| CATEGORII DOCUMENTE |
| Bulgara | Ceha slovaca | Croata | Engleza | Estona | Finlandeza | Franceza |
| Germana | Italiana | Letona | Lituaniana | Maghiara | Olandeza | Poloneza |
| Sarba | Slovena | Spaniola | Suedeza | Turca | Ucraineana |
DOCUMENTE SIMILARE |
|
TERMENI importanti pentru acest document |
|
KRIMINOLÓGIA
Literatúra:
kriminológia
v doslovnom preklade znamená vedu zaoberajúcu sa zloèinom
- je vedou o kriminalite ma povahu empirickej vedy = vychádza pozorovania skutoèností
je to usporiadaný systém empirických poznatkov a teórií o zloèine, páchateľovi, obeti, sociálnych následkoch a dôsledkoch spáchaného zloèinu. Je vedou o podstate trestného èinu ako sociálnom jave, o jeho charaktere, o príèinách a podmienkach jeho vzniku, o osobnosti páchateľa, o vzahu medzi páchateľom a obeou, o stave, štruktúre a dynamike zloèinnosti, o význame a zmysle trestania a tiež o formách prevencie.
predmetom kriminológie
sú tie negatívne, protispoloèenské èiny, ktoré trestné zákonodarstvo charakterizuje ako kriminalitu (zloèin, trestný èin), páchateľa, podmienky a príèiny zloèinnosti, obete zloèinu, sankcionovanie a efektívnos sankcií.
predmetom kriminológie v užšom slova zmysle je kriminalita ako hromadný spoloèenský jav.
Je úzko spätá s Trestným právom
Trestné právo (i v praxi) nemôžeme upiera povinnos skúma problematiku trestného èinu. Trestné právo (zákonodarstvo) realizuje trestnoprávne prostriedky proti konkrétnemu páchateľovi.
Tú mu urèuje predovšetkým Trestný zákon (T.Z) a Trestný poriadok(T.P)
T.Z a T.P urèuje predovšetkým pohľad poznania podmienok trestnej zodpovednosti a tiež zisuje príèiny a podmienky spáchania T. È . skúma spoloèenskú nebezpeènos a protiprávnos èinu.
V širšom zmysle slova, trestné právo sa zaoberá formálnou, juristickou stránkou trestného èinu. Na to využíva prevažne deduktívnu a normatívnu metódu
Kriminologická veda chápe trestný èin ako spoloèensky škodlivý jav reálnej skutoènosti.
Skúma ho:
kriminológia skúma - predovšetkým príèiny kriminality a zloèin ako reálny, sociálny jav
Cieľom kriminológie
je pozna mechanizmus vzniku zloèinnosti ako hromadného spoloèenského javu.
Má úlohu formulova efektívne, moderné metódy, hľada prostriedky na odstránenie príèin a podmienok kriminality a tým významne prispie k jej obmedzeniu.
- teoretické hľadanie moderných metód odhaľovania a zisovania trestných a iných protispoloèenských èinov, adekvátnych novým formám ich páchania;
- vymedzenie podmienok trestnej zodpovednosti vzhľadom na vek - vôľové a rozumové predpoklady, vplyv drog,
- obohatenie systému sankcií, podmienok ich ukladania;
- skvalitnenie problematiky resocializácie, starostlivosti o odsúdených;
- zdokonalenie postpenitenciárnej starostlivosti.
formovania novej demokratickej spoloènosti, t. j. po roku 1989 u nás, =STAGNÁCIA= (zvyšovanie sa kriminality)kriminality v nemalej miere pôsobili predovšetkým faktory ideologického, politického, právneho, ekonomického, ale aj medzinárodného charakteru.
režimu, zrútenie mýtu jedinej perspektívnej cesty k šastnej budúcnosti našej spoloènosti),
uvoľnenie pudov, vášní, egoizmu, korupcie a pod.),
kontrolovateľný rast podmienok trestnej èinnosti na strane druhej),
demokracie),
protispoloèensky orientované skupiny, zatiaľ èo znaèná èas obyvateľstva zaèína ži na hranici existenèného minima),
podmienok pre medzinárodne organizovanú kriminalitu);'
pri páchaní zloèinu ide o ľudské správanie.
kriminologická veda skúma osobnos páchateľa Ide o jednu z najprvoradejších úloh kriminologickej vedy.
Skúma predovšetkým:
kto je páchateľom,
aké pohnútky ho viedli spácha T.È,
ako možno s ním zaobchádza,
ako možno potlaèi jeho potreby k spáchaniu T.È,
možnos ho privies spä k riadnemu spoloèenskému životu.
pri zhromažïovaní poznatkov o osobnosti páchateľa sa používa multidisciplinárny prístup, to znamená, že využíva poznatky spoloèenských vied, akými sú psychológia, sociológia, z ktorých vychádza pri tvorbe vlastných teórií a koncepcií.
Trestne zodpovedným páchateľom môže by osoba len:
a) Fyzická osoba
b) Staršia ako 15 rokov
c) V èase spáchania T.È príèetná
osobnos páchateľa sa skladá z 3 skupín javov
a) Psychické vlastnosti
b) Psychické èrty
c) Formát
A.) Psychické vlastnosti - Patria sem záujmy, schopnosti, nadanie a temperament
B.) Psychické èrty - Rozlišujeme tieto psychické èrty:
celistvos osobnosti, - jedinec je vystavený veľkej psychickej záaži a náporu. Za patologických okolností sa môže sta patologicky rozpornou., neprehľadnou, konfúznou, degradovanou, ba môže aj zaniknú.
kohézia, (súdržnos) je odolnos proti náporom, stresom, ktoré môžu
vies k deformácii osobnosti,
pregnantnos (výraznos) je èrta, ktorá robí osobnos nápadne výraznou
(lakomos alebo dlhý nos).
Diferencovanos - .nie je iba bohatý na schopnosti, ale ak sú tieto schopnosti aj dostatoène rozmanité a odlíšené. Opakom diferencovanosti je primitivita. Môže sa sta, že niekto je pojmovo diferencovaný, lebo je inteligentný, ale pritom je citovo primitívny. Diferncovanos môžeme deli podľa formátu na malý a veľký formát:
- malým formátom osobnos je mentálne èulá a pojmovo diferencovaná, ale vybíja sa v drobnostiach a pritom nemá žiadny životný obzor, ani svoje postoje,
- veľký formát (veľkorysos). - Ak je osobnos podľa vlastností bohatá a diferencovaná, môže sa prejavi
Poruchy osobností
ľudia kt, sú s urèitou poruchou.
Vykonávajú sa tu výskumy ako napr. testy, skúmania. kt. vykonávajú OÈTK.
Ide o výskumy zisujúce IQ páchateľa. Najèastejšie vykonávané IQ testy sú vo výkone trestu odòatia slobody. Osobitne sa vykonávajú u žien a mužov.
Zisovanie èi ide o psychopatickú osobnos, má však cenu predovšetkým ako zdroj informácií použiteľných pri posudzovaní konkrétnej osobnosti páchateľa v priebehu súdneho vyšetrovania prípadu a pri výbere a uplatòovaní ïalšieho zaobchádzania s ním.
Delikventi sú všeobecne motivovaní tými istými potrebami ako nedelikventi. V èom sa však tieto dve skupiny populácie odlišujú, je špecifický defekt rozhodovacieho procesu, prejavujúci sa zmenenou súhrou motivaèných a štrukturálne osobnostných determinantov správania delikventov.
Bezprostrednos uspokojenia potrieb
Bezprostredná realizácia správania
subjektivizácia morálnych a právnych noriem založená na orientácii
- ïalej môžeme páchateľov deli ktorí spáchali:
T.È úmyselne. Polícia týchto páchateľov zaraïuje do všeobecnej kriminality t.j. majetkoví, násilné a mravnostné T.È
Spáchania nemohol rozpozna jeho nebezpeènos pre spoloènos alebo ovláda svoje konanie, nie je za tento èin trestne zodpovedný (pórov. § 12 Tr. zák.), t. j. osoby, ktoré sa dopustili trestného èinu v stave nepríèetnosti. Do tejto kategórie však súèasne patria aj osoby u ktorých sama duševná porucha nevyvoláva nedostatok rozpoznávacej schopnosti
a taktiež osoby, ktoré z dôvodu svojej choroby alebo mentálnej úrovne nemajú náhľad na svoje konanie ako na trestné.
autori uvádzajú èasto používané rozmery osobnostnej patológie oznaèované aj ako vlastnosti:
- afektívna labilita - dlhodobá citová odpoveï na podnet je neprimeraná precitlivenos,
podráždenos, ľahké prepuknutie zlosti,
- úzkostnos — nerozhodnos, ľahko vznikajúci pocit viny, dlhé a neplodné premietanie nad
malièkosami,
- surovos - egocentrizmus, pohŕdanie okolím, využívanie druhých ľudí, nezodpovednos vo
vzahu k druhým ľuïom, nedostatoèná alebo žiadna schopnos vcíti sa do
pocitov iných ľudí, chýbajú výèitky svedomia, naopak, prítomné sú sadistické
èrty,
- poruchy poznávania - jedinec má pocit, ako by sa skutoènos, ktorej je úèastníkom alebo
svedkom, týkali niekoho iného,
- nutkavos - nadmerná potreba poriadku, presnosti, nadmerná puntièkárska svedomitos,
- porucha správania - násilné antisociálne správanie, rôzne druhy chemickej závislosti,
neschopnos prija spoloèenské normy,
- ažkosti s identitou - neschopnos ma z nieèoho rados alebo aspoò dobrý pocit, dlhodobé
pocity prázdnoty, pesimizmus, kolísavá predstava o sebe samom,
- neistá väzba - trvalé až nutkavé vyhľadávanie nieèiej blízkosti, neschopnos by sám,
- ažkosti s intimitou - pritlmená sexualita, túžba po zlepšení väzby, vyhýbavá väzba,
- nacizmus - trvalá potreba obdivu, súhlasu, velikášstvo,
- opozièná porucha - pasivita, opozièné správanie za každú cenu,
- odmietanie - nepriateľstvo v medziľudských väzbách a v súdoch, nedostatoène pružný,
strnulý spôsob poznávania,
- obmedzené (seba)vyjadrovanie - malá alebo žiadna schopnos citovo vyjadri samého seba
tak kladne, ako aj záporne,
- sebapoškodzovanie - tak v predstavách, ako aj v skutoènosti,
- sociálna vvhybavos - malá potreba nejakého vzahu k druhým ľuïom, porucha sociálnych
zruèností, strach z predstavy, že by sociálny vzah mohol by
zraòujúci,
- vyhľadávanie podnetov - vyhľadávanie senzácií, podliehanie okamžitým nápadom a
podnetom, bezohľadnos,
podrobivos – služobníèkovanie, ľahká ovplyvniteľnos, trvalá potreba rady,
podozrievavos
je zloèinnos chápaná ako sociálny jav.
(trestná èinnos, zloèinnos) je spoloèenským javom.
v jednoduchom vyjadrení predstavuje súhrn rozmanitých trestných èinov spáchaných na urèitom území, za urèité obdobie, urèitými páchateľmi. Tento pojem kriminality sa kryje s trestnoprávnym chápaním kriminality.
- predmetom - sú tie negatívne, protispoloèenské èiny, ktoré trestné zákonodarstvo charakterizuje ako kriminalitu (zloèin, trestný èin), páchateľa, podmienky a príèiny zloèinnosti, obete zloèinu, sankcionovanie a efektívnos sankcií uvedené v T.P.
T.P – nemôže upiera povinnos skúma problematiku T.È
Po novelizácií kt bola v r 2005 a úèinná v januári r. 2006 znamená respektívne definuje T. È =T.È je protiprávny èin , ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak
Sankcie môžu by
ide o povinné odpracovanie verejných prác v rozsahu od 20 až po 300 hodín
tento trest kontroluje probaèný pracovník
-
súd tu skúma rodinné zázemie
kontroluje to probaèný pracovník
Kriminalita je forma deviantného správania, kt je v rozpore s normami. Kriminalitu môžeme deli na:
je zisti tie faktory, ktoré súvisia s páchaním trestných èinov, páchanie zloèinnosti podmieòujú èi umožòujú a z ktorých možno vyvodi závery pre formy, metódy a prostriedky kontroly a prevencie kriminality.
Kriminalistika(skúma) sa orientuje na odhaľovanie trestných èinov a ich páchateľov.
ÚÈINNOS T.Z – je dôležitá, nakoľko sa využíva T. Z od stavu dátumu
- ak nie je uvedená publikácia je platný od 15 dní vydania
Stav kriminality vyjadruje
kvantitatívnu stránku zloèinnosti danú poètom trestných èinov celkom alebo poètom ich páchateľov. Je výrazom výskytu èi rozsahu zloèinnosti v urèitom èasovom období.
je vyjadrený absolútnymi èíslami o poètoch trestných èinov alebo ich páchateľov nemá vypovedajúcu hodnotu o vnútorných zmenách v kriminalite. Iba zo štruktúry kriminality vyplýva jej pohyb, rast èi pokles podiel a pomer obzvláš závažných, závažných a menej závažných trestných èinov, skladba páchateľov vzhľadom na vek, pohlavie,
vzdelanie, národnos, štruktúru rodiny, ekonomický status èi bezúhonnos, spolupáchateľstvo, úèastníctvo, èas a miesto spáchania trestného èinu, obe, následok a jeho druhy èi motiváciu. Zo štruktúry kriminality tak vyplýva aj intenzita trestnej èinnosti.
T.È – násilné = lúpeže, ublíž na zdraví
- majetkové = krádeže. vlámania
- ekonomické = podvody, neodovzdanie daní
- ostatné
Štruktúra kriminality vyjadruje kvalitatívnu stránku tohto javu. Z nej vyplýva podiel druhov èi skupín trestných èinov na celkovom množstve všetkých trestných èinov spáchaných na urèitom území a v konkrétnom èasovom období alebo podiel páchateľov týchto trestných èinov na celkovom poète páchateľov.
kriminálna geografia údaje o frekvencii trestnej èinnosti v územných celkoch a o páchateľoch trestných èinov
Dynamika kriminality vyjadruje zloèinnos v pohybe, zmenách, v urèitom konkrétnom èasovom období na urèitom území.
Teória anómie
stav, kde v spoloènosti prestanú plati normy a zákon, znamená to bez zákonnos- je to soc. Stav v ktorom je ostatné kolektívne vedomie cele so. konania sa stávajú nejasnými pretože zlyhávajú v spoloènosti morálne presvedèenia
- dá sa zisti, keï dochádza k zmene v spoloènosti ako pri ekonomických situáciách, alebo živelných pohromách, explózií
AGRESIA
- sa oznaèuje ako útoèné správanie, ktoré nastupuje ako reakcia na skutoèné. Alebo zdanlivé
ohrozenie vlastnej moci alebo prejavu.
- Násilie je špecifický prejav negácie ľudskej slobody
TERORIZMUS
- Je osobitným druhom násilia vzbudzujúci strach, hrôzu,
- Súvislos existencie malých extrémistických skupín, ktoré j èinnos je motivaèná rasovo, etnicky ale aj organizovaným zloèinom
DEVIÁCIA
Je odchýlka, alebo porušenie soc. normy, alebo skupinových noriem
DELIKVENCIA
Je to oznaèujúca èinnos porušujúca zákony alebo iné normy správania spôsobujúca ujmu jednotlivcovi, alebo spoloènosti, Ide o sociologický pojem inak je to kriminalita
SUBKULTÚRA
- Súvisí s mládežou
- je to empirický poznateľný, zvláštny integrovaný svet noriem, symbolov, ktoré
charakterizujú správanie mládeže.
ÈLENENIE KRIMINOLÓGIE
Fázy T.È
èlenenie kriminológie:
Všeobecná kriminológia sa zaoberá všetkými kriminálnymi javmi, všetkými druhmi kriminality a tiež všetkými skupinami páchateľov.
Osobitná kriminológia sústreïuje pozornos len na jednotlivé druhy kriminality a jednotlivé skupiny páchateľov.
Klinická kriminológia, okruh záujmu sme už špecifikovali.
Porovnávacia (komparatívna) kriminológia je zameraná na konfrontáciu kriminálnych javov v rôznych historických obdobiach, v rôznych geografických oblastiach. Je známe aj iné delenie:
Teoretická kriminológia sa usiluje o vypracovanie teórií, pomocou ktorých by bolo možné vysvetli kriminalitu v jej komplexnosti.
Empirická kriminológia vychádza zo stanoviska, že kriminológia sa má obmedzi len na empirické skúmanie èiastkových kriminogénnych faktorov.
Sociálna integrácia – recidíva – späté pôsobenie T.È a jeho následkom, konania páchateľa na slobode, ( pozrie v knihe alebo v druhých poznámkach
- Boj proti kriminalite
- Netýka sa len orgánov èinných v trestnom konaní, ale aj ïalších štátnych orgánov a v
najširšom zmysle slova aj orgánov obcí, neštátnych inštitúcií, právnických a fyzických osôb.
- prevencie sa viaže k jednotlivým druhom zloèinnosti, napr. trestná èinnos proti majetku,
životu, zdraviu a pod. Napokon poznáme najužšie vymedzenie, ktoré sa viaže ku
konkrétnemu trestnému èinu, resp. k jeho páchateľovi
- Prevencia kriminality sa v súèasnosti chápe ako proces tvorby sústavy a realizácie aktivít a
opatrení, ktoré majú za cieľ zníži rozsah a závažnos kriminality..
- Popri prevencii sa používa aj pojem kontrola kriminality, ktorej cieľom za pomoci
spoloènosti a štátu je zníži poèet trestných èinov.
- Najznámejšie èlenenie, ktoré tvorí i systém prevencie, je èlenenie podľa nemeckého
kriminológia G. Kaisera na:
b) Sekundárna prevencia
- cieľom je zamera starostlivos na osoby, u ktorých sa vyskytujú poruchy správania, tiež sa usiluje predovšetkým o vèasné poznanie kriminogénnych podmienok a ich ovplyvnenie.
subjektom sú: - trestná politika,-
systém trestných sankcií
- realizácia ich výkonu
- orgány èinné v trestnom konaní
- nápravnovýchovné zariadenia
-poradne: protialkoholické, protidrogové, pedagogicko-výchovné
objektom sú: - riziková populácia
- kriminalitou potencionálne ohrozené skupiny obyvateľstva
- mladiství
- špeciálne druhy trestnej èinnosti
c) Terciárna prevencia
- cieľom je starostlivos o osoby mladistvé a o recidivistov,
subjektom sú: - orgány èinné v trestnom konaní
- nápravnovýchovné zariadenia
- inštitúcie realizujúce pomoc prepusteným z výkonu trestu odòatia slobody
- špeciálna sociálna, sociálnopsychologická a psychiatrická pomoc
objektom sú: - právoplatne odsúdení páchatelia
Generálna prevencia - Hlavné preventívne prostriedky v kriminalite
1.) Trestnoprávne preventívne prostriedky
- Za trestnoprávne preventívne prostriedky považujeme trestnoprávne normy, ktoré samy osebe predstavujú významný preventívny vplyv, pretože pod hrozbou sankcie nútia ľudí správa sa v súlade so zákonnými ustanoveniami.
- Trest má by predsa primeraný k spáchanému trestnému èinu a pri jeho výkone treba výchovne pôsobi na páchateľa, aby sa v budúcnosti opä nedostal do rozporu so zákonom.
- Pri nedbanlivostných a spoloèensky menej nebezpeèných trestných èinoch by sa súdy mali v èo najväèšej miere vyhnú ukladaniu trestu odòatia slobody a taktiež by mali dôsledne postupova pri ukladaní jednotlivých sankcií, prihliadajúc na osobitosti osoby páchateľa, a tým prispie k jeho ochrane pred recidívou.
- postpenitenciárnu starostlivos, ktorej podstatou je starostlivos o osoby po výkone
trestu odòatia slobody
- príèiny narastania recidívy je neschopnos štátu zabezpeèi životné podmienky pre všetky osoby prepustené z výkonu trestu odòatia slobody. Rast recidívy je vo veľkej miere zapríèinený aj vlastným zavinením trestaných osôb. Nemajú záujem zaradi sa do spoloènosti a vies riadny život. Vyplýva to z ich povahy, ktorá sa v dospelosti už veľmi ažko dá zmeni.
- Do roku 1990 bola v Èeskoslovensku postpenitenciárna starostlivos dvojakého druhu:
a) nútená a
b) dobrovoľná.
A.) Nútená forma postpenitenciárnej starostlivosti sa realizovala prostredníctvom zákona o ochrannom dohľade policajnými zložkami
B.) Dobrovoľná forma postpenitenciárnej starostlivosti sa realizovala podľa
predpisov o sociálnom zabezpeèení a realizovali ju sociálni kurátori.
2.) Spoloèenské preventívne prostriedky
je potrebné spomenú predovšetkým:
a) úlohu rodiny,
b) úlohu školskej výchovy,
c) využívanie voľného èasu,
d) mentálne problémy,
e) alkoholizmus a drogy
Sociálna prevencia
- vychádza z predpokladu, že skvalitnením vzdelania, bývania, voľného èasu a zamestnanosti sa dosiahne zníženie rozsahu kriminality.
Situaèná prevencia
vychádza z faktu, že urèité druhy kriminality sa objavujú v urèitom èase, na urèitých miestach a za urèitých okolností.
Orientuje sa na odstraòovanie príležitostí pre páchanie trestných èinov, na obmedzovanie kriminogénnych situácií a na zvyšovanie možnosti vypátrania páchateľa.
Opatrenia situaènej prevencie majú charakter prevážne technický, organizaèný a administratívny
Prevencia viktimnosti
smeruje k potencionálnym èi skutkovým obetiam trestných èinov.
- Úlohou prevencie na tejto úrovni je aktivizova obèanov na ochranu svojho života, zdravia a majetku a na druhej strane úlohou štátu je vytvára primerané legislatívne, organizaèné a ïalšie podmienky na dosiahnutie požadovaného cieľa.
viktimológia
viktimológia je zložené z latinského slova (victima - obe) a gréckeho (logos - náuka)
pod týmto pojmom máme na mysli náuku o obeti.
je súèas kriminológie ako vedy, kt uplatòuje pohľad na páchateľa a jeho èin z hľadiska obete, ktorej môžu by jednotlivci, skupiny, organizácie, inštitúcie. Obeou èinu sa môže sta tým, že dôjde k ohrozeniu poškodeniu, alebo jej znièeniu.
- skúma, akú úlohu zohráva obe v genéze trestného èinu. Z tohto hľadiska je potrebné skúma najmä vzahy medzi páchateľom a obeou, ako i správanie obete pred èinom, v jeho priebehu a po èine.
Rozlišujeme:
1. primárnu viktimáciu - priame poškodenie obete pri èine, napr. pohyb v noèných hodinách v miestach napr. ulièky v ktorých nikto nie je a manipuluje sa s mobilným telefónom.
2. sekundárnu viktimáciu - vzniká až druhotne v nadväznosti na už spáchaný trestný èin; niekedy môže prevýši primárnu ujmu. Zdrojom sekundárnej viktimácie môže by:
a) páchateľ (napr. vyhráža sa obeti a zastrašuje ju, aby neoznamovala trestný èin, èím ju ïalej psychicky traumatizuje),
b) nevhodný postup štátnych orgánov, ktoré sa prípadom zaoberajú (napr. pohlavne zneužité diea je psychicky a morálne poškodzované nesprávne vedeným výsluchom),
c) nevhodná reakcia sociálneho prostredia (napr. rodièia vyèítajú znásilnenému dievèau jeho správanie)
Typológia obetí
Holyst (1964) navrhol triedenie obetí podľa kritéria „viny' takto:
1. Obete, ktoré zavinili svoju viktimáciu
a) individuálne (napr. obe - provokatér)
Obe je èasto zdrojom provokácie, najmä pri násilných a sexuálnych deliktoch. t (otcovia - tyrani, manželia alkoholici).
b) príslušnosou k rizikovej skupine, ktorá je spoloènosou hodnotená negatívne (napr. prostitútky)
2. Obete, ktoré nezavinili svoju viktimáciu
a) individuálne (napr. obèan okradnutý napriek tomu, že riadne zabezpeèil svoj majetok)
b) príslušnosou k rizikovej skupine, ktorá je spoloènosou hodnotená pozitívne (napr. policajt).
Trestnoprávna ochrana obetí a možností ich odškodnenia
Náš právny poriadok nepozná právnu kategóriu obe trestného èinu.
Trestné právo síce pozná pojem poškodený (pozri § 43 Trestného poriadku), ale ten sa len sèasti prekrýva s pojmom obe trestného èinu, ktorý sa používa v medzinárodných dokumentoch, v kriminologickej a viktimologickej literatúre.
Pojem poškodený širšom slova zmysle - práva a povinnosti poškodeného sú priznávané nielen fyzickým ale i právnickým osobám.
Pojem poškodený je užšom slova zmysle je v tom, že osoba môže by považovaná za obe
bez ohľadu na to, èi bola alebo nebola zistená totožnos páchateľa, èi páchateľ bol zadržaný, trestne stíhaný alebo uznaný vinným, a bez ohľadu na jeho príbuzenské vzahy k obeti.
Pojem obe zahŕòa nielen osoby, ktoré utrpeli ujmu v priamej súvislosti s trestným útokom, ale aj v súvislosti nepriamej.
Za obete sa niekedy považujú aj najbližší èlenovia rodiny priamej obete trestného èinu a osoby, ktoré boli na jej starostlivos odkázané. Tiež osoby, ktoré utrpeli ujmu, keï obeti prišli na pomoc, resp. ktoré sa akokoľvek snažili zabráni priamej viktimácii.
O nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje súd v trestnom (adhéznom) konaní, a to len na jeho návrh.
Zákon è. 255/1998 Z.z. o odškodòovaní osôb poškodených násilnými trestnými èinmi – je od 1. januára 1999 úèinný. Zákon upravuje finanèné odškodòovanie osôb, ktorým bola v dôsledku úmyselných násilných trestných èinov spôsobená škoda na zdraví.
Poškodený má právo na:
Organizovaná kriminalita
Pre organizovanú kriminalitu a vymedzenie jej pojmu platia špecifickejšie základné znaky.
Z nich predovšetkým ide o:
a) úmyselnú trestnú èinnos, t. j. tie trestné èiny, ktorých podmienkou naplnenia subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného èinu je úmysel,
b) vybrané trestné èiny, vyznaèujú sa vysokou spoloèenskou nebezpeènosou.
c) hierarchicky usporiadanú organizaènú štruktúru, ktorá ovláda urèité teritórium, má svoje riadiace orgány, pevne stanovené úlohy a kompetencie, dôkladnú informaènú sie s presnými a aktuálnymi informáciami, kontrolný mechanizmus, pevne stanovené pravidlá s prísnym
dodržiavaním noriem skupinového správania,(MAFIA)
d) vysokú profesionalita, disciplína
e) bohatstvo, ktoré získavajú z trestnej èinnosti
f) korupcia,
g) medzinárodné spojenie pohyb osôb, ktoré sú objednané na spáchanie trestnej èinnosti, ako aj na pohyb nelegálnych peòazí (na ich zlegalizovanie),
h) napojenie na mocenské štruktúry štátu Ide najmä o snahu a pokusy kompromitovania a skorumpovania predstaviteľov štátnej správy, štátnych a verejných inštitúcií, presadzovanie svojho vplyvu na politiku, ekonomiku, justíciu, políciu atï.,
i) pranie zisku pochádzajúceho z trestnej èinnosti pomocou fiktívnych firiem, obchodných spoloèností a pod.
Formy organizovanej kriminality
1. výroba, pašovanie a distribúcia drog,
2. prostitúcia a obchodovanie so ženami,
3. krádeže áut a obchodovanie s nimi,
4. podplácanie a korupcia,
5. podvody v súkromnom podnikaní,
6. krádeže umeleckých predmetov a ich vývoz,
7. organizovaná nelegálna migrácia,
8. vymáhanie dlhov na objednávku,
9. zakladanie fiktívnych a podvodných firiem,
10. colné podvody,
11. vydieranie, vyberanie poplatkov za ochranu (racceteering),
12. pranie špinavých peòazí,
13. priekupníctvo kradnutých predmetov,
14. podvody spojené s procesom privatizácie,
15. krádeže vlámaním sa do objektov,
16. falšovanie dokumentov, šekov, peòazí atï.,
17. násilie a vraždy,
18. medzinárodný obchod so zbraòami.
Diverzia – je pokus o nahradenie odòatia slobody a súèasne aj pokus o zabránenie trestno-právnemu stíhaniu oficiálnymi orgánmi aby bolo možné previnilcov presvedèi a normokonformný spôsob života v budúcnosti.
|
Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare |
Vizualizari: 2421
Importanta: 
Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2025 . All rights reserved
