Súčasný stav CŽV v SR

Súčasný stav CŽV v SR

a) Celoživotné vzdelávanie zahrnuje spolu výchovné a  vzdelávacie aktivity uskutočňované v  školskom subsystéme vzdelávania (materské, základné, stredné a vysoké školy) a v subsystéme mimoškolského vzdelávania (podnikové, rezortné, záujmové, občianske, iné vzdelávanie). Prvý subsystém označujeme aj ako formálne vzdelávanie, druhý ako neformálne vzdelávanie.

b) Formálne vzdelávanie upravujú tzv. školské zákony:

ŠZ stanovuje postavenie a  úlohy základných, stredných a  špeciálnych škôl, škôl pre záujmové vzdelávanie, súkromných a cirkevných škôl, postavenie zamestnancov škôl, povinnú školskú dochádzku;

c)  Neformálne vzdelávanie upravuje

zákon o ďalšom vzdelávaní. V neformálnom vzdelávaní uskutočňujú vzdelávacie aktivity rôzne vzdelávacie ustanovizne: môžu to byť aj školy (ZŠ, SŠ, VŠ, školské zariadenia neformálneho vzdelávania), ale aj vzdelávacie zariadenia podnikov, inštitúcie v rezortoch, súkromné vzdelávacie ustanovizne a iné.

Zriaďovaťeľ ZŠ sú mestá a obce, zriaďovateľmi špeciálnych škôl sú krajské úrady, zriaďovateľmi stredných škôl sú vyššie územné celky, Vysoké školy sú samosprávnymi subjektmi – zriaďujú sa zákonom, právo vydávať doklady o získanom vysokoškolsk. vzdelaní získava vysoká škola na základe akreditácie študijného programu.

1a) Strategické ciele rozvoja CŽV v SR

Vytvorenie podmienok pre všeobecný rovnaký a stály prístup občanov k nadobúdaniu nových a  získaných zručností. Pod novými zručnosťami sa chápu digitálna gramotnosť, ovládanie cudzích jazykov, sociálne, podnikateľské zručnosti a rozvinutá spôsobilosť učiť sa.

Zvýšenie úrovne investícií do vzdelania zamerané na ciele odborného a ďalšieho odborného vzdelávania, spolufinancovanie vzdelávania zamestnancov zo strany zamestnávateľov.

Zavádzanie a podpora inovácií vo vyučovaní a vzdelávaní v oblastiach: obsahu, foriem a metód, vo vzdelávacích technológiách založených na využití informačno-komunikačných technológií, ako aj v zmene postavenia učiteľa.

Zmena postupov a  pravidiel pri oceňovaní účasti na vzdelávaní a výsledkov vzdelávania najmä pri neformálnom a informálnom (neinštitucionálnom) vzdelávaní.

Integrovaná Európa s otvoreným trhom práce, voľným pohybom občanov za prácou aj vzdelávaním vyžaduje vytvorenie efektívneho systému hodnotenia vzdelávania.

Zabezpečenie prístupu ku kvalitným informáciám a  radám o možnostiach vzdelávania pre každého. odborná rada motivujúca jednotlivca k ďalšiemu snaženiu sa o lepšie uplatnenie na trhu práce.

6) Poskytovanie príležitostí pre vzdelávanie čo najbližšie k vzdelávajúcim sa v ich vlastných komunitách. vzdelávanie prostredníctvom komunikačných technológií na menej prístupných miestach, resp. pre zdravotne postihnutých občanov.

1b) Aktivity na dosiahnutie cieľov

Predstava CŽV predpokladá aktívnu účasť všetkých významných subjektov: štátu, inštitúcií, občanov.

1) Získavanie nových zručností: Zvyšovať záujem verejnosti o celoživotné vzdelávanie vhodnou motiváciou tak, aby sa vzdelávanie stalo potrebou a nie povinnosťou (všetky subjekty).

Investície do vzdelávania: Vytvoriť rámec na postupné zvyšovanie podielov finančných prostriedkov investovaných do CŽV z verejných zdrojov, zo strany zamestnávateľov, zamestnancov, občanov (všetci sociálni partneri).

Inovácie vo vyučovaní a vzdelávaní: Podporovať otvorený modulový kreditný systém vzdelávania, zaručujúci permanentnú inováciu obsahov vzdelávania.

Oceňovanie výsledkov vzdelávania: Vytvoriť legislatívne podmienky pre uznávanie modulov absolvovaných v rôznych druhoch formálneho i neformálneho vzdelávania.

Informácie a poradenstvo: Vytvoriť a priebežne aktualizovať databázy informácií o možnostiach vzdelávania, o povolaniach a o príslušných kvalifikačných požiadavkách.

Vzdelávanie čo najbližšie k vzdelávajúcim sa: Prijať koncepciu rozvoja dištančného (učiteľ je v kontakte so žiakmi napr. cez internet) vzdelávania v SR a stimulovať vytvorenie a činnosť siete centier dištančného vzdelávania a e-learningu (MŠ SR). Rozvíjať infraštruktúru pre informačno-komunikačné technológie, zrýchliť akademickú internetovú sieť, sprístupniť používanie Internetu.

Všeobecné ciele a princípy výchovy a vzdelávania

Ideálom výchovy a vzdelávania by mal byť dobrý, čestný, morálny, charakterný, múdry, tvorivý, aktívny, pracovitý, šťastný a zdravý človek.

Hlavným cieľom reformy školstva v SR je premeniť tradičné neživotné školstvo na tvorivo – humánnu výchovu a vzdelávanie, kde je dôraz na aktivitu a slobodu osobnosti, jej silu vytvoriť svoj progresívny, tvorivý spôsob bytia.

- motivácie : k ďalšiemu zdokonaľovaniu, učeniu , sebarozvoju.

-emocionality človeka: zdokonalovanie citových kvalít osobnosti a hodnotová orientácia k sebe.

-sebaregulácie : ovládať svoje pudy, ovládať seba, byť autentickým kde ide o procesy:

-Autoregulácie

-Axiologizácie

-prosociálneho správania : zahŕňa schopnosti a zručnosti efektívne komunikovať tzv. proces socializácie.

-poznávacích schopností a procesov : pozornosť, pamäť, fantázia, myslenie a schopnosti orientovať sa v explózii informácií.

-tvorivosti, tvorivých schopností a tvorivého riešenie problémov : ide o proces kreativizácie človeka, ktorý sa neuspokojuje s daným exist. stavom, ale bude chápať seba a aj svet okolo seba.

Zmeny sa predpokladajú najmä v týchto oblastiach:

A) Zmeniť filozofiu výchovy a vzdelávania – od tradičného poňatia výchovy a vzdelávania prejsť k tvorivo – humanistickej koncepcii.

B.) Zmeniť obsah vzdelávania – (kurikulárna transformácia) znížiť počet nepot­rebných, ne­funkčných informácií a nahradiť ich obsahom, poznatkami potreb­nými pre život, kľúčovými kompetenciami.

C.) Zmeniť prípravu pedagogických pracovníkov, učiteľov – od prípravy 'predmetárov' prejsť k rozvoju osobnosti peda­góga, ktorý bude vedieť kultivovať človeka a jeho svet.

D.) Zmeniť metódy spôsoby, technológie vzdelávania, výchovy a riadenia týchto procesov. Od direktívnych, nedemokratických a totalitných metód prejsť k nedirektívnym spôsobom vý­chovy, k demokracii.

E.) Zmeniť riadenie – decentralizovať ho, viac dôverovať školám, školským zariadeniam, riaditeľom, miestnym komu­nitám, radám škôl, rodičom, pedagogickým kolektívom.

Ciele výchovy a vzdelávania dľa článku 29 dohovoru o právach dieťaťa:

rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania rozumových aj fyzických schopností v čo najširšom objeme;

výchova zameraná na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, a tiež k zásadám zakotveným v Charte spojených národov;

výchova zameraná na posilňovanie úcty dieťaťa k rodičom, ku svojej vlastnej kultúre, jazyku, hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu, ako aj krajiny jeho pôvodu a civilizáciám;

príprava dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu;

výchova zameraná na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.

