa, -a, -ajú
došťať, -ští, -štia rozk. došti 1. dokončiť močenie (D-te a nástup.)
2. dosiahnuť močením (Ukáž ako ďaleko d-š!)
došťať sa mimovoľne, nechtiac vypudiť moč, pomočiť sa
ndk. doštiavať sa,-a,-ajú
dotrtkať, -á, -ajú dk. pozri: dojebať
drb nespr. pozri: mrd, jeb
drbačka nespr. pozri: mrdačka, trtkačka, jebačka
drbák nespr. pozri: jebák
drbať nespr. pozri: mrdať, trtkať, jebať
drbko nespr. pozri: jebko, trtko
drbnúť nespr pozri: mrdnúť, jebnúť
drnkať, -á, -ajú ndk. pozri: honiť
F
fas (maď.) nespr pozri: chuj, kokot, cicina
fajčiť, -í, -ia rozk. fajči (komu, čo i bezpredm.) pohlavne ukájať muža ústami (Fajčila mu ho vždy s láskou.)
fasovina nespr pozri: chujovina, kokotina
frcguma i prcguma, -y,
-gúm mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu alebo po-hlavnej nákaze, prezervatív
frčina, -y, -ín pozri: cicina
fuňa, -e, pozri: piča
G
grc, -u, m. vyvrátená hmota, výgrcok; spravidla obsah jedného žalúdka (Psí g.)
grcanina, -y, vydávená, vyvrátená matéria
výgrcok (všeobecne) (Všade páchla g.)
grcať, -ia, -ajú ndk vracať, dáviť (Ak by ti bolo treba g., povedz - zastaneme na chvíľu.)
gec zastar. i gäc, -u, m. mužské semeno (Zotrel jej z nohy g.)
gecovať, -uje, -ujú ndk. striekať g.
H
hajzeľ i hajzel, -zľa m. 1. záchod (H. to je pre mňa jediné miesto v dome, kde mám aspoň na chvíľu pokoj.)
2. pren. nečisté, škaredé, neporiadne miesto, neporiadok
(Páni, vaše ctené obydlie, ktoré práve vidím pred sebou, to sa už nedá označiť prostým slovom bordel, to je hotový h. a aj to je slabé slovo.)
3. darebák, sviniar, odroň (Myslím, že nie kokot, ale h. je preňho to správne označenie.)
zdrob. zjemn.hajzlík, -a, m.
honiť, -í, -ia ndk (koho, čo i bezpredm.) pohlavne sa ukájať vlastnými silami; onanovať, masturbovať (hlavne muži) (Keď som bol mladý, tak som si h-l každý deň, niekedy i dvakrát.)
hovno I., -a, -vien s. výkaly, lajno, stolica ( do pekla dajú ma v sude, čo je plný h-a. veru, vstúpil som; a hovorím ti, radšej som mal do h-a !)
hovienko,-a,-nok s. zjemn.
hovno II. cit. i čast 1. hrubý prejav silného záporu, nie, čerta, paroma, figu
(Ale ten jeho myslel si, že niekoho spasí svojimi myšlienkami. H. Neodolal som). (Šimečka)
2. nič, pren. niečo bezvýznamné, zanedbateľné
(Čo som ? H.!)
3. vyjadrenie prekvapenia, úžasu (Ale h.! Naozaj spadol do vody ?)
hovniak nár. papľuh, odkundes
zahovnený príd. hnusný, odporný (Zahovnený život.)
CH
chuj I.-a, mn.č. -e,
-i/-ovia m. 1. pohlavný úd, kokot
(Všade sa vystatoval dažkou svojho ch-a.)
2. darebák, odroň, kokot (Ešte som si nevypil, ale vám vravím: si ch., po slovensky si hybaj !) Tatarka
chuj II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Aby som si vzal službu zaňho? Takýto ch.!)
2. nič, veľmi málo (Ešte si ch. dokázal a až sa tu rozdrapuješ.)
* na ch-a - nanič; *pre ch-a - pre nič za nič; *ch. s ním - nech ho čert (parom) berie; *urobil si z ch-a pána - má veľa detí
chujovský i chujový príd. hlúpy, zlý (Bola nesmierne ch-á zima.)
chujovina, -y, -vín 1. pletka, nezmysel, haraburdie (Všetci sa tu nudia – povedal, sfúkol z piva penu a stiahol na dúšok celú polovicu, - alebo sa chľastá, alebo každý rozpráva tie svoje ch-y.) Kolenič
2. nerozumný čin, hlúposť (V mladosti som porobil fúru ch-ín.) *nerob ch-y - neblázni; nerob drahoty
jeb I. cit. buch, bác (J. a bolo to v piči! Bomby vybuchovali: j.! J.!)
jeb II. nár. zálety (Keď som išiel na j-y, svietil mesiac na nebi.)
jebačka, -y, -čiek 1. súloženie (A keď budem zväzáčka, ej to bude j.!)
2. krásavica, pohlavne príťažlivá žena (Vyrástla z nej taká j., že len pri púhom pomyslení sa všetkým slinky zbiehali.)
3. drina, piplavá práca (Bola to strašná j., kým sme to znovu zmontovali.)
zjemn. k 1, 3 trtkačka, mrdačka
jebák, -a, -y m. vyrážka, vriedok, uhor (Môžem ti povytláčať j-y ?)
zajebákovaný príd. pokrytý jebákmi (Z-á tvár.)
jebáreň, -rne miesto, kde sa mnoho jebe, alebo mnohých jebú, alebo mnohým jebe – prípadne aj súčasne viacero týchto činností; blázinec (Nepoznám väčšiu j. ako náš útvar.)
jebať, -e, -ú ndk. 1. súložiť; kefovať, frcať, prcať, preťahovať, milovať, pichať
(„Človeče, tí j-ú ,“ zamrmlal ranený.) Mňačko (Keď som nej-l, mal som v jej pičke palec, ) Cavaliere
2. (koho) karhať, hrešiť (Pozval si ho ráno na koberec a odvtedy ho j-e.)
3. (komu) strácať rozum, blaznieť (Tebe j-e ? Nechaj ho, nevidíš, že mu j-e ?)
4. (koho) mrzieť, hnevať, zlostiť (Strašne ma j-e, že som mu jednu nejebol. Nej-b ma, lebo ťa dojebem.)
5. (do koho) udierať, vrážať (J-l do toho ako zmyslov zbavený.)
6. (na koho, na čo i koho, čo) nestať o niekoho, o niečo, opovrhovať niekým, niečím ( Ty si minister, veľký káder. Ale ja ťa j-m.) Tatarka
(„Á, j-m taký život,“ hundral, pretože Jožko už zasnene vytáčal číslo) Šimečka
(j-b na ňu, nájdeš si inú; na tak prémie im môžem j.; môžem to j.)
7. (čo) kaziť, zle vykonávať (Pekne j-š tú výslovnosť!)
8. nadávka, otca tvojho, bisťu (J-m ti dušu). (Ešte, ešte, bože, dosadni, j-m ti, koza, ceckatá, tesná) Tatarka
* j-li to Rusi - nech to čert (parom) berie opak k 1-7 jebávať
zjemn. k 1-7 trtkať
zjem. opak. k 1 trtkávať
zjem. k 1,2,3,7 mrdať
opak. k 1,7 mrdávať
jebať sa 1. (o čo i bezpredm robiť drahoty, vzpierať sa (Čo sa j.š, keď si spravodlivý?
2. (v čom, s čím) strácať čas, moriť sa, blúdiť (J-li sme sa v lese vyše dve hodiny .J-l som sa s tým príkladom vyše dva dni.)
3. ísť (J-li sa po trati.)
zjemn. k 1,2 trtkať sa
jebať si škrabať si (Bude to dobré, len si to nesmieš j..)
zjemn. trtkať si
jebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. padnúť, klesnúť na zem (J-l do priekopy.)
2. (komu) stratiť rozum, zblázniť sa (Jemu asi j-lo, keď tak vyvreskuje.)
3. (koho, čo) hodiť, položiť, dať, pridať (J-ni tam trocha papriky, nech je to ostré. J-lo ho o zem.)
4. (do koho, do čoho) vraziť (Keď sa vracal domov, zbadal Jana, nechcel doňho j., a tak j-l do stapa.)
5. (komu) udrieť, vraziť jednu (Takú mu j-l, že mu stena j-la druhú.)
zjemn. ku 3,5 mrdnúť
jebnúť sa 1. (po čom i do čoho) udrieť sa (J-l sa do nohy sekerou. J-l sa po prste kladivom.)
2. (do čoho) hodiť sa (J-l som sa do postele.)
zjemn. k 1 mrdnúť sa
jebnúť si 1. udrieť si (J-l si lakeť.)
2. dať si, dopriať si (J-l si pol deci.) zjemn. mrdnúť si
jebo, -a, mn.č. -ovia, m. 1. ten, kto je jebnutý (Čudujem sa, ako mohli zveriť takú funkciu takému j-ovi.)
2. ten, ktorý sa jebe (Je to strašný j., všetko mu veľmi dlho trvá.)
jebko, -a m.zdrob. k 1 : hlupáčik, truľko,
zjemn. trtko, -a m.
jebung nespr pozri: pojeb
K
kokot I.-a, mn.č. -i/-y m 1. pohlavný úd (K. a piča majú vlastný rozum.)
2. hlupák, darebák, odroň, chuj (Ja som mu veril! Ja, starý k.!) Mikloško
kokot II. cit. i čast 1. hrubý zápor, nie (Myslí si, že zaňho budem robiť – konský k.!)
2. nič (K. vieš, k. si videl, k. spravíš. Čo vidíš ? K.)
3. oslovenie, zvolanie, človeče (Ty k.! Vieš, ty k., kto napísal Hájnikovu ženu?)
4. ejha, doparoma, v ot. naozaj?, fakt? (A zrazu tam stála celá holá K.! Neverím!)
kokotský hlúpy, stupídny (Viedol neobyčajne k-é reči. Je to veľmi k-á zákruta, ľahko sa tam vyjebeš.)
kokotina, -y, -tín ž. 1. pletka, haraburdie, nezmysel (oproti pičovine viac duchovnej ako materiálnej povahy (Nech robí, čo robí, stále myslím iba na k-y. Pľúca mi ničí nikotín a fúra iných k-ín.)
2. nerozumný čin, hlúposť (Veru, veru, vyviedol si peknú k-u, môže ťa to stáť kariéru.)
* nerob k-y - nerob drahoty, neblázni
kotón, -a m. mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu al.
pohlavnej nákaze; frcguma
krámy, -ov, m. pomn pravidelné krvácanie z rodidiel u žien; menštruácia (Zase je to v riti, k. prišli.) Šimečka
kujebák, -a m. človek, zdatný v milovaní (Dostal ich všetky do postele, k. jeden.)
kurevník, -a zastar.
i kurváč, -a, m 1. smilník, nehanebník; hrubá nadávka záletnému mužovi (Pripravil ju o nevinnosť, k. jeden!
2. figliar, prefíkanec (Ten váš Jožko, to je teda pekný k., na toho si treba dávať pozor!)
kurevstvo, -a, -stiev nár
i kurváčina, -y, -ín ž. 1. nehanebný, odporný skutok (Viem pochopiť všeličo, ale napísať také čosi do novín, to už je veru k.)
2. niečo zlé, nepríjemné, pľuhavstvo (Neviem, kde som sa mohol tým k-om nakaziť!)
kurva I. -y, -riev ž. 1. ľahká žena, prostitútka (Čistý môže byť len ten, kto už zhrešil a kajal sa a najvernejšiu ženu treba hľadať medzi hriešnicami, ktoré tí, čo sa cítime nimi urazení a ponížení, nazývame k-ami.) Ursiny
pren hrubá nadávka záletnej žene (Ty si moja ruská k.!) Tatarka
darebák, podliak (mužského aj ženského rodu) (Aký je rozdiel medzi prostitútkou a k-ou? Prostitútka je povolanie, k. charak-ter.) Kalina
3. prefíkanec (mužského aj ženského rodu) (To je veľká k., toho neojebeš.)
* k. vyjebaná - poriadna k., darebák všetkými masťami mastený
* načo sú ti tie k-y - načo je ti to haraburdie
* skurvysyn - darebák, sviniar
zdrob. kurvička, kurevský príd. odporný, hnusný (Je už načase, aby zrušili tie k-é predpisy.)
kurva II. prísl. výrazne zosilňuje výraz ku ktorému patrí; značne, veľmi
* k. chlap - vytrvalý, odolný, prefíkaný; húžva
kurva III. cit. 1. zahrešenie; doparoma, bisťu (K. im, - zareval Špinavec, - tí šlapú.) Kolenič ( .. - k. aj s komisiami, aj tak ma vyrazia ..) Kolenič (K., pomknite sa trochu!)
2. vložka, vsuvka v reči (oddeľuje sa čiarkou)
(Tak mu k., hovorím, že, k., aby doniesol tú dosku, k..)
kurviť, -í, -ia ndk. (koho) zneucťovať ženu (A nás budete k., aby sme mohli uživiť svoje deti?) Kráľ
2. (čo) zle vykonávať, kaziť (Koľko som ťa to učil - a stále to k.!)
kurviť sa 1. prostituovať, predávať sa (K-la sa za polievku a pivo.)
(pren. K-l sa, aby ho spravili zaslúžilým umelcom.)
2. kaziť sa (Tou jazdou po výmoľoch sa auto čoraz viac a viac k-í.)
mrd I., -a m. zálet, jebačka (Bol to dobrý mrd.)
mrd II., cit. 1. buch, bác; jeb (M.! a už ležal na zemi.)
2. vyjadruje pomykávanie, potrhávanie, šklbanie (M. sem, m. tam - jej zadok upútal všetkých chlapov na námestí.)
mrdačka, -y pozri: jebačka
mrdať, -á, -ajú ndk. 1. mykať, potrhávať, pošklbávať (m. plecom, fúzami; m. chvostom)
2. pozri: jebať
mrdnúť, -ne, -nú, -dol dk. 1. myknúť, trhnúť, šklbnúť (m. plecom, m. chvostom)
mrňa, -e ž. pozri: piča
N
nadrbanec nespr. pozri: najebanec
nadrbať nespr. pozri: namrdať, natrtkať, najebať
nagrcať, -ia, -ajú dk. naplniť vracaním (n-l do umývadla)
najebanec, -nca m. opitý človek, opilec
najebať, -e, -ú dk. 1. (čo) nahádzať, vložiť (N-b všetky tie pičoviny do jamy.)
2. (koho) nahnevať, nazlostiť (Dávaj si na mňa pozor – aby si ma nen-l.!)
ndk. najebávať, -a, -ajú
najebať sa 1. opiť sa (N-l sa ako sirota.)
2. vojsť, natlačiť sa (n-lo sa ich tam dvesto; natlačilo sa ich tam dvesto)
ndk. najebávať sa; zjemn. natrtkať sa; zjem. k 1 namrdať sa
najebnúť, -e, -ú, -bol dk. naštartovať (Nepodarilo sa mi n. motorku.)
namrdať, -á, -ajú dk. pozri: najebať
napičovať, -uje, -ujú dk. natárať (n-l o tebe kopu nehorázností)
naprdieť, -í, -ia, -el dk vyplniť plynmi z konečníka (Chlapci - dobre ste tu n-li: vzduch je tu na jednotku.)
nasrať, -serie, -serú
rozk. naser dk. 1. vypustiť niekam výkaly (n-li do klavíra)
2. (koho) nahnevať, nazlostiť(mňa tak ľahko nen-š ndk. ku 2 nasierať
nasrať sa (na koho, na čo i ku 2) nahnevať sa, nazlostiť sa ndk. nasierať sa
našťať,-ští,-štia rozk. našti dk. vypustiť niekam moč (napr. do umývadla)
natrtkať, -á, -ajú dk. pozri: najebať
nedomrdok, -dka,
mn.č. -ovia nár. nedôchodča, nedorastok, nedostatočne vyvinutý, zakrpatený, nedorastený tvor (Bol to taký n., nikdy z neho nič poriadne nebolo.) Moravčík
objebať, -e, -ú, dk. 1. (čo, čím) obložiť, obhádzať (o. zadnú stenu vápnom)
2. (čo) obtrhať, obrúbať, obrezať, oblámať (o. konáre od kmeňa)
objebávať, -a, -ajú 1. ndkk. k 1,2 obťažovať, obšmietať sa (Nedal jej pokoj, stále ju o-l.)
objebávač, -a m. ten, čo obťažuje (Bol to taký o., každá žena sa mu radšej vyhla.)
obsrať, -serie, -serú
rozk. obser dk (čo) pošpiniť dookola výkalmi ndk. obsierať, -a, -ajú
obšťať, -ští, -štia
rozk. obšti dk. (čo) vypustiť na niečo moč, pomočiť ndk. obštiavať
odjebať, -e, -ú, -bal dk. 1. (čo) stratiť, dať preč (Budete si musieť spomenúť, kde ste o-li ten guľomet.)
2. (čo) odhodiť (O-b tú klobásu, veď vidíš, že je zelená!)
3. (čo) odraziť, odtrhnúť (. sa chodí po vodu, až sa ucho o-e.)
(koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (O-li ho dobre mierenou ranou.)
ndk. odjebávať, -a, -ajú odjebať sa (o-li sa na aute preč)
odjebávač, -a m. ten, kto odjebáva, denunciant, likvidátor, odstreľovač (Preslávil sa ako najväčší o. v okrese, nikto si pred ním nemohol byť istý.)
odjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) odhodiť (o-l granát čo najďalej od seba)
2. (čo) odraziť, odtrhnúť (na jed raz) (Jebol stoličkou o zem tak, že jej o-l nohu.)
3. (koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (o-l ho prvým zásahom)
odjebnúť sa zabiť sa, spáchať samovraždu (o-l sa vlastným revolverom)
odjebok i podjebok,
výjebok, -bka m. pankhart (Stál pro nej taký o., ešte mu mlieko po brade tieklo.)
odrb nespr. pozri: ojeb
odrbať nespr. pozri: omrdať, ojebať
ogrcať, -ia, -ajú dk. znečistiť vracaním
ndk. ogrciavať, ogrciavať sa
ogrcať sa znečistiť sa vracaním (Keby sa len o-l, ale aj mňa ogrcal!)
ojeb, -u m. 1. úskok (Dávaj si pozor, to čo na teba chystá je určite o.)
2. šikovný postup založený často na klamstve, trik (Ide o osvedčený reklamný o.)
3. zručný kúsok eskamotéra (Poznáš ten o. s tými zápalkami?)
4. hlavolam (Veru som sa natrápila, kým som ten o. rozlúštila.)
ojebať, -e, -ú, -al dk. 1. (koho, čo) oklamať, podviesť (Hovor si čo chceš, mňa neo-š.)
2. (čo) minúť (O-l tam toľko peňazí, čo nezarobí ani za pol roka.)
3. (čo) obúchať, otacť (Najprv nám kázali tú stenu objebať, omietkou a potom sme ju museli o. dolu.)
ndk. ojebávať, -a, -ajú; zjemn. omrdať
ojebať sa 1. (čím i bezpredm.) oklamať sa, sám seba dobehnúť, uveriť nesprávnej informácií vo svoj vlastný neprospech (Nechal som sa o. jeho solídnym výzorom.)
2. (od čoho i bezpredm.) prášiť sa, obúchať sa (O-l sa od snehu.)
ndk. ojebávať sa
zjemn. omrdať sa
ojebávač, -a m. klamár, podvodník
omrdať, -á, -ajú dk pozri: ojebať
osrať, oserie,
oserú rozk oser dk. 1. vypustiť na niečo výkaly, pošpiniť niečo výkalmi (Muchy o-li obraz.)
2. (koho) dostať, podviesť, oklamať (O-la ho a ani to nespozoroval.)
ndk. osierať, -a, -ajú
* môžeš byť osratý - nechýbaš mi, nepotrebujem ťa
* o-m ťa - nie, neurobím to
osrať sa 1. pošpiniť sa výkalmi
2. oklamať sa, dobehnúť sám seba (S tým znížením cien som sa pekne o-l.)
ndk. osierať sa
ošťať, -í, -ia rozk ošti (koho, čo) vypustiť moč na niekoho, na niečo ndk. oštiavať
ošťať sa vypustiť moč na seba ndk. oštiavať sa
piča I. –e, píč 1. ženské prirodzenie (Pochodil som Trenčín, Bytču, nevidel som takú p-u, ako jedna dievka mala; prasce do nej zatvárala.) Minárik (A vtedy kokot môj s rozmachom horských orlov s úžasnou istotou otvoril stehien bránu a vrazil do p-e a prerazil jej blanu.) Cavaliere
pren. kosoštvorcový symbol (s čiarkou uprostred); romboid
2. diera, zapadákov (Tá chalupa leží v takej p-i, že si to ani nevieš predstaviť.)
3. hlupaňa, sprostaňa, arogantná žena („To Marika, tá p. sprostá,“ odvetila Jana.)
4. recesia, žart (Takú p-u sme už dávno nezažili.)
* ty si strašná p. (mužovi) - si ty ale pekný kvietok, pekný darebák
* ty si strašná p. (žene) - veľmi silná nadávka
* rob si p-u z plasteliny - rob si žarty z niekoho iného
* zavri p-u, drž p-u - drž zobák
pička, -y, zdrob. k 1
pizda, -y, ž. nár.; zjemn. k 1,3
puča, fuňa zjemn. nár. k 1 mrňa, pičný príd. k 1 (pičný chlp)
pičovský príd. hlúpy, nezmyselný (Rozbíjať prázdne fľaše je veru p-á zábava.)
piča II. zám.,prísl.,čast. I cit 1. hrubý zápor, nie (ale p-u – ale nevrav) (Pôjdeš pre vodu? P-u!)
2. veľmi málo, nič (P-i si skúsil, chlapče. Ešte p-u spravil a už má plno rečí.)
3. nič (Čo je v tej stole? P.!)
4. plná p. – mnoho (Mal plnú p-u sľubov a skutky žiadne.)
5. do p-e! – nadávka vyjadrujúca rozhorčenie alebo údiv, príp. oboje; bisťu, doparoma, ejha tiež neutrálna vyplňujúca fráza (Keby som mohol ísť domov, do p-e, šalel by som.) Brezina (Do p–e, tak bude sa tu niečo hýbať? Do p-e, to by som o ňom nikdy nepovedal! Do p-e, padáme!)
zjem. do fune
* ale p-u – ale nevrav (Ale p-u: naozaj je to pravda?)
* mať po p-i - prehrať
* mať v p-i i u p-i – nezaujímať sa, opovrhovať niečím, niekým (Ani sa nehnem; mám v p-i jeho i celé jeho kasárne!
* na p-u – na nič, zle (Rádio je p-u, nedá sa na ňom nič chytiť. Ten príklad máš (vyriešený) na p-u.)
* pre p-u – pre nič-za nič
(Prečo sme tu strávili deň? Pre p-u. je to v p-i – je to prehraté, stratené (Je to v p-i, motory prestali fungovať.)
* je to je v p-i - je to prehraté, stratené
* to je v p-i! – to je skvelé
* po p-i front – skvelé, úžasné
pičiak, -a, m. darebák, odroň, pankhart; zmrd (Bol to taký malý p. smradľavý.)
pičovať, -ue, -ujú ndk. 1. (o čom i bezpredm.) hovoriť, tárať, mať zbytočné poznámky (Čo toľko p-š, radšej keby si niečo robil!
* nep-j – nemaj zbytočné pripomienky
* čo p-e? – čo hovorí
2. (na koho, na čo) nadávať opak. pičovávať
* pičovať si - hovoriť si sám k sebe (Čosi si p-l pod nos, ale ja som nerozumel nič.)
pičovanie, -ia, -í s. 1. táranie
2. nadávanie
3. zbytočné poznámky
* v-r si oko - odmietnutie; môžeš ma mať rád, môžeš si pískať
vysrať sa 1. vykonať veľkú potrebu (Ej, dobre som sa v-l!)
2. (na koho, na čo) prestať sa zaujímať o niekoho, o niečo (V-l sa na ňu, aj na robotu.)
* vysrať sa na to - nechať to tak
vysratý príd. 1. vylúčený sraním
2. vyľakaný, vystrašený
vyšťať,-ští,-štia
rozk. vyšti dk. (čo) vylúčiť šťaním (Alkohol otupí hypofýzu a tá spôsobí, že prebytočná voda sa nevstrebe, ale sa v-tí,a preto môžeme vypiť toľko piva.)
vyšťať sa vykonať malú potrebu ( a ako sme sa Bečkemu v-li do topánok ) Kolenič
zahovnený príd. pozri: hovno
zajebákovaný príd pozri: jebák
zajebanec,-nca,-nci m. špinavec, pankhart, zasran (Je to taký z. zajebaný., ani mu neviem prísť na meno.)
zajebať,-e,-ú,-bal dk 1. (čo) založiť, schovať, umiestniť ta, že to už nikto nenájde; zakopnúť (loptu pri futbale a p.) (Z-l to tak, že to už nikto nenájde.)
2. (čo) zaraziť, zavŕtať (opakovane)
3. (čo) povedať hlúposť (To si ale z-l kokotinu.)
zjemn.k 1,2 zatrtkať
zajebávať 1. ndk.k 2
2. (čo i bezpredm.) zapierať (Darmo z-š, aj tak vieme, kto si!)
* z-a mu - bláznie, stráca rozum
zajebať sa 1. (od koho, od čoho) zašpiniť sa (Z-l sa od oleja, keď opravoval auto.)
2. zamotať sa, zaviaznuť (Z-li sme sa v tom lese, ani sme nevedeli ako.)
zjemn.k 1 zamrdaťsa, zatrtkať sa
zajebávať sa 1. ndk.k 2
2. schovávať sa (hlavne pred povinnosťami)
zajebať si 1. užiť si súloženia, zasúložiť si; zakefovať si, zaprcať si (Ej, tak som si z-l, až ma ruka bolí!)
2. (od čoho, čím) zašpiniť si (Z-l si nohavice.)
3. (čo) zaraziť si /z-l si cvoky do opaska/
zjemn. k 1,2 zatrtkať si, zamrdať si
zajebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zaraziť, zavŕtať (naraz) /z-l si triesku pod necht/
zamrdať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať
zatrtkať,-á,-ajú dk. pozri: zajebať
zasran,-a m. 1. nadávka malému nedospelému chlapcovi, sopliak
2.nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko, strachopud, posran (Človek nesmie byť z..) Karvaš
zasrať,-serie,-serú dk. 1. (koho, čo) znečistiť sraním, ale aj všeobecne
2. vypustiť vetry, prdnúť si (Fuj, kto to tu tak hnusne z-l?)
ndk. zasierať
zasrať sa (od čoho, čím i bezpredm.) zašpiniť sa /z-l som sa celý od malty/
ndk. zasierať sa
zjeb,-u m. pokarhanie, vyhrešenie (Nasledoval parádny z. v prítomnosti náčelníka.)
zjebať,-e,-ú dk. 1. (koho) pokarhať, vyhrešiť
2. (čo) zhodiť, zložiť (opakovane) /tie tehly treba z. dolu z voza/
zjemn. k 1 zmrdať
ndk. zjebávať
zjebať sa 1. (z čoho i bezpredm.) spadnúť (Nebež, lebo sa z-š!)
2. zísť (Tri dni nám trvalo, kým sme sa z-li do doliny.)
3. spiť sa (Z-l sa pod obraz boží.)
zjemn. zmrdať sa
ndk. zjebávať sa
zjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zhodiť, zraziť (jednorazovo) (Musím z. to osie hniezdo dolu.)
zmrdať,-dá,-ajú dk pozri: zjebať
zmrd,-a i -u
mn.č. -i/-y 1. škriatok, pankhart; odjebok (Bol to taký malý z.)
2. pokarhanie, vyhrešenie; pojeb (Mám pocit, že po tomto všetkom bude nasledovať riadny z.)
Vysvetlenie skratiek
a.i. - a iné
al. - alebo
angl. - slovo anglického pôvodu; anglicky
a p. - a podobne; a podobný
bezpredm. - bezpredmetové sloveso
cit. - citoslovce
čast. - častica
distrib. - distributívne sloveso – vyjadruje rozčlenenie slovesného deja signalizované predponou po- obyč. pri predponových slovesách, napr. poprijebávať, pozasierať
dk. - sloveso dokonavého vidu
fam. - familiárny výraz
franc. - slovo francúzskeho pôvodu, francúzsky
kniž. - knižný výraz
kt. - ktorý
m. - podstatné meno mužského rodu
maď. - slovo maďarského pôvodu; maďarsky
mn.č. - množné číslo
napr. - napríklad
nár. - nárečové slovo
ndk. - sloveso nedokonavého vidu
nem. - slovo nemeckého pôvodu; nemecky
nespr. - nesprávny výraz; nesprávne
niž. hovor. - výraz z nižšej hovorovej vrstvy
obyč. - obyčajne
o i. - okrem iného
opak. - sloveso s opakovacím spôsobom deja
ot. - otázka
pomn. - pomnožné podstatné meno
pôv. - pôvodne; pôvodný
prekl. - prekladateľ
pren. - prenesené použitie slova
príd. - prídavné meno
príp. - prípadne; prípadný
prísl. - príslovka
resp. - respektíve
rozk. - rozkazovací spôsob
s. - podstatné meno stredného rodu
všeob. - všeobecný; všeobecne
vulg. - slovo z oblasti spoločenského tabu
zám. - zámeno
zastar. - zastaraný výraz
zdrob. - zdrobnené podstatné meno; zdrobnenina
zjemn. - zjemnený výraz, eufeminizmus; zjemnený
zost. - zostavovateľ
- podstatné meno ženského rodu
* - znak, za ktorým nasleduje frazeológia
Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare |
Vizualizari: 724
Importanta:
Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2024 . All rights reserved