MEDZINÁRODNÝ OBCHOD V OBDOBÍ GLOBALIZÁCIE A JEHO VPLYV NA KONKURENCIESCHOPNOSŤ NÁRODNEJ EKONOMIKY

Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.

ABSTRACT

Znenie slovenského abstraktu uviesť aj v anglickom, prípadne inom cudzom jazyku vrátane identifikačných údajov na začiatku abstraktu.

ÚVOD

Postavenie medzinárodného obchodu v období globalizácie a finančnej krízy svetového hospodárstva

Čas, kedy sa o globalizácii hovorilo ako niečom, čomu rozumejú len akademici je nenávratne preč. Tento fenomén prechádza viac alebo menej intenzívne každou oblasťou života. Nás samozrejme najviac zaujíma v ekonomickej oblasti, kde sa vytvorilo viacero pohľadov na konkrétny vplyv globalizácie.

Do skupiny tých, ktorí chápu globalizáciu minimálne, len ako integráciu finančných trhov, môžeme zaradiť napríklad postoj Goodmana , ktorý vo svojej knihe Economics (Goodman, 1998) uvádza nasledujúce: „Globalizácia sa vzťahuje najviac na finančné trhy, kde moderná komunikácia a deregulácia pohybu kapitálu a zahraničných mien podporujú rast úzko vzájomne spojených a závislých trhov.“

Ďalšiu skupinu názorov tvoria autori domnievajúci sa, že globalizácia sa prejavuje na trhoch kapitálu aj tovaru. Často citovaným autorom zastávajúcim tento názor je napríklad Rodrik. Ten v svojej práci Has Globalization Gone Too Far? (Rodrik, 1997), vymedzuje globalizáciu vymedzuje ako medzinárodnú integráciu trhu tovaru, služieb a kapitálu. Podobne vyjadrujú svoj názor na globalizáciu aj ekonómovia Svetovej banky vo World Development Report 1999/2000 (IBRD, 1999): „Globalizácia odráža postupujúcu integráciu svetovej ekonomiky.“

Pomerne úzka skupina odborníkov zahrňuje do definície globalizácie vedľa trhu kapitálu a tovarov aj trh práce. Sú nimi napríklad Soete a Well v Globalization, Tax Erosion and the Internet (Soete, Well, 1998). Chápu pod globalizáciou skutočnosť, že: „svet sa stáva vo väčšej miere integrovaný s tým ako sa kapitál a vysoko kvalifikovaná pracovná sila môže ľahko a voľne premiestňovať.“ Na väčšiu mobilitu kapitálu a pracovnej sily poukazujú aj Alber a Standing v Social dumping, catch-up, or convergence? (Alber, Standing, 2000), keď definujú globalizáciu ako väčšiu otvorenosť ekonomík, ľahší pohyb kapitálu a do určitej miery aj novú medzinárodnú deľbu práce. Postupujúci proces je podľa nich charakteristický väčšou medzinárodnou mobilitou pracovnej sily, spojenou s tlakom na vytvorenie spoločnej makroekonomickej monetárnej a fiškálnej politiky a rastúcim tlakom na rozvoj podobnej sociálnej politiky aj politiky na trhu práce.

Existuje aj ďalšia skupina, ktorá sa konkrétnymi trhmi nezaoberá. Kľúčové slová, ktoré používajú sú rast aktivity na medzinárodných trhoch; rast vzájomnej prepojenosti trhov; rozpínavosť medzinárodných trhov; rast vzájomnej závislosti; rast medzinárodnej deľby práce a podobne. Napríklad Siebert v svojej knihe The world Economy (Siebert, 2000) uvádza, že globalizácia znamená obmedzovanie segmentácie trhov a rast vzájomnej závislosti národných trhov. O´Rourke a Williamson v práci Around the European Periphery 1870-1913: Globalization, Schooling and Growth (O´Rourke, Williamson, 1995) vidia globalizáciu integráciu trhov výrobných faktorov. Podobne Drabeš (1996) chápe globalizáciu ako: „zvyšujúcu sa integráciu svetovej ekonomiky“.

Ďalší pohľad prináša Williamson (Williamson J., 1998) v práci: Globalization: The Concept, Causes and Consequeces vníma globalizáciu ako proces, v rámci ktorého dochádza k vzniku celosvetového trhu. Uvádza, že svetové hospodárstvo sa stáva globálne. To znamená, že celý svet sa v rastúcej miere správa ako by bol súčasťou jedného trhu, so vzájomne závislou výrobou, spotrebúvajúcou podobné tovary, odpovedajúci na rovnaké podnety atď.

V okruhu ekonómov chápajúcich globalizáciu ako integráciu môžeme vytvoriť aj podskupinu, ktorá tvrdí, že globalizácia je dlhodobým javom. Niektorý z nich sa domnievajú, že globalizácia má až prehistorické korene. Iní hovoria, že ichjej počiatok je až v stredoveku alebo dod obdobia priemyselnej revolúcie. Väčšina však poukazuje na obdobie zvýšenej integrácie trhov približne 50 rokov pred prvou svetovou vojnou. Dá sa povedať, že títo autori nachádzajú istú podobu medzi týmto obdobím, alebo dokonca tvrdia, že v súčasnosti sa na toto obdobie priamo nadväzuje. International Encyklopedia of Business and Management (Warner, 1996) uvádza, že globalizácia je: „proces rastúcej integrácie svetovej civilizácie“. Tento proces je chápaný ako dlhodobý a trvajúci prakticky od praveku.

Globalizácia ako strednodobý jav reprezentujú vzácne názory tých, ktorí sa domnievajú, že vzniká alebo sa zrýchľuje v období po 2.svetovej vojne. Príkladom môže byť zase Rodrik, ktorý píše v svojej práci Trade, Social Insurance, and the Limits of Globalization (Rodrik, 1997), že od konca 2.svetovej vojny sú národné ekonomiky v rastúcej miere integrované cez pohyb tovarov, služieb, kapitálu a technológie cez hranice.

Do kategórie vnímaniapoňatia globalizácie ako súčasného javu patria tie názory, ktoré spájajú globalizáciu s integráciou a domnievajú sa, že ide o fenomén iba súčasný alebo relatívne nedávny. Napríklad Tanzi v svojom článku The Impact of Economic Globalization on Taxation hovorí, že: „Globalizácia znamená postupnú integráciu ekonomík, ktoré boli skôr autarkistické a uzavrené. Tie sa teraz otvárajú a integrujú do svetovej ekonomiky. Skutočnosťou sa stáva aj globálny kapitálový trh umožňujúci obrovské presuny kapitálu a generovanie svetovej úrokovej sadzby.“

„Moderný štát dokáže len dve veci: viesť vojnu a infláciou znehodnocovať menu.“ Týmto výrokom poukázal na opodstatnenosť fungovania štátu Peter Drucker[6]. Globalizačné procesy v podstate znamenajú posilňovanie pozície transnacionálnych korporácií oproti sile štátov. P. Drucker veľmi jasne vyjadril, že lepšie prerozdeľuje kapitál medzi subjekty trh, čím ekonomická globalizácia je v súlade so stratégiou svetového ekonomického rastu a zvyšovania životnej úrovne.

Hoci je globalizácia relatívne novým pojmom, prvopočiatky toho, čo dnes nazývame globalizáciou, možno badať už v druhej polovici 19. storočia. V tom období, aj keď v podstatne menšej intenzite v porovnaní so súčasnosťou, sa začínajú formovať zárodky svetového hospodárstva, ktoré sa prakticky premietli do vzniku koloniálnej sústavy. Práve vzťahy medzi metropolami a kolóniami nadobúdali prvé črty medzinárodnej integrácie.[7] V tomto období sa začína formovať svetový trh a vďaka postupujúcej liberalizácii a zavedenia zlatého štandardu 90% svetového obyvateľstva žilo v krajinách konvertibilných mien.

Z historického hľadiska sú vzťahy medzi bývalými kolóniami a ich závislými územiami dôležité aj po rozpade koloniálnej sústavy – vzájomný obchod medzi nimi vykazoval v roku 1960 dvoj- až štvornásobne vyšší objem v porovnaní s obchodom s inými krajinami podobných parametrov. Hoci sa tento efekt neskôr znížil, dosahuje dnes zvýšenie objemu takýchto obchodných aktivít úroveň zhruba 80%.

Od tohto storočia došlo k spomaleniu kvôli dvom svetovým vojnám a Veľkej hospodárskej krízey v 30. rokoch. Ďalším faktorom boli aspekty ako rozpad koloniálnej sústavy, pád zlatého štandardu a následný prechod na plávajúce výmenné kurzy, ako aj vznik bipolárneho sveta – vznik socialistickej a kapitalistickej sústavy. Zabrzdenie globalizačných procesov majú na svedomí aj rastúce vlny protekcionizmu vo svetovom hospodárstve, čoho príkladom je rastúci protekcionizmus počas Hospodárskej krízy a následné zavedenie „Smoot-Hawleyho cla“ v USA v roku 1930, čo sa následne prejavilo v zavedení retorzných opatrení a tieto sa vo veľkej miere podieľali aj na prepade svetového obchodu v tomto období. Na brzdení globalizačných procesov má zásluhu najmä neustále sa meniaci medzinárodný kontext národnostných a mocenských bojov, revolúcií a nových autoritatívnych ideológií, ktoré zvyšujú celkovú ekonomickú a politickú nestabilitu.

Zmeny v štruktúre medzinárodného obchodu

Medzinárodný obchod prechádza posledných 20 rokov veľmi podstatnými zmenami, čo je z veľkej časti spôsobené veľmi rýchlym rozvojom technológii a tým zmenami v technike jednotlivých súčasti obchodu (predajom, distribúciou, atď.), ako aj politickými zmenami (rozpad východného bloku 1989, silnejúca integrácia v Európe, Ázii, Južnej Amerike), čo vytvorilo nové vzťahy medzi krajinami. Podstatu integrácie v procese globalizácie je zbytočné zdôrazňovať, ale dôležité je správne ju interpretovať pre čo najlepšie pochopenie. Najprv si vezmime jednotlivé štatistické údaje EU od roku 93 s postupným prijatím jednotlivých členov v rokoch 1995 – Rakúsko, Fínsko a Švédsko; 2004 – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko; 2007 – Bulharsko, Rumunsko.

Tabuľka č. 1: Vývoj HDP EÚ 27 za roky 1995-2007

Pozn.: Veľkosť HDP je určená v milardách US dolároch, bežných cenách

Zdroj: OECD Factbook 2009: Economic, Environmental and Social Statistics - ISBN 92-64-05604-1 - © OECD 2009

Tabuľka č. 1 dokumentuje vývoj veľkosti HDP, ktoré neustále rástlo od roku 1995 až do roku 2008, kedy sa predpokladá pokles spôsobený svetovou finančnou krízou. Postupným prijatím nových členov si Európska únia vytvárala priestor na ďalší rast. V roku 1995 boli prijaté krajiny, ktoré síce nie sú rozlohou ani počtom obyvateľstva príliš veľké, ale ktoré už roky patria medzi lídrov vo výskume a zavádzaní inovácii. Najmä škandinávske krajiny dominujú tejto svetovej štatistike a sú príkladom pre malé krajiny, ako sa aj s malým rozpočtom[8] na výskum a vývoj dajú spraviť pozitívne ekonomické výsledky. Samozrejme tieto aspekty boli hlavnými prvkami, ktoré predurčili pristupujúce krajiny splniť všetky kritéria pre vstup, ktorý znamenal agresívnejšiu exportnú politiku týchto štátov do členských krajín EÚ.

1.1.1 Dôležitosť Výskumu a vývoja v novej ekonomike

Graf č. 1: Podiel high-tech produktov na zahraničnom obchode Fínska (%)

Zdroj: Research.fi,

Graf č.1 vyjadruje, že Fínsko má nepretržite od roku 1997 aktívny zahraničný obchod s high-tech výrobkami, pričom podiel na celkovom zahraničnom obchode s týmito výrobkami je od 15 do 25 percent. To dokazuje sektorovú orientáciu Fínska na obchod s výrobkami s vysokou pridanou hodnotou. Škandinávske krajiny sú príkladom pre počtom obyvateľov malé ekonomiky v zahraničnoobchodnej politike. Hoci začal podiel exportu high-tech výrobkov na celkovom exporte klesať v roku 2001, stále si udržal dominantnú pozíciu vo fínskom zahraničnom obchode a v roku 2008 mal hodnotu 17,6%, čo predstavovalo 11,5 miliardy EUR. Import týchto výrobkov sa od roku 2000 takisto znižoval a v roku 2008 predstavoval 13,9%, čo predstavovalo 8,7 miliardy EUR. Dokonca by sme tieto krajiny mohli nazvať „európske Silicon Valley[9]“, keďže už dlhé obdobie dominujú v Európe vo výskume a vývoji.

Politika týchto krajín vo financovaní R&D[10] je nastavená z hľadiska konkurencieschopnosti priam ukážkovo.

Tabuľka č. 2: Veľkosť ročných výdavkov na R&D vyjadrený v percentuálnom podieli na HDP

Všetky hodnoty sú vyjadrené v percentách

Zdroj: OECD: MSTI database 2009,

Jednotlivé podiely udané v tabuľke č.2 sú jednoznačným dôkazom budovania vzdelanostnej ekonomiky. Výsledky tejto politiky sa preukazujú hlavne v úspešnosti spoločností ako Nokia vo Fínsku a Indesit, LM Ericsson alebo Electrolux vo Švédsku. Tieto spoločnosti patria vo svojich segmentoch medzi silných hráčov, samozrejme dnes už nie čisto s fínskym alebo švédskym kapitálom. V každom prípade sa dokázali presadiť vo svetovej konkurencii práve vďaka inováciám v high-tech výrobkoch, ktoré boli výsledkom podpory R&D zo strany štátu. Pre porovnanie Slovensko dáva na R&D maximálne 0,6% ročného HDP, pričom rast HDP bol za posledných desať rokov pred krízou v priemere okolo 5 %[11].

Tabuľka č. 3: Podané patenty na milión ľudí

Zdroj: OECD

Tabuľka č.3 ilustruje umiestnenie Fínska, Švédska a Rakúska. Ich pozícia sa drží už viac ako 10 rokov, čo znamená jasné napredovanie po každej stránke ich konkurencieschopnosti ekonomiky. Európska únia prijatím týchto ekonomík vytvorila ďalšie predpoklady na prijatie spoločnej meny , čo mal byť ďalší stupeň integrácie v Európe. Ďalším rozšírením boli postkomunistické krajiny v rokoch 2004 a 2007. Toto rozšírenie je na dlhší čas aj posledné, aj keď hlavne kvôli svetovej finančnej kríze sa hlavne FYROM , Chorvátsko, Island, ale aj Ukrajina snažia negociáciami dopracovať k prístupovým dohodám s Európskou úniou. Tým by sa im otvorili oveľa viac možnosti na odbyt svojich výrobkov, ako aj pomoc novopristupujúcim krajinám z prispievajúcich krajín. Slovensko sa prijatím eura sa nepriamo vyhlo znehodnoteniu vlastnej meny, ako v ostatných krajinách V4 .Uzavretím Schengenského priestoru sa tak EÚ stala viac jednotnou a otvorenou medzi členskými krajinami.

1.1.2 Interdependencia v praxi

Takáto otvorenosť trhov môže však v čase recesie vyvolať tzv. domino efekt, kde najmä veľké ekonomiky stiahnu dolu tie malé. Samozrejme je jasné, že malé ekonomiky nemôžu nikdy dosiahnuť vysokú hospodársku úroveň bez trhových lídrov svetového hospodárstva.

Príklad:

Erste Bank Group, rakúska skupina bánk, ktorá má pôsobenie aj na Slovensku v podobe Slovenskej sporiteľne a Raiffeisen Bank, tiež rakúska spoločnosť zastúpená na Slovensku Tatrabankou dosiahnu značné straty ako „matky“[16], kvôli toxickým aktívam . Ich dcérske spoločnosti pritom dosahujú priaznivé hospodárske výsledky na daných regionálnych trhoch bez rizikových úverov.

Samozrejme najjednoduchším spôsobom pre matky je vzájomne vymeniť jednotlivé aktíva na finančnom trhu s dcérami, ktoré neskôr budú musieť sprísniť úverové podmienky, čo v konečnom dôsledku vyvolá zhoršenie podnikateľského prostredia a spomalí celkovú ekonomiku krajiny. V takomto prípade by v Rakúsku boli „čisté aktíva“ a na Slovensku tie toxické. Keďže takýto postup je protizákonný, banky sa pokúsia dohodnúť a vykonať „krížový obchod“ , čiže aktíva si zamení Raiffeisen a Slovenská sporiteľňa a Erste Bank Group s Tatrabankou.

1.1.3 Príklad Číny

Nedostatok zdrojov na krytie vlastného rastu ekonomiky sa rieši dovozom surovín a materiálov. Čína, ktorá už nedokáže surovinovo pokryť svoj rast, sa orientuje dnes na Afriku. Obchod Číny s Afrikou sa medziročne v roku 2008 zvýšil o 45%, kedy dosiahol hodnotu 106 miliárd dolárov. Dovoz z Afriky sa zvýšil o 54% a export o 36%, pričom 95% hodnoty z celkového čínskeho dovozu predstavuje top 20 produktov ako nerastné suroviny, drahé kovy, diely na motorové vozidlá, drevné produkty a základné kovy, z čoho až 82% boli v roku 2008 nerastné suroviny. Týchto 20 top produktov predstavuje až 90% z celkového vývozu Afriky.

Graf č. 2: Vývoj dovozu a vývozu Číny s Afrikou v mld. dolárov

Zdroj: TRALAC

Je dôležité spomenúť problém ekologického neokolonializmu . Čína na svojom území nedbá na ekologické hrozby a inak to nie je ani pri čínskych PZI do Afriky. Aj keď investície prinášajú nové technológie, ktoré sú energeticky menej náročné, nedá sa hovoriť o dodržiavaní medzinárodných ekologických dohôd (napr. Kjótsky protokol ako časť Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách ) zo strany Číny, ktorá sa obhajuje príkladom nerešpektovania protokolu zo strany USA. Základným argumentom je neférová hra USA, ktoré pri svojom ekonomickom raste nikdy nečelili tak silnému diplomatickému tlaku na spôsob, akým zabezpečujú nástroje a zdroje na vlastný rozvoj.

Graf č. 3: Podiel hlavných exportných produktov Číny do Afriky

Zdroj: TRALAC

Pohľad na graf č.3 nám jasne dokumentuje, že Čína vyrovnáva obchodnú bilanciu s Afrikou najmä budovaním infraštruktúry, keďže v rokoch najväčšieho rastu začala zvyšovať podiel výrobkov strojárskeho priemyslu na celkovom exporte do Afriky.

Z tohto príkladu Číny môžeme usúdiť, aký by mala charakter závislosť EÚ na Ukrajine z pohľadu nerastného bohatstva. Na území Ukrajiny, ako jedinej krajiny na svete, sa nachádzajú všetky prvky Mendelejevovej sústavy prvkov, preto je v záujme budúceho smerovania Únie práve prijatie Ukrajiny, ako „surovinovej základne“ Európskej únie. Po prezidentských voľbách v roku 2010 sa tieto myšlienky odďaľujú, pretože staronový prezident Viktor Janukovych má silnú podporu Moskvy, z čoho vyplýva jeho proruská orientácia.

1.2 Kvantitatívne vyhodnotenie medzinárodného obchodu z globálneho hľadiska

Medzinárodný obchod v kvantitatívnom vyjadrení neustále rastie. Kvantitatívne hodnotiť môžeme len čiastkovo jednotlivé štatistiky, ako vyprodukované HDP, PZI a vývoj zahraničného obchodu.

V hodnotení veľkosti HDP je veľmi dôležité sa zaoberať podielom štátnych výdavkov, podľa známeho vzorca výdavkovej metódy výpočtu HDP , kde HDP = C + I + G + NX . Najmä teraz v čase krízy si treba uvedomiť, že každý pozitívny impulz o ozdravení zasiahnutých ekonomík má charakter kvartálneho rastu HDP. Zvýšené HDP pri započítaní štátnych výdavkoch nemusí dokazovať naozajstné zvýšenie produkcie v jednotlivých segmentoch hospodárstva. To znamená, že pokiaľ „záchranný balík“ v USA je 800 miliárd dolárov a štát ich požičia bankám, prejaví sa to vo výpočte HDP v položke štátne výdavky. Tým sa štatisticky zdvihne HDP, ale produkcia sa nezvýši, čo znamená z krátkodobého hľadiska iba zvyšovanie zadlženosti krajiny. Preto hodnotenie oživenia danej ekonomiky bude mať výpovednú hodnotu až neskôr.

Graf č. 4: Rast svetového obchodu s tovarmi a rast výroby v rokoch 1987-1997

Zdroj: WTO Annual report 1998, str.16

Na grafe č.4 vysvetľujeme rast obchodu s tovarmi a rast výroby. Svetová produkcia tovarov na prelome desaťročí poklesla, čomu prispel hlavne rozpad RVHP a jej spoločnej vojensko-politickej štruktúry, zjednotenie Nemecka a rozpad ZSSR viedli k hlbokej erózii tradičných ekonomických väzieb, rozpadu rozsiahlych kooperačno-špecializačných vzťahov a k následnej stagnácii vlastných ekonomík. To sa prejavilo v prudkom poklese rastu národných dôchodkov, ústupe z medzinárodných trhov (s výnimkou palív a surovín), ale aj zhoršení vývoja ďalších ekonomických ukazovateľov. Táto skupina krajín sa postupne dostala do pozície marginálneho dodávateľa surovín a niektorých hotových výrobkov na svetový trh a na úkor rýchlo rastúceho vnútorného zadlženia cieľovou stanicou pre exporty krajín RTE a NIRK , ktoré tu realizovali svoje produkčné prebytky. Jej snahy čo najrýchlejšie zásadnou transformáciou a hlbokou ekonomickou reštrukturalizáciou.

Výraznejšie zmeny v raste exportu prišli po roku 1993 pri začatí transformácii postkomunistických ekonomík, ktoré sa už zapájali výraznejšie do obchodu so západnou Európou a postupne otvárali vlastné trhy.

Hlavné faktory, ktoré prispeli k pokroku v dlhodobej integrácii svetového trhu v 90.rokoch a tým aj k rastu svetového obchodu, boli zmeny v týchto oblastiach:

rýchly technologický a organizačný pokrok v primárnej produkcii, priemysle a MO,

dynamickejšia, pružnejšia a všestrannejšia adaptácia krajín na prebiehajúce zmeny v oblasti priemyslu, MO a komerčnom využívaní nových vedecko-výskumných poznatkov, know-how, zapájaní sa do odbytových a produkčných sietí a reťazcov,

zlepšenia a zjednodušenia v oblasti daňových systémov s dopadom na existujúce obchodné bariéry,

technologická a ekonomická revolúcia v doprave, komunikačných a informačných systémov,

zdokonalenie medzinárodných menových a zjednodušenie úverových vzťahov,

presadzovanie integračných a vnútrofiremných vzťahov,

zdokonalenie a zjednocovanie legislatívy a medzinárodného práva.

Tabuľka č. 4: Vývoj podielu obchodu na celkovom HDP EÚ 27 za roky 1995-2007

Percentá znamenajú podiel celkového obchodu na celkovom HDP 

Zdroj: OECD Factbook 2009: Economic, Environmental and Social Statistics - ISBN 92-64-05604-1 - © OECD 2009

Podiel obchodu na celkovom vyprodukovanom HDP EÚ sa neustále zvyšuje. Je to spôsobené zníženým počtom priamych a nepriamych prekážok obchodu medzi členskými krajinami EÚ. Tento trend bude naďalej pokračovať hlavne postupným prijatím eura vo všetkých krajinách EÚ. Pokiaľ vyprodukované HDP bude z tak veľkej časti tvorené z intra-trade , bude to znamenať postupné smerovanie k autarkii a k protekcionistickej politike EÚ(po príklade USA). Jediným problémom pri presadzovaní protekcionistickej politiky je nedostatok zdrojov potrebných na rastový potenciál celej ekonomiky EÚ.

1.2.1 Vývoj priamych zahraničných investícií

Po vypuknutí svetovej finančnej krízy nastali veľké zmeny vo vývoji priamych zahraničných investícií. Ich rapídny pokles najmä v krajinách OECD si vyžiadal daň v podobe 60% poklesu aktivít M&A , čo predstavovalo pokles z viac ako 1 bilióna amerických dolárov na 454 miliárd.

Graf č. 5: Vývoj medzinárodných fúzii a akvizícii – SVET

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

Pre veľké rozvíjajúce ekonomiky, ktoré sa tešili predkrízovému trendu investičnej výkonnosti v roku 2008, bol tento ostrý pokles v roku 2009 obrovským utrpením, ktoré museli začať rešpektovať. V rokoch 2007 a 2008 narástli medzinárodné M&A firiem v Brazílii, Číny, Indie, Indonézie, Ruska a Južnej Afriky o 30%, z 96 mld dolárov na 121 mld. O ďalší rok bol však pokles až 62%, čo predstavovalo 46 mld dolárov. Kým v rokoch 2007 a 2008 domáce M&A narástli o 5%, vyhliadky na nasledujúce roky hovoria o 40% poklese[30].

Graf č. 6: Vývoj medzinárodných fúzii a akvizícií v 6 najväčších rozvíjajúcich ekonomikách

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

Najnovšie štatistiky OECD o medzinárodných investíciách však hovoria o malom raste PZI v 2. kvartáli roku 2009. Napriek tomuto malému pozdvihnutiu sa prílev a odlev PZI krajín OECD v prvej polovici 2009 zmenšil o 40% oproti roku 2008. Najbližší trend sa nebude výraznejšie meniť podľa predpovede o prudkom poklese ako prílevu tak aj odlevu PZI v roku 2009, keď prílev padol až na hodnotu 600 mld. dolárov a odlev mal sklon dostať sa pod hranicu 1 bilión dolárov.

Ak rozdelíme PZI podľa jednotlivých regiónov, zistíme že interdependencia medzi ekonomikami je najväčšia aká kedy bola. Vývoj bol skoro identický na všetkých kontinentoch.

1.2.1 Severná Amerika

Severná Amerika zažila najväčší prepad objemu PZI v roku 2009, ako následok finančnej krízy. Tento trend bol spôsobený všeobecným napätím na finančných trhoch a hlavne očakávaniami investorov o oživení svetového hospodárstva. Investície USA ako najväčšej americkej ekonomiky sa za posledných 7 kvartálov v recesii (Q1:2008 do Q3:2009) prepadli o 17% oproti posledným 7 kvartálom v expanzii (Q2:2006 do Q4:2007). Tento stav spustil paralelne pokles odlevu PZI celosvetovo v súčasnej ekonomickej recesii. Napriek spomaleniu toku odlevu amerických PZI, ostal ich objem vyšší o viac ako 25% ako priemer za uplynulých 5 rokov, čomu sčasti zodpovedá pokračovanie záujmu o najväčšie rastúce ekonomiky.[32] Aj napriek tomu je USA najväčší príjemca (18,6% z celosvetového prílevu PZI), aj odosielateľ (16,8% z celosvetového odlevu PZI) .

Graf č. 7: Prílev PZI v Severnej Amerike v mld. dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

Graf č. 8: Odlev PZI v Severnej Amerike v mld. dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

1.2.2 Ázia a štáty Pacifiku

Na ázijskom trhu došlo k zmenám, podobným tým ktoré nastali v EÚ a Severnej Amerike. Prílev sa znížil najmä kvôli zníženým investíciám zo strany RTE po vypuknutí finančnej krízy, čo malo za následok zmenu v politike PZI v ázijských štátoch a štátoch Pacifiku. Novú orientáciu nabrala Čína, ktorá z dôvodu surovinového nepokrytia svojho rastu, aj vďaka obrovským kapitálovým rezervám začala investovať do Afriky, čo sa prejavilo v najväčšom zvýšení odlevu PZI na prelome rokov 2008 a 2009. Len samotný odlev PZI do Austrálie sa zvýšil z 1,4 mld. dolárov v 1.kvartáli 2008 na 13 mld. dolárov v rovnakom období roku 2009.

Ako 5 kľúčových faktorov čínskej ekonomiky pre akceleráciu odlevu jej PZI sa považujú:

zabezpečenie prírodných zdrojov,

domáce veľké spoločnosti vyvážajú obrovské množstvá tovaru a potrebujú servis v podobe prepravy a poistenia,

čínske významne veľké spoločnosti preberajú globálne značky (IBM → LENOVO),

veľké štátom vlastnené spoločnosti[34] strácajú monopolné postavenie a snažia sa medzinárodne diverzifikovať,

napriek postačujúcej pracovnej sile[35] presúvajú svoju výrobu pracovne náročných výrobkov do lacnejších krajín (Vietnam a Afrika).

Čína v roku 2008 dosiahla prílev PZI 108,31 mld. dolárov (6,4% z celosvetového prílevu PZI) a odlev PZI 52,15 mld. dolárov (2,8%), ale s veľkou pravdepodobnosťou prekoná túto hodnotu v roku 2009.

Graf č. 9: Prílev PZI Ázia a Pacifik v mld. dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

Graf č. 10: Odlev PZI Ázia a Pacifik v mld dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

1.2.3 Európa

Európsky vývoj PZI bol poznačený rovnako ako PZI v Severnej Amerike krízou, s tým rozdielom, že najväčší „vývozcovia“[36] PZI v Európe investujú do menej rozvinutých ekonomík Európy a nových členských krajín EÚ. Z toho môžeme usúdiť, že závislosť prílevu a odlevu PZI v Európe je vysoká a zmeny nastávajú súčasne. Pričom prílev PZI v roku 2008 dosiahli spolu krajiny Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Veľká Británia, Švédsko a Belgicko v hodnote, ktorá predstavovala skoro štvrtinu celosvetového prílevu PZI (23,5%) a odlev bol viac ako tretina celosvetového objemu (36,7%) .

Graf č. 11: Prílev PZI Európa v mld. dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

Graf č. 12: Odlev PZI Európa v mld. dolárov

Zdroj: Správa OECD o PZI, zo dňa 19.10.2009

1.3 Tendencie dopadajúce na ekonomiku SR

Zahraničný obchod je súčasťou národného reprodukčného procesu. Ovplyvňuje celkovú ekonomickú rovnováhu, ako aj jej štrukturálnu a sortimentnú skladbu. Výsledky zahraničného obchodu ovplyvňujú proporcionalitu ekonomického rozvoja, jeho efektívnosť a sú parametrom kvalifikujúcim úroveň, postavenie a perspektívy krajiny vo svetovom hospodárstve v porovnaní s ostatnými krajinami.

Na Slovensku je zahraničný obchod jednou z oblastí, ktorej sa najviac dotkli reformné zmeny. To sa odrazilo v raste objemu zahraničného obchodu a výraznej zmene jeho teritoriálnej štruktúry. Rast objemu obchodu nastal najmä vďaka zrušeniu monopolu štátu v oblasti zahranično-obchodných vzťahov v roku 1989.

Vonkajšie ekonomické vzťahy významne ovplyvňujú vnútornú výkonnosť národného hospodárstva aj v prípade SR. Dlhodobo sa stali podstatným činiteľom pri udržiavaní ekonomickej rovnováhy krajiny a jej zapojení do medzinárodnej deľby práce. Úspešný prístup na svetové trhy, stále rastúci podiel vývozu na vytvorenom národnom dôchodku (HDP) a získavanie chýbajúcich rozvojových zdrojov z vonkajšieho prostredia umožňujú uplatnenie vlastných komparatívnych výhod, diverzifikáciu, ale súbežne prostredníctvom dovozu absorbovanie komparatívnych výhod iných krajín, a to v rámci celého svetového hospodárstva. Tento proces sa trvale premieta do rýchlejšieho rozvoja domácej ekonomiky, vyšších úspor národnej práce, efektívnejšej transformácie štruktúry produkcie a vnútorných zdrojov na požadovanú štruktúru spotreby, a pod. Pozitívne pôsobenie miery zapojenia do MDP je vo všeobecnosti zreteľnejšie pri menších ekonomikách, nakoľko správnou orientáciou a intenzitou dovozových tokov môže aj krajina chudobná na domáce prírodné alebo iné rozvojové vstupy v podstatnej miere preklenúť alebo aspoň tlmiť ich absenciu a tak úspešne konkurovať aj subjektom, ktoré ich k dispozícii majú. Uvedený prístup si postupne prirodzene vynucuje presadzovanie priemyselnej hospodárskej stratégie opierajúcej sa o zmysluplný rast špecializácie krajiny, optimalizáciu podmienok vlastnej produkcie, väčšiu koncentráciu na efektívne využívanie dostupných inputov a v konečnom dôsledku premietajúcej sa do zmeny pozície domácich producentov na vlastnom i medzinárodnom trhu. Celý proces aktívne zasahuje vnútornú štruktúru ekonomiky a vytvára potenciálnu základňu pre rast flexibility, adaptability a efektívnej produkcie, a tým i dostatočnej miery konkurencieschopnosti.

1.3.1 Vývoj ekonomiky SR po roku 1989

Zásadné politické zmeny, ktoré prebehli v krajinách SVE v druhej polovici 80.rokov, mali za výsledok demokratizáciu spoločnosti, ale aj rozsiahlu hospodársku a zahranično-obchodnú liberalizáciu. Stratégia ekonomickej reformy ČSFR po roku 1989 zameraná na čo najrýchlejšie vytvorenie systémových podmienok pre vybudovanie trhovej ekonomiky sa vo svojej podstate opierala o tri hlavné piliere: zmenu politického systému, demokratizáciu spoločenského a hospodárskeho života a rekonštrukciu ekonomického systému smerom k rýchlej obnove jeho medzinárodnej konkurencieschopnosti. Pôvodná predstava spočívala v idei úspešnej realizácie privatizácie, celkovej liberalizácie hospodárenia a následnej reštrukturalizácie celej ekonomiky. Uvoľnenie cenovej politiky, zrušenie monopolu zahraničného obchodu a jeho následná liberalizácia i s tým súvisiace zavedenie vnútornej vymeniteľnosti čs. koruny, ako dôsledky plnenia tejto koncepcie, boli prvými, no najradikálnejšími a najrizikovejšími opatreniami na prechodovej trajektórii ekonomickej reformy. Hoci nepriniesli okamžité efekty v inverzii nepriaznivej medzinárodnej ekonomickej pozície, boli dôležitým predpokladom takéhoto budúceho smerovania.

 1.3.2 Teritoriálna orientácia

Výsadné postavenie Ruska ako nášho monopolného dodávateľa surovinových a materiálových vstupov i odberateľa hotovej produkcie sa rýchlo znižovalo. Nahradila ho ČR, no napriek tomu sa aj tento podiel na našom ZO neustále znižoval.

Pozoruhodný bol najmä rast obchodu s EÚ, ktorý od 1990 do 2004 vzrástol takmer 15x. Po vstupe ďalších krajín do EÚ bol jeho podiel na slovenskom vývoze 85,8% a na dovoze 73,6%. Až expanzia PZI v