Základné princípy výchovy a vzdelávania v období zmien:

• princíp celoživotného vzdelávania, t.j. od vzdelávania v predškolskom veku, cez formálne školské vzdelávanie, vzdelávanie v inštitúciách a podnikoch až po vzdelávanie dôchodcov za účelom naplnenia ich osobných záujmov;
• európska dimenzia vo vzdelávaní ako princíp hovorí o tom, aby sme pripravili zodpovedných občanov integrovanej Európy, teda rozvíjať vzájomné porozumenie, chápanie rozdielov a zhodností v európskej kultúre, poznanie a rešpektovanie historických i súčasných socio-ekonomických, kultúrnych i politických procesov v Európe, podporovať spoločné hodnoty, vzájomnú toleranciu, rozvíjať medzinárodnú spoluprácu.
• ďalší princíp vzdelávacej politiky v SR vyplýva z podstaty demokracie:

zabezpečenie rovností šancí, spravodlivosti, zabezpečenie rovnakého prístupu a   možností vzdelávania pre všetkých občanov EÚ;

• princíp humanizácie výchovy hovorí o orientácii na osobnosť vzdelávajúceho sa ako ľudskej individuality s právom na vlastné rozhodovanie, vlastný rozvoj;
• princíp kvality hovorí o tom, že sa má poskytnúť také vzdelanie, ktoré umožní občanom zapojiť sa efektívne do sveta práce, aktívne sa zúčastňovať na demokratickom riadení a živote spoločnosti, viesť zmysluplný a bohatý osobný život;
• princíp efektívneho využívania zdrojov akcentuje tú skutočnosť, že ani jeden štát nemá neobmedzené finančné zdroje a preto je veľmi dôležité nielen racionálne finančne zdroje vynakladať, ale tiež aby boli transparentne rozdeľované a použité;
• s vyššieuvedeným princípom súvisí aj princíp demokratického a efektívneho riadenia s uplatnením subsidiarity – riadenie má byť participatívne za účasti všetkých zainteresovaných, prehľadné, s dostatočnou kontrolou. Súčasťou kvalitného riadenia je aj profesionálna personálna politika;
• za veľmi závažný považujeme princíp konkurencie učiteľov, riaditeľov, škôl, výchovných a vzdelávacích inštitúcií, štátnych a neštátnych škôl, tradičných a alternatívnych škôl.

Dvanásť pilierov NÁRODNÉHO PROGRAMU výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov

-Byť vo svete, Európe, na pulze moderného času, vedy, výskumov, poznatkov a pritom ostať sebou.

-Zaviesť do praxe teóriu tvorivo – humánnej výchovy.

-Zmeniť obsah učiva, redukovať ho, urobiť ho funkčnejším, kontrolovateľnejším a životnejším.

-Diverzifikácia ciest, spôsobov, metód a foriem vzdelávania a výchovy.

-Profesionalizácia a decentralizácia riadenia.

-Učiteľ – rozhodujúci činiteľ vo výchove.

-Finančné zabezpečenie moderného výchovno – vzdelávacieho systému.

-Podporné služby škole.

-Informačné technológie.

-Ovládanie cudzích jazykov.

-Odborné a celoživotné vzdelávanie.

-Zabezpečenie transformácie školstva.

3) Úlohy a význam štandardizácie stredoškolského odborného vzdelávania a výchovy, štandard stred. odborného vzdelávania, požiadavky vymedzené v ňom.

- úloha a význam štandardu OVV: množstvo a rôznorodosť vzdelávacích programov viedlo k vytvoreniu jednotného štandardu odborného vzdelávania a výchovy, v ktorom sú stanovené základné požiadavky štátu na následné vzdelávacie programy navrhované pre oblasť stredoškolského OVP, ktoré musia akceptovať všetky školy, sú tam výkonové št.- čo musí žiak vedieť a obsahové št.– čo sa učí aké predmety. Štandard a jeho využitie – stanovenie požiadaviek kľúčových kompetencií, základného odborného vzdelávania, cieľovej zložky všeobecného a odborného vzdelávania. Rámcový vých. vzdelávací program je povinný, a školský program si škola vytvára sama svoje študijné programy. Európsky štandard ako medzinárodná porovnateľná norma neexistuje.

4) Štandardy povolania a  vzdelávací štandard

Štandardy povolania sú systémom vedomostí, zručností a postojov, ktoré sú nevyhnutné na výkon určitého povolania.

Štandardy povolania vymedzujú cieľové – výstupné požiadavky v podobe kritérií, podľa ktorých sa bude hodnotiť miera úspešnosti výkonov žiaka. V tomto zmysle sa štandardy povolania chápu ako výstup vzdelávacieho procesu.

Štandardy povolania sú veľmi úzko späté so vzdelávacím štandardom a  plynule naň nadväzujú. Vzdelávací štandard je súčasťou profilu absolventa.

Vzdelávacie ciele sprostredkúva učiteľ formou obsahu vzdelávania.

Do vzdelávacích štandardov patria tieto štandardy:

a) vstupný štandard, ktorý predstavuje všeobecné záväzne cieľové vstupné požiadavky na výkon žiaka.Poukazujú na úroveň predchádzajúcich už získaných vedomostí a skúseností, bez ktorých by žiak ťažko pokračoval na vyššom stupni vzdelania,

b) výstupný štandard je smernica na hodnotenie vzdelávacích výstupov, teda na preukázaný výkon žiaka. Je najdôležitejšou časťou školského vzdelávacieho programu,

c) profesný výkonový štandard pre pedagogických zamestnancov obsahuje podrobné kvalifikačné požiadavky na učiteľa, aby mohol pomôcť žiakom dosiahnuť vzdelávacie ciele,

d) obsahový štandard vymedzuje požiadavky, ktoré určujú, čo má žiak vedieť. Musí obsahovať rámcové učivo a  zdôraznené základné učivo, je záväznou normou pre učiteľa,

e) výkonový štandard, ktorý je rozpracovaný v podobe konkrétnych cieľov vyučovacieho procesu. Je zároveň vstupným a výstupným cieľovým štandardom, a vymedzuje úroveň dosiahnutých vedomostí a zručností. Je normou pre žiaka na jednotlivých stupňoch vzdelania. Dôkazom dosiahnutia tohoto štandardu je objektívna, validná a reliabilná skúška na základe spoľahlivých meracích prostriedkov, ktorými sa overí dosiahnutie cieľa.

Stupne stredoškolského vzdelávania

Sú to kategórie, ktoré umožňujú vertikálnu diferenciáciu náročnosti vzdelávania v systéme OVP a bezprostredne súvisia s možnosťami následného uplatnenia absolventov na trhu práce. Môžu sa chápať ako charakteristika na určenie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva, sociálnych alebo etnických skupín.

Štandard stredoškolského OVV je spracovaný pre 2 a 3 stupeň vzdelania. stupne vzdelania v štandarde OVV (spaňa tieto podmienky)

- štandard odborného vzdelania a výchovy 2 stupeň – absolvovanie ZŠ + povinná školská dochádzka, osvedčenie o PŠD, 1 rok štúdia a zaučenie v odbore, osvedčenie o absolvovaní ZOVV, získanie ZOVV

- štandard stredného OVV 3 stupeň 3C – PŠD, absolvovať druhý stupeň vzdelania, 2 roky štúdia s posilnením praktického vyučovania v príslušnom odbore, záverečné vysvedčenie a výučný list, získanie SOVV.

- štandard úplného OVV 3 stupeň – PŠD, 2 stupeň vzdelania, nadväzujúce štúdium v príbuznom odbore vzdelania v rozsahu 2 rokov, 3 alebo 4 roky na SOŠ alebo SOU po absolvovaní 2 stupňa vzdelania, maturitné vysvedčenie, získanie ÚSOVV

- štandard vyššieho OVV 4 stupeň – absolvovanie 3 stupňa vzdelania, absolvovanie pomaturitného špecializačného štúdia v príbuznom odbore v rozsahu najmenej 2 roky, absolvovanie následných 2 rokov štúdia na konzervatóriu, získanie vyššieho odborného vzdelania - VOVV, absolventský diplom

- 5 stupeň – absolvovanie 3. alebo 4. stupňa vzdelania, absolvovanie nadväzujúceho štúdia v príbuznom odbore vzdelania v rozsahu 1 roka alebo pomaturitného kvalifikačného štúdia v príbuznom odbore v rozsahu 2 roky, vysvedčenie a absolventský diplom, získanie VOVV úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

Súčasťou odborného vzdelávania na všetkých stupňoch je praktická príprava, ktorá má 3 formy.

5a) Klasifikácia stupňov vzdelania v EÚ

Povedala, že netreba vedieť k testu

5b) Klasifikácia stupňov vzdelania v Štandarde OVV

Štandard stredoškolského odborného vzdelávania a výchovy je spracovaný pre druhý a tretí stupeň vzdelania. Zabezpečuje nasledovné štandardy:

Tento štandard musí mať záväznú platnosť a vypracované požiadavky musí garantovať štát pri rešpektovaní zásad a potrieb trhu práce. Nekladie zvýšené nároky na vyučujúcich, no jeho uplatňovanie nebude mať okamžitý efekt už z toho dôvodu, že tendencie uplatňované v krajinách EÚ nie sú ešte zakorenené v mysliach našich pedagógov a verejnosti.

Štandard zabezpečuje potrebné integračné tendencie pre širokospektrálne skupiny študijných a učebných odborov.

Cieľové zložky procesu vzdelávania

Zložkami vzdelania sú znalosti a vedomosti, intelektové schopnosti, manuálne zručnosti, hodnotové postoje a záujmy, sociálne schopnosti a iné zložky. Sú zároveň aj prvkami spôsobilosti. Cieľové zložky vzdelania ako výsledku procesu vzdelávania môžeme vymedziť v dvoch dimenziách :

-všeobecné vzdelávanie

-odborné vzdelávanie

Všeobecné vzdelávanie

Cieľom všeobecného vzdelávania je vytvoriť základy pre rozvoj osobnosti v nadväznosti na vedomosti získané na základnej škole nezávisle na zvolenom smere OVP. V tejto časti sa kladie dôraz na vzdelávanie, ktoré je založené na orientácii životnej adaptability žiaka, na vytváranie jeho harmonických postojov k prostrediu, k ľudom, k sebe samému, na kvalite človeka vzhľadom na jeho uplatnenie v spoločnosti založenej na humanizme a demokracii. Akceptuje sa osobnosť žiaka, jeho orientácia na prípravu na prácu v podmienkach ekonomických a spoločenských zmien. Doprofilovanie vzdelávania vzhľadom na potreby OVP sa ponecháva na úrovni konkrétneho vzdelávacieho programu školy. Zložka všeobecného vzdelávania sa rozpracuje do nasledovných štandardizovaných oblastí tak, aby sa mohli cieľové schopnosti a vedomosti rovnomerne rozložiť. Tieto oblasti nie sú fixné, ale sa budú postupne dopaňať podľa typu vzdelávacej cesty.

Odborné vzdelávanie

Je vymedzené:

stupňom vzdelania, ktorý slúži na zabezpečenie požiadaviek garantovaných štátom a je určujúcim prvkom špecifického odborného obsahu štandardov povolania.

Tento stupeň je determinovaný:

- cieľmi vzdelávania,

- obsahom vzdelávania,

vnútornou adaptabilitou, ktorá poskytuje základ budúceho uplatnenia absolventa v jeho pracovnom zaradení, ale zároveň aj pre jeho adaptabilitu v priebehu ďalšieho vzdelávania.

Nie je zamerané na špecifickosť OVP, ale vymedzuje to, čo tvorí spoločný základ pre celú oblasť, ktorú nazývame smer vzdelávania.

7) Smery vzdelávania

Smery vzdelávania sú kategórie umožňujúce horizontálnu diferenciáciu odborného vzdelávania podľa podobností, ktoré vychádzajú z obsahu odbornej zložky vzdelávania. Miesto veľmi podrobného členenia podľa odborov alebo skupín študijných a učebných odborov, prípadne skupín povolaní vyjadrujú širší odborný záber.

V Štandarde OVV sú smery vzdelávania vymedzené nasledovným súborom integrovaných skupín študijných a učebných odborov:

Hutníctvo a polytechnika

Strojárstvo a ostatná kovospracúvacia výroba

Elektrotechnika a informačné systémy

Technická chémia a potravinárstvo

Spracúvanie kože, plastov, gumy, výroba obuvi a galantérie

Textil a odevníctvo

Doprava, pošty a telekomunikácie

Stavebníctvo, geológia, baníctvo a kamenárstvo

Geodézia, kartografia a kataster

Ekológia a ochrana prostredia

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, vodohospodárstvo a veterinárne vedy

Spracúvanie dreva, výroba hudobných nástrojov

Ekonomika a organizácia

Obchod

Služby

Spoločné stravovanie a cestovný ruch

Zdravotníctvo

Sociálne zabezpečenie

Pedagogika

Knižničné a informačné systémy a služby

Polygrafia

Umenie

Vzťahy medzi vzdelávacími programami a svetom práce ešte nie sú jednoznačne stanovené a najmä na 3. stupni vzdelania prestáva byť určujúca väzba na konkrétne povolanie, lebo sa výraznejšie prejavuje vplyv požiadaviek a potrieb trhu práce predovšetkým na rozvíjanie kľúčových schopností, vedomostí a zručností, a tým aj na celoživotné vzdelávanie.

Musí sa počítať s rozporom medzi špecificky zameranými požiadavkami trhu práce (preferujú konkrétnu prípravu na povolanie a získanie dôkladne precvičených zručností) a všeobecnejšími potrebami jednotlivca a spoločnosti (preferujú adaptabilného a flexibilného absolventa, ktorý bude schopný prispôsobiť sa meniacim podmienkam trhu práce).

Preto je odborná zložka vzdelávacieho programu pre príbuzné odbory vychádzajúce z  jednotného vzdelanostného základu koncipovaná ako spoločná. Všeobecná zložka sa líši iba pre jednotlivé stupne vzdelania.

Pri štruktúrovaní smerov OVV sa rešpektujú širokospektrálne profily a maximum kľúčových kompetencií, takže sa zachová súvislosť medzi aktuálnymi povolaniami a profilmi absolventov.

V nových vzdelávacích programoch bude teda možné k predpokladanému profilu absolventa vybrať určitý smer vzdelávania. Môžu však vznikať vzdelávacie programy, ktoré budú z hľadiska profesijného uplatnenia absolventov vyžadovať kombináciu aj dvoch smerov (napr.: „Ekonomika“ a technický smer „Elektrotechnika a informačné systémy“ alebo „Pedagogika“ a „Umenie“). V takomto prípade sa musia splniť požiadavky vzdelávacích programov v obidvoch smerov.

Ak má Štandard OVV garantovať štát s pevne určeným základom vzdelania budúcej voľnej tvorby vzdelávacích programov na jednotlivých školách, nemôže mať presne vymedzené výstupy pre jednotlivé odbory vzdelávania, lebo by bránil vytváraniu flexibilných vzdelávacích ciest a fixoval by iba v tom čase existujúcu sústavu vzdelávacích programov.

Obsah odbornej zložky vzdelávania nie je úzko špecializovaný, ale tvorí všeobecnú časť povinných odborných predmetov v danom smere vzdelávania. To umožňuje adaptabilitu žiaka v rámci jeho rekvalifikácie aj na iné profesie príslušného smeru. Odborná zložka vzdelávania zahrňuje predovšetkým všeobecné požiadavky na teoretickú a praktickú časť prípravy, ktorá je spoločná pre všetky vzdelávacie programy v danom smere.

8) KĽÚČOVÉ KOMPETENCIE V ZÁKLADNOM VZDELÁVACOM PROGRAME

Kľúčové kompetencie sa musia zakomponovať do celého výchovno–vzdelávacieho procesu. Inovácie s využitím týchto kompetencií prinášajú väčšiu rezistentnosť obsahu vzdelávania voči vonkajším zmenám a posilňujú efektívnosť vyučovania. Kategórie kľúčových kompetencií, ktoré sú zlúčiteľné s rámcom Memoranda o celoživotnom vzdelávaní (Komisia ES, 2000) a v ktorom sa predkladá spoločný európsky rámec vymedzenia nových základných zručností požadovaných pre účasť na živote v spoločnosti a pre uplatnenie sa na trhu práce sú prevzatými dôrazmi v odbornom vzdelávaní v Miléniu.

V Štandarde OVV sú kľúčové kompetencie rozpracované na všetkých stupňoch vzdelania a pre jednotlivé smery vzdelávania v podobe všeobecných výchovných a vzdelávacích cieľov, ktoré vychádzajú z požiadaviek všeobecnejších kvalifikačných predpokladov pre uplatnenie sa v občianskom a pracovnom živote a ktoré tvoria základňu špecifických konkrétnych cieľov vyučovacieho procesu – výkonových štandardov. Výkon a kompetencia je teda cieľový a procesný dôraz, zameranie, orientácia v odbornom aj všeobecnom vzdelávaní. Sú cieľovo-programovou orientáciou v pragmatickom modeli vzdelávania pre programové ciele školského vzdelávania. Žiak postúpi na vyšší stupeň vzdelania, ak splni výkonové kritériá hodnotenia predchádzajúceho stupňa. Medzi výchovno-vzdelávacie ciele patria:

Komunikatívne a sociálno-interakčné spôsobilosti

Predstavujú spôsobilosti, ktoré tvoria základňu pre ďalšie získavanie vedomostí. Patria sem schopnosti nevyhnutné pre pracovný a spoločenský život, spôsobilosti využívať a podeliť sa o cudzie a vlastné skúsenosti, myšlienky a city, spôsobilosti úsporne a ľahko vyjadrovať sa slovami, pohybom, vlastným osobným štýlom a špecifickým odborným jazykom vedy, techniky, umenia a filozofie. V súčasnosti do popredia vystupuje digitálna gramotnosť ako všeobecná cieľová spôsobilosť veľmi úzko spätá s osvojovaním si novej kultúry myslenia a poznávania, vyhľadávania, uchovávania, používania a tvorenia informácií, s rozvojom schopnosti komunikovať aspoň v dvoch cudzích jazykoch v záujme mobility štúdia a práce, kultúrnej výmeny a spolupráce so zahraničím, v záujme pocitu aktívnej účasti a spolupatričnosti k národnému celku, so schopnosťou tlmočiť a prekladať z jedného jazyka do druhého. Sú to kompetencie, ktoré v konkrétnych situáciách umožnia žiakom primerane ústne a písomne sa vyjadrovať, spracovávať a využívať písomné materiály, znázorňovať, vysvetľovať a riešiť problémové úlohy a situácie komplexného charakteru, čítať, rozumieť a využívať text. Sociálne zručnosti ako sebadôvera, zmysel pre smerovanie, ochota brať na seba riziko sa postupne stávajú dôležité, lebo od ľudí sa očakáva, že budú konať ďaleko autonómnejšie, než tomu bolo v minulosti. Je to dôležité z hľadiska dosahovania rovnosti príležitostí bez ohľadu na pohlavie, vek, ako aj z pohľadu starostlivosti o stále aktívnejších občanov „tretieho veku“. Žiaci sa naučia, akým spôsobom sa vymieňajú informácie o tom, ako generovať produktívne samoriadené učenie a pritom si zapamätajú, že učenie je v konečnom dôsledku sociálny proces prispôsobovania učebného prostredia pre integráciu znevýhodnených sociálnych skupín.

Intrapersonálne a interpersonálne spôsobilosti

Sú to schopnosti, ktoré žiak získava za účelom aktívneho zapojenia sa do spoločnosti a ekonomiky založenej na vedomostiach s jasným zmyslom pre identitu a smer života, sebazdokonaľovanie a zvyšovanie výkonnosti, racionálneho a samostatného vzdelávania a učenia počas celého jeho života, aktualizovania a udržiavania potrebnej minimálnej úrovne zručností. Od žiaka sa vyžaduje neustále regulovať správanie, prehodnocovať základné zručnosti, sebatvorba, tvorba progresívnych medziľudských vzťahov, schopnosť pracovať v tíme, preberať zodpovednosť, schopnosť starať sa o svoje zdravie a životné prostredie, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, uznávať ľudské práva a slobody v reálnom čase, vo virtuálnych komunitách a v demokracii. Sú to schopnosti, vedomosti a zručnosti, ktoré umožňujú zdokonaľovať osobnostný rast žiaka, jeho učenie a výkonnosť, využívať sebapoznávanie, sebakontrolu a sebareguláciu pre prácu v kolektíve, dosahovať spoločné ciele a prijímať zodpovednosť za vlastnú prácu a za prácu ostatných.

Schopnosti tvorivo riešiť problémy

Sú to schopnosti používané na identifikovanie problémov, na ich analýzu a stanovenie efektívnych postupov, perspektívnych stratégii, na ich spätnoväzebné zhodnocovanie. Chápu sa ako schopnosti pracovať aj v náročných podmienkach, riešiť problémy ľudí, ktorí sa nevedia zaradiť do spoločenského života. V súčasnosti nadobúdajú na svojej váhe. Dnešná doba si vyžaduje informácie nielen o tom, ako sa jednotliví občania učia vo formálnom a  neformálnom prostredí, ale aj o učení formou neinštitucionálnych aktivít, ako napr. samoučenie. Žiaci musia byť schopní vyhodnocovať spoločenský dopad vzdelávania (napr. dopad na životné prostredie), ako aj pracovný a osobný dopad v širšom slova zmysle (napr. ekonomický blahobyt, telesné a duševné zdravie). Sú to teda schopnosti a vedomosti, ktoré umožňujú stanoviť rôzne algoritmy používané na riešenie komplexných problémových úloh a situácií a využívať získané poznatky v osobnom živote a povolaní.

Podnikateľské spôsobilosti

Zlepšujú výkon jednotlivca v práci a diverzifikujú aktivity spoločnosti. Prispievajú k tvorbe nových pracovných miest a zároveň umožňujú samozamestnanosť, pomáhajú ľuďom nachádzať prácu, orientovať sa na vlastné podnikanie a zlepšovať svoje pracovné a podnikateľské výkony. Učiť sa ako sa učiť, prispôsobovať sa zmenám a využívať informačné toky, to sú generické zručnosti, ktoré by mal získať každý žiak. Zamestnávatelia stále viac a viac trvajú na schopnosti získavať nové zručnosti a prispôsobovať sa novým výzvam a zmenám. Dnešné trhy práce si vyžadujú neustále sa meniace profily zručností, kvalifikácií a skúseností. Na úrovni jednotlivca je potrebné lepšie vyvinúť motivačné opatrenia. Investovanie do ľudských zdrojov tiež znamená umožniť ľuďom, aby si riadili vlastné „životné portfólia“ a  zviditeľniť im širší rozsah vzdelávacích cieľov. Tvorivé a inovatívne prístupy do ľudských zdrojov sú integrálnou súčasťou rozvoja učiacej sa spoločnosti. Tieto kompetencie vznikajú v kontexte socio-ekonomickej krízy a transformácie organizácie práce, ktorých dôsledkom je nový model riadenia.

Spôsobilosti využívať informačné technológie

Tieto   schopnosti pomáhajú žiakom rozvíjať zručnosti pri práci s osobným počítačom, internetom, využívať rozličné informačné zdroje a informácie v pracovnom a mimopracovnom čase. V odbornom a prírodovednom vzdelávaní patrí medzi kľúčové kompetencie aj realizácia numerických a symbolických aplikácií. Vzdelávacie technológie založené na informáciách a počítačoch ponúkajú veľký potenciál pre inováciu vzdelávacích metód. Nová iniciatíva v oblasti elektronického vzdelávania (elearning) si kladie za cieľ zvýšiť úroveň digitálnej gramotnosti žiakov. Efektívne využívanie informačnej a komunikačnej technológie, vrátane možnosti učenia sa formou on-line, výrazne prispeje k  realizácii celoživotného vzdelávania pre ľudí rôzneho veku,  k udržiavaniu identity komunity a vytváraniu možnosti virtuálnej komunikácie medzi lokálnymi komunitami aj na veľké vzdialenosti . Sú to teda schopnosti, vedomosti a zručnosti, ktoré umožňujú žiakom využívať informačné a komunikačné technológie pre osobnostný rast, vlastné učenie a výkonnosť v práci.

Spôsobilosť byť demokratickým občanom

Sú to schopnosti, ktoré umožňujú žiakom žiť plným sociálnym životom a svojím podielom prispievať k zvyšovaniu spoločenskej úrovne. Žiaci zdokonaľujú svoj osobnostný rast, vlastné učenie a výkonnosť, využívajú sebapoznávanie, sebakontrolu a sebareguláciu pre prácu v kolektíve, dosahovanie spoločných cieľov a prijímanie zodpovednosti za vlastnú prácu a za prácu ostatných. Život a práca v spoločnosti založenej na vedomostiach formuje občiansku spoločnosť a schopnosť občanov prispievať na miestnej, štátnej, európskej a globálnej úrovni k rozvíjaniu demokratického systému spoločnosti, k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju štátu so zodpovednosťou voči životnému prostrediu a zachovaniu života na zemi. pri rozvíjaní vzájomného porozumenia si medzi osobami a skupinami vyzdvihujeme najmä schopnosť empatie, súcitu, tolerancie, rešpektu práv a slobôd.

9) CIEĽOVÉ ZLOŽKY VŠEOBECNÉHO VZDELÁVANIA

Pri stanovení cieľov všeobecného vzdelávania pre odborné vzdelávanie a prípravu sa vychádzalo z tézy, že kvalitné všeobecné vzdelávanie je predpokladom a zárukou výchovy kvalitných stredných kádrov s veľkou flexibilitou a pripravenosťou na celoživotné vzdelávanie. Cieľom všeobecného vzdelávania je vytvoriť predpoklady na rozvoj osobnosti v nadväznosti na vedomosti získané na základnej škole, nezávisle na zvolenom smere odborného vzdelávania a prípravy. V tejto časti vzdelávania sa musí klásť dôraz na také vzdelávanie, ktoré je založené na orientácii životnej adaptability žiakov, na vytváranie ich harmonických postojov k životnému prostrediu, k ľuďom, k sebe samým, na kvalite človeka vzhľadom na jeho uplatnenie v demokratickej spoločnosti založenej na humanizme. Pri stanovení cieľov sa akceptuje osobnosť žiaka, jeho orientácia na prípravu na prácu a na život v podmienkach trhového hospodárstva s prebiehajúcimi ekonomickými a celospoločenskými zmenami.

Ciele vzdelávania sú odvodené tak z individuálnych, ako aj spoločenských potrieb, preto má všeobecné vzdelávanie viac rozmerov. Je zamerané na rovinu osobného rozvoja, na začleňovanie do života spoločnosti a do nadnárodných útvarov, na formovanie občana aj na prípravu na pracovný život. Preto z týchto východísk môžeme pre našu vzdelávaciu sústavu, teda aj pre jej subsystém odborného vzdelávania a prípravy a jeho všeobecno-vzdelávaciu zložku stanoviť tieto ciele všeobecného vzdelávania:

Rozvoj ľudskej individuality, ktorej predpokladom je starostlivosť o uchovanie fyzického a psychického zdravia človeka, zahŕňa kultiváciu a podporu sebarealizácie každého jedinca a maximálne uplatnenie jeho schopností. Kognitívny a psychomotorický rozvoj človeka predstavuje základný cieľ, pretože celkový potenciál obyvateľov každej krajiny je hlavným zdrojom jej rozvoja a hospodárskej prosperity.

Sprostredkovanie historicky vzniknutej kultúry spoločnosti, ktorá je obsiahnutá vo vedách, technike, umení, pracovných zručnostiach, duchovných a morálnych hodnotách. Neoddeliteľnou súčasťou tohoto cieľa je aj uchovanie a rozvíjanie národnej, jazykovej a kultúrnej identity a vzťah k ochrane a zveľaďovaniu kultúrneho dedičstva.

Výchova k ochrane životného prostredia ako predpoklad zabezpečenia zachovania života na Zemi a udržateľného rozvoja spoločnosti treba považovať za jednu zo životne dôležitých podmienok uchovania kontinuity ľudskej spoločnosti a jej kultúry. Nejde tu len o sprostredkovanie poznatkov, ale aj o vytvorenie vzťahu k prírode a získaniu schopnosti a motivácie k aktívnemu utváraniu zdravého životného prostredia a uvedomenie si vzťahu medzi jednotlivými zložkami krajiny a vzťahu medzi krajinou a človekom. Cieľom je, aby žiaci dokázali svoje poznatky aplikovať v praxi.

Posilňovanie súdržnosti spoločnosti predovšetkým uvedomením si vzťahu človeka k iným ľudským spoločenstvám na Zemi, vyrovnávaním nerovnosti sociálneho a kultúrneho prostredia, zabezpečením rovnakého prístupu k vzdelaniu. Tieto úlohy sa koncentrujú do výchovy k ľudským právam a multikultúrnej výchove.

Podpora demokracie a občianskej spoločnosti. Demokracia nevyhnutne potrebuje kritických a nezávisle mysliacich občanov uvedomujúcich si vlastnú dôstojnosť a rešpektujúcich práva a slobody ostatných. Školské spoločenstvo je prvým spoločenským prostredím, do ktorého dieťa vstupuje z pomerne uzavretého prostredia rodiny a kde prežíva prvé stretnutia s fungovaním demokracie v školskej komunite. Výchova k demokratickému občianstvu sa však vzťahuje i na generácie dospelým a uplatňuje sa v ich miestnych a pracovných spoločenstvách.

Výchova k partnerstvu, spolupráci a solidarite v európskej a globalizujúcej sa spoločnosti rozširuje predchádzajúci cieľ o ďalšiu úroveň. Znamená usilovať sa o život bez konfliktov a negatívnych postojov a rešpektovať aj značné odlišnosti medzi ľuďmi a kultúrami dnešného prepojeného sveta.

Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky a prosperity spoločnosti. Vzdelávacia sústava totiž svojimi funkciami ovplyvňuje nielen kvalifikáciu, pružnosť a prispôsobivosť pracovných síl, ale aj napríklad schopnosť inovácie a zmeny, rozvíjanie a využívanie nových technológií, úrovní riadenia.

Zvyšovanie zamestnateľnosti, t.j. schopnosti nájsť zamestnanie a trvalo sa uplatňovať na trhu práce a to nielen doma, ale aj v zahraničí, predovšetkým v Európe. Vyžaduje to orientovať všeobecné a odborné vzdelávanie na priebežné zvyšovanie flexibility, na adaptabilitu človeka, na jeho samostatnosť a zodpovednosť, tvorivosť a iniciatívu. Znamená posilniť podiel všeobecného vzdelávania a zdôrazniť vo vzdelávaní kľúčové spôsobilosti. Predpokladá, aby sa každý človek vzdelával po celý život. Súvisí predovšetkým so zabezpečením dostatočnej úrovne v odboroch, ktoré globálny trh práce uprednostňuje. Pre 21. storočie je to predovšetkým vzdelávanie v cudzích jazykoch, vzdelávanie zamerané na uplatnenie v  informačnej spoločnosti, na schopnosť práce s  modernými informačnými a  komunikačnými technológiami, schopnosť vyhľadávať informácie, kriticky myslieť.

10) Využitie ŠTANDARDU STREDOŠKOLSKÉHO odborného vzdelávania a VÝCHOVY

Koncepcia tvorby vzdelávacích programov s uplatnením Štandardu OVV dáva väčší priestor pre posilnenie autonómie školy. Škola ako samostatná organizačná jednotka s vlastnou právnou subjektivitou má pri tvorbe školských vzdelávacích programov nielen určitú voľnosť, ale preberá zároveň aj zodpovednosť za jeho konkrétnu podobu a za dosiahnuté výsledky.

a)Vzdelávací program

Vzdelávací program je dokument obsahujúci organizované aktivity s vymedzením vzdelávacích cieľov, obsahu, prostriedkov a výstupov vzdelávania, ktoré sú v súlade so štátnou stratégiou koncepcie vzdelávania a výchovy. Znamená komplexný program plánovania, organizácie a riadenia, rozhodovania, hodnotenia a praktického riešenia úloh vzdelávania na celoštátnej úrovni, na úrovni školy a triedy. Rozlišujeme tieto vzdelávacie programy:

Rámcový výchovno-vzdelávací program: systém hlavných široko koncipovaných skupín študijných a učebných odborov, ich vzdelávacích cieľov, kľúčových kompetencií, všeobecného a odborného vzdelávania. Ciele definované v štandarde povolania musí garantovať štát.

Školský výchovno-vzdelávací program systém školských vzdelávacích programov, ktorý vznikne doplnením Rámcového programu o špecifické požiadavky na základe návrhov a potrieb regiónov, podnikov, rodičov, žiakov a ďalších zainteresovaných v OVP. Môže ich vytvárať aj štát.Súčasťou vzdelávacieho programu sú:

b)Ciele vzdelávania

Cieľ vzdelávania je kľúčová didaktická kategória, prostredníctvom ktorej sa určuje, k akým zmenám má výchovno-vzdelávací proces dospieť z hľadiska úrovní rozvoja osobnosti žiaka. Vymedzuje účel a zámer výučby, výstup, výsledok výučby, hodnoty a postoje žiaka, jeho produktívnu činnosť a praktické schopnosti a zručnosti. Premieta sa do obsahu a metód pedagogickej činnosti, do základných kritérií na zisťovanie miery realizácie plánovaných výsledkov. Vymedzuje požiadavky, ktoré musí spaňať vzdelávací program pre určitý typ školy, definované ako výkonový (cieľový) štandard.

c)Profil absolventa

Musí spaňať všetky náležitosti a požiadavky tak, aby absolvent po ukončení štúdia na akejkoľvek úrovni vzdelania dosiahol istú kvalifikačnú spôsobilosť. Profil absolventa popisuje požiadavky na vedomosti, schopnosti a zručnosti v oblasti všeobecného a odborného vzdelávania, okrem toho aj psychické vlastnosti a fyzické schopnosti, postoje a hodnotové orientácie absolventa. Je odvodený zo štandardu povolania a obsahuje:

číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia,

celkovú charakteristiku absolventa odvodenú zo štandardu povolania,

zodpovedajúci štandard všeobecných vedomostí a schopností postavený na kľúčových kompetenciách, charakteristiky obsahových štandardov, hodinovej dotácii a špecifických charakteristík odboru,

zodpovedajúci štandard odborných vedomostí a zručností odvodený zo štandardu povolania a aktuálnych požiadaviek praxe pre daný odbor.

d)Prostriedky vzdelávania

Sú to pravidlá, smernice a požiadavky, ktoré usmerňujú vznik a priebeh vyučovacieho procesu. Sú nositeľom učiva, ktoré je usporiadané do ucelenej prehľadnej sústavy.

e)Charakteristika odboru

Odvodzuje sa zo štandardu povolania a charakterizuje úroveň vzdelania v príslušnom odbore alebo smere vzdelávania. Uvádza, na aké činnosti sa absolvent pripravuje, charakterizuje jednotlivé časti učiva vo vzťahu k všeobecným cieľom odboru. Definuje požiadavky na prijímaných žiakov, organizáciu štúdia a možnosti ďalšieho vzdelávania. Uvedené sú aj hlavné smery a tendencie uplatňovania metód a foriem vyučovacieho procesu. Obsahuje:

číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia,

základné údaje týkajúce sa dažky vzdelávania, podmienok na prijatie do odboru, spôsobu ukončovania vzdelávania, poskytnutej úrovne vzdelania, dokladu o dosiahnutom vzdelaní, pracovného uplatnenia absolventa a nadväznej odbornej prípravy (možnosť ďalšieho zvyšovania kvalifikácie),

charakteristiku obsahu vzdelávania na jednotlivých úrovniach vzdelania v  oblasti všeobecného vzdelania, odborného vzdelania a praktickej prípravy,

zdravotné požiadavky, ako je prístupnosť povolania z hľadiska veku, zdravotné a telesné obmedzenia na výkon povolania, vhodnosť povolania pre osoby so zníženou pracovnou schopnosťou, najčastejšie choroby a ohrozenia zdravia v dôsledku výkonu povolania,

požiadavky na bezpečnosť, ochranu zdravia a hygienu pri práci.

f)Učebný plán

Je jedným z prostriedkov vzdelávania, ktorým sa zabezpečuje vzdelávanie na jednotlivých úrovniach vzdelania a  vzdelávacích cestách. Je to normatív, ktorý stanovuje a definuje konkrétne zložky a časové dotácie vzdelávania. Obsahuje:

číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia,

kategórie a názvy vyučovacích predmetov pre oblasť všeobecnovzdelávacích a odborných vyučovacích  predmetov na úrovni povinných, voliteľných a nepovinných predmetov príslušného odboru,  jeho odborných zameraní,

počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch, pričom sa musí dodržať zásada proporcionálneho rozloženia medzi všeobecným a odborným vzdelaním, ako aj pre oblasť praktického vyučovania,

prehľad vyučovania v týždňoch za určité obdobie v jednotlivých ročníkoch,

metodické pokyny na organizáciu a riadenie výchovno-vzdelávacieho procesu.

g)Učebné osnovy

Sú súčasťou učebných dokumentov a zahŕňajú obsahovú náplň vzdelávania pre všeobecné a odborné predmety. Určujú sa pre každý vyučovací predmet osobitne. Vymedzujú chápanie vyučovacieho predmetu, jeho obsah a rozsah v jednotlivých postupných ročníkoch. Musia obsahovať:

číselný kód a názov odboru a odborného zamerania, formu a typ štúdia,

názov predmetu, ročník,

počet týždenných vyučovacích hodín,

charakteristiku predmetu, pričom sú rozpísané úlohy a všeobecné ciele predmetu, jeho význam pre odbor, štruktúru učiva, medzipredmetové vzťahy,

hlavné vyučovacie metódy a formy,

obsah učiva s počtom vyučovacích hodín,  názvami tematických celkov a jednotlivých tém pre teoretickú a praktickú zložku výučby,

výstupné štandardy vyučovacieho predmetu v oblasti metód, foriem a nástrojov hodnotenia.

h) Moduly

Pod pojmom modul sa vo všeobecnosti rozumie samostatná časť, jednotka učiva s modulárnym usporiadaním učiva, ktoré nie je rozdelené na vyučovacie predmety (alebo tematické celky ale na moduly. Je to ucelená, záväzná a autoritatívna časť učiva pri plnení vyučovacích cieľov. Vymedzuje, čo sa má žiak naučiť a dosiahnuť. Čas potrebný na osvojenie učiva modulu je spravidla 40 vyučovacích hodín. Určité vzdelanie (napr. získanie vysvedčenia) sa chápe ako stavebnicový systém modulov. Výber modulov závisí od individuálnych schopností a záujmu žiakov. Usporiadanie modulov do väčších celkov v závislosti od cieľov, obsahu vzdelávania, podmienok a možností žiakov tvorí vzdelávací program všeobecnej, odbornej a praktickej prípravy. Obsahovú náplň modulov navrhujú zamestnávatelia, školy a vzdelávacie inštitúcie. Orientáciu v jednotlivých moduloch umožňuje charakteristika modulu, ktorá obsahuje:

názov modulu a jeho číslo,

vstupné požiadavky na úroveň modulu,

špecifické ciele a výkonové štandardy,

obsahové štandardy,

navrhovaný prístup k vyučovaniu a učeniu, odporúčané prostriedky na osvojovanie učiva (metódy, organizačné formy, didaktické prostriedky, učebný materiál a iné),

výstupy (výsledky) výučby,

postupy, prostriedky a spôsoby hodnotenia výstupov,

opis spôsobilosti a certifikátu, ktoré získa žiak po úspešnom absolvovaní modulu, stupeň dosiahnutej kvalifikácie,

odporúčania na kombináciu modulov, na ďalšie štúdium.

i)Učebné materiály a didaktická technika

Pre každý stupeň vzdelania a smer vzdelávania sa má vypracovať prehľad učebníc, doplnkových učebníc, učebných textov, učebných pomôcok a materiálov s aspektom na obsah vzdelávania. Bude garantovať škálu informačných ciest na vyhľadávanie, získavanie a spracovanie potrebných informácií s cieľom dosiahnuť istú vedomostnú a praktickú úroveň, čiže odbornú spôsobilosť na výkon povolania.

Didaktická technika umožňuje vyhovieť a rešpektovať odlišnosti žiakov, aby si osvojili učivo podľa rôznej miery didaktickej názornosti. Nie sú iba zdrojom názornosti, predstavujú aj zdroj vedomostí, zručností a návykov žiakov. Majú nezastupiteľné miesto vo všetkých etapách vyučovacieho procesu a sú súčasťou školského vzdelávacieho programu.

j)Výstupy vzdelávania

Pre jednotlivé zložky štandardu odborného vzdelávania musí byť štátom garantovaný systém certifikátov, relevantný s platnými kvalifikáciami, ktorý garantuje súhrn vedomostí, schopností a zručností na výkon pracovných činností. Výstupy vzdelávania budú rozpracované v školských vzdelávacích programoch

Hodnotenie je proces skompletizovania údajov a dôkazov o výkone žiaka. Metodika hodnotenia špecifikuje, aké dôkazy o výkone žiaka sa majú vytvoriť, ako majú byť výstupné informácie interpretované a akým spôsobom sa majú zaznamenať. Stanovuje rozsah, v rámci ktorého žiak má byť schopný dosiahnuť požadovanú úroveň vedomosti, zručnosti a postojov ako výstup vzdelávacieho programu. Vzdelávacie výstupy

sú stanovením dôležitých vedomosti, zručnosti a postojov, ktoré má žiak preukázať po ukončení vzdelávacieho programu,

identifikujú učenie, ktoré sa môže hodnotiť alebo merať,

- popisujú výsledok/produkt výučby, nie jej proces.

Zámerom vymedzenia vzdelávacích výstupov je:

1. Oboznámiť sa s výsledkami vzdelávacieho programu. Vzdelávacie výstupy určujú

žiakom, aké vedomosti, zručnosti a postoje majú získať v priebehu vyučovania,

zamestnávateľom, aké vedomosti, zručnosti a postoje môžu očakávať od žiakov,

vzdelávacím inštitúciám, aké vedomosti, zručnosti a postoje žiaci získajú.

Usmerňovať tvorbu vzdelávacích programov a hodnotenie žiaka. vzdelávacie výstupy

poskytujú návrh na tvorbu vzdelávacích programov a hodnotiaceho systému,

informujú o tom, čo by sa malo v rámci vzdelávacieho programu učiť a hodnotiť.

k)Časové proporcie vzdelávania

Štandard OVV zabezpečuje porovnateľnosť vzdelania pre rôzne učebné a študijné odbory pri zachovaní dostatočného priestoru na iniciatívu a zainteresovanosť všetkých ďalších subjektov podieľajúcich sa na odbornom vzdelávaní. Jeho zmyslom je garancia získania odborného vzdelania, ktoré je predpokladom celoživotného vzdelávania.

V súčasnosti nie sú stanovené požadované požiadavky na dodržanie určitých záväzných ukazovateľov, základných pravidiel vzdelávacieho procesu, ako je napríklad maximálny počet vyučovacích hodín. Základom štandardu je však zabezpečenie systematickosti a zmysluplnosti vzdelávania ako celku, vyváženosti všeobecného, odborného, teoretického a praktického vzdelávania.

l)Počet plánovaných vyučovacích hodín

Celkový počet plánovaných vyučovacích hodín, ktorý je určený v učebnom pláne alebo daný rozpisom časových dotácií pre kategóriu povinných predmetov (vrátane voliteľných predmetov) predstavuje maximálne hodín a minimálne hodín za týždeň.

V súčasných platných učebných dokumentoch, v časti učebných plánov, môže škola podľa terajšej platnej legislatívy, urobiť úpravy až do výšky 10% celkového týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku. Pri tejto úprave sa nesmie prekročiť celkový počet vyučovacích hodín stanovený učebným plánom a základné povinné vyučovacie predmety sa musia dodržať všetky. Okrem toho sa môže v učebných osnovách alebo v moduloch upraviť obsah vzdelávania v rozsahu 30% celkovej hodinovej dotácie tak, aby sa dosiahla inovácia obsahovej stránky, v ktorej by sa premietli priority potrieb trhu práce najmä v jednotlivých regiónoch.

Dažka vzdelávania v dennom štúdiu vo vzťahu k jednotlivým stupňom vzdelania

Odborné vzdelávanie na stredoškolskej úrovni pre jednotlivé vzdelávacie programy musí byť zabezpečené pre:

2. stupeň vzdelania v dažke 1 rok

3C.stupeň vzdelania v dažke 3 roky

3. stupeň vzdelania v dažke minimálne 4 roky

po absolvovaní 2. stupňa minimálne 3 roky

po absolvovaní 2. stupňa minimálne 2 roky

Do vzdelávacieho programu sa musia v minimálnom rozsahu zakomponovať všetky oblasti všeobecného vzdelávania, aby sa splnil vzdelávací štandard daný výkonovými a obsahovými cieľmi.

11) Definícia pojmov –technická normalizácia

Technická norma:

Je dokument vytvorený na základe dohody, schválený uznávaným orgánom, ktorý obsahuje pravidlá, pokyny, znaky činností, alebo výsledky činností na všeobecné a opakované použitie a zameriava sa na dosiahnutie optimálneho stupňa poriadku v danej súvislosti.

Technický predpis:

Je všeobecne záväzný právny predpis, ktorý buď obsahuje technické požiadavky priamo, alebo odkazuje na normu, technickú špecifikáciu, prípadne ich začleňuje do svojho obsahu – vypracúvajú vládne orgány a majú záväzné používanie - sú legislatívou.

Normalizácia:

Je činnosť, ktorou sa zavádzajú ustanovenia na všeobecné a opakované použitie, ktoré je zamerané na dosiahnutie optimálneho stupňa poriadku s ohľadom na aktuálne alebo potenciálne problémy v danej oblasti.

Ciele a predmet technickej normalizácie

Cieľom je regulovať rozmanitosť, použiteľnosť, zlučiteľnosť, zameniteľnosť, zabezpečiť ochranu zdravie, bezpečnosť, ochranu životného prostredia, ochranu výrobku, ekonomickú výhodnosť, obchod ,ale aj ďalšie účely.

Výhody noriem

- špecializovanie a znižovanie nákladov

- zabezpečiť vhodnosť pre daný účel

- vytvorenie najlepšej praxe

- znížiť rôznorodosť a eliminovať straty

- vytvoriť kompatibilitu a vzájomnú zameniteľnosť

- vytvoriť samoreguláciu trhom

-chrániť bezpečnosť a zdravie obyvateľ.

- chrániť životné prostredie

Predmet normalizácie je vlastne výrobok, proces alebo služba.

Druhy technických noriem – delenie technických noriem podľa pôsobnosti a obsahu

Delenie noriem podľa oblasti pôsobnosti

• Naše národné tech. Normy tzv.STN
• Regionálne alebo európske normy EN,ETS,ENV- vydáva európska komisia pre normalizáciu CEN a eupópska komisia pre normalizáciu v elektrotech.CENELEC
• Medzinárodné normy ISO,IEC – vydáva medzinár. organiz. pre normalizáciu ISO a Medzinár. elektrotech. komisia IEC.

Delenie noriem podľa obsahu predmetu normalizácie:

• Základné normy pokrývajúce terminológiu, metrológiu, konvencie, značky a symboly.
• Skúšobné metódy a normy pre analýzy- pomocou nich sa merajú charakteristiky.
• Normy na výrobky ,alebo normy so špecifikáciami služieb – pri používaní ochr. zdravia, bezpečnosť, ochr. život. prostredia, dokumentácia prikladaná k výrobkom.
• Organizačné normy – opisujú funkcie firmy a jej vzťahy ako aj model činností(manažérstvo a zabezpečenie kvality, logistika)

Úprava a označovanie slovenských noriem a prebratých noriem do sústav našich STN (všeobecné zásady, stavba a obsah noriem).

Zásady stavby normy: Určujú metodické pokyny MPN1

byť úplná v rozsahu určenom predmetom normy.

Byť jasná, jednoznačná, presná a zrozumiteľná.

Brať do úvahy dosiahnutý stav techniky

Poskytovať možnosť budúceho technického rozvoja

Stavba a obsah normy:

Formát je A4. Celkové usporiadanie je predpísané.

Obsahuje:

1.Označenie normy:

Napr. STN 00

Prvé dve číslice udávajú triedu ,tretia a štvrtá skupinu a posledné dve poradové číslo normy v skupine.

2.Triediaci znak:

Je vyjadrený šesťmiestnym číslom uvedeným v zátvorke.

3.Názov normy:

- v slovenskom a anglickom jazyku.

4.Označenie zhodnosti s medzinárodnou alebo európskou normou:

- stupeň zhodnosti je uvedený v zátvorke pod názvom normy je vyjadrený skratkami napr. idt. – identická , mod. – modifikovaná , obs. – obsahuje

Rozdelenie technických noriem v sústave STN podľa pôvodu a ich zastúpenie podľa rôznych odborných oblastí.

-Nenašiel som k tomuto bodu nič

16) Sústava slovenských technických noriem

Jej základom sa stali všetky československé normy ČSN.

V súčastnosti rozdeľujeme:

Pôvodné národné vypracované, schválené a vydané v ČSFR alebo v SR ozn. STN a 6 miestn.číslo alebo STNPprednormy.

Medzinárodné normy zavedené do sústavy STN označujú sa STN ISO alebo

STN IEC pôvodného označenie ISO a IEC.

Európske normy zavedené do sústavy STN ozn. sa STN EN, STN EN ISO , STN ETS.

Iné normy, národné normy iných štátov prevzaté do sústavy STN na základe vzájomných dohôd .

17) Technická normalizácia v Slovenskej republike.

Úlohou je tvorba a schvaľovanie STN, medzinárodná spolupráca, účasť na tvorbe medzinárodných a európskych noriem, vydávanie, distribúcia a predaj STN, periodík, publikácií. Bola prijatá na valnom zhromaždení v Lisabone 9.10.2002 .

Jej činnosť:

- zostavuje, riadi a rieši úlohy plánu technickej normalizácie.

- schvaľuje návrhy STN, ich zmeny prípadne zrušenie

- vydáva STN, ich zoznamy a ďalšie publikácie

- vypracováva stanoviská k návrhom právnych predpisov

- vedie evidenciu schválených STN, ich zmien, zrušení.

- zriaďuje technické normalizačné komisie TNK

- spolupracuje s mimovládnymi medzinárodnými a európskymi normalizačnými organizáciami ISO,IEC,CEN,CENELEC a ETSI.

18) Medzinárodná normalizácia – Medzinárodná org. pre normalizáciu ISO, IEC, ITU

ISO: je mimovládna celosvetová federácia národných normalizačných orgánov. ISO je odvodený od „isos“- rovný, rovnoprávny. Riadi sa štatútom a pravidlami postupov. Pokrýva normalizáciu všetkých oblastí okrem elektrotechnickej, ktorou sa zaoberá IEC.

IEC: Medzinárodná elektrotechnická komisia. Jej cieľom je poskytovať normy a súvisiace služby potrebné na uľahčenie medzinárodného obchodu v oblasti elektrotechniky a elektroniky.

ITU: Medzinárodná telekomunikačná únia. Študuje technické operácie a tarify, prijíma odporúčania s cieľom normalizovať telekomunikácie a rádiokomunikácie na celosvetovom základe.

Regionálna normalizácia – Európska komisia (výbor pre pre normalizáciu CEN ,CENELEC, ETSI

CEN : jej poslaním je plánovanie a tvorba európskych noriem s výnimkou elektrotechniky a telekomunikácií. Je najväčší regionálny normalizačný orgán na svete, spolu s partnermi podporuje dobrovoľnú technickú harmonizáciu v Európe. Výsledkom práce sú európske normy EN, predbežné normy ENV, harmonizačné dokumenty, európske špecifikácie a technické správy.

CENELEC : poslaním je plánovanie a tvorba noriem v oblasti elektrotechniky a podpora rozvoja jednotného trhu, odstraňovaním technických prekážok a posilňovaním konkurencie schopnosti. Spolupracuje s IEC.

ETSI : nezisková organizácia, jej poslaním je tvoriť európske telekomunikačné normy pre súčastnosť a budúcnosť, aktívne podporuje partnerstvo s ostatnými organizáciami.

Obchodovanie v Európe – vytvorenie jednotného trhu, prekážky obchodu, odstraňovanie prekážok obchodu, technická harmonizácia, úloha európskych noriem.

Obchodovanie v európe: vznikly tri združenia:

-Európska únia EU

-Európske združenie voľného obchodu EZVO

-Európsky hospodársky priestor EHP

spoločným cieľom je povzbudzovať a zjednocovať obchod v Európe. Hlavným cieľom je dosiahnutie jedného trhu, prekonávanie prekážok obchodu a normalizácie, jednotná normalizácia v rámci celej Európy.

Vytvorenie jednotného trhu: Pre efektívne obchodovanie v jednotnom trhu sú nevyhnutné štyri základné slobody:

1.Slobodný pohyb tovaru

2.Slobodný pohyb osôb

3.Slobodný pohyb kapitálu

4.Sloboda vytvorenia a voľného pohybu služieb

Prekážky obchodu: K prirodzeným prekážkam ako preprava, financie sa pridali clá a kvóty, aby chránili podniky a hospodárstva.

Technické prekážky predstavujú vlastné technické nariadenia, národné normy a posudzovanie zhody výrobkov. Niektoré ako sú:

Technické nariadenia sú záväzné požiadavky a určili si ich vlády jednotlivých krajín na zabezpečenie, aby výrobky vyhoveli ich vlastným požiadavkám.

Postupy posudzovania zhody výrobkov: môžu byť dobrovoľné alebo povinné. Výrobky sa skúšajú a dostávajú protokoly, certifikáty, ktoré potvrdzujú ich zhodu. Ak sú vydané v jednej krajine zvyčajne sú akceptované aj v inej krajine.

Národné technické normy: ako dobrovoľné nevytvárajú technické prekážky obchodu.

Odstraňovanie prekážok obchodu: Cieľom EÚ je redukovať technické prekážky obchodu pomocou štyroch prístupov.

1.Vzájomné uznávanie požiadaviek na neharmonizované produkty (všetka výrobky EÚ musia prijímať ostatné krajiny bez porovnávania)

2.Predchádzanie novým prekážkam obchodu – nové technické predpisy a technické normy nemôžu vytvárať nové prekážky obchodu.

3.Technická harmonizácia starý postup/nový postup – Technická legislatíva zaručuje, že výrobky vyrábané a predávané v EÚ sa zhodujú s rovnakými technickými požiadavkami.

4.Vzájomné uznávanie zhody – o všetkých výrobcoch, ktorí dodržiavajú príslušné harmonizované normy, sa predpokladá, že vyhovujú príslušnej smernici.

Technická harmonizácia: Vydáva sa dvomi spôsobmi.

1.Starý prístup – týkajúci sa hotových výrobkov brzdil progres v oblasti technických predpisov, smernice boli vysoko technické bolo ich treba často aktualizovať.

2.Nový prístup – smernice obsahujú iba základné požiadavky týkajúce sa zdravia, bezpečnosti, ochrany vlastníctva a životného prostredia. Výrobky, ktoré sa zhodujú s harmonizovanými normami sa považujú za vyhovujúce smerniciam.

Výhody nového prístupu:

1. pre legislatívu omnoho jednoduchšie na dohodu na zákl. princípoch a tech. detailoch.

2. smernice sa nemusia pravidelne aktualizovať, aby zodpovedali zmenám.

3. výrobcovia nie sú viazaný na jedno riešenie, aby vyhoveli požiadavkám smernice

4. členské štáty implementujú smernice prísluš. právnymi prostriedkami.

Úloha európskych noriem: je transparentnosť, otvorenosť, konsenzus, nezávislosť na privilegovaných záujmoch, efektívnosť, rozhodovanie na základe naárodnej reprezentácie.

1. V každej prílohe smernice uvádzajú technické detaily, hoci sú normy dobrovoľné, výrobcovia ich používajú, aby ich výrobky zodpovedali základným požiadavkám smerníc.
2. Pri verejnom obstarávaní – vládne orgány musia používať európske normy na technické špecifikácie. To zaručí, že sa dodajú výrobky a služby vysokej kvality.
3. V neregulovaných oblastiach – má významnú úlohu tvorba európskych noriem na fungovanie jednotného európskeho trhu, čo uľahčuje pohyb výrobkov a služieb medzi krajinami EÚ.

Posudzovanie zhody výrobkov

Je podľa zákona 264/1999- O technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody.

Výrobca, alebo dovozca môže uvádzať na trh iba výrobky bezpečné a to bez ohľadu na to, či sú určené na osobnú potrebu, alebona profesijné použitie.

Technické požiadavky na výrobky, alebo služby sú uvedené v technickom predpise, alebo technickej norme a stanovujú požadované charakteristiky výrobku. Medzi zákl. charakteristiky výrobku alebo služby patrý:

1. úroveň kvality
2. úžitkové vlastnosti
3. bezpečnosť
4. rozmery
5. názov, pod ktorým sa predáva
6. značky
7. skúšanie výrobku a skúšobné metódy
8. balenie
9. označovanie výrobku
10. postupy posudzovania zhody výrobku s právnymi predpismi a normamy
11. výrobné metódy a procesy
12. iné požiadavky(podmienky používania, recyklácie)

Posudzovanie zhody je zistenie, či skutočné vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám.

Cieľom posudzovania zhody je poskytnúť dôveru pre všetkých užívateľov daného produktu, že sa plnia príslušné požiadavky na výrobky, služby a systémy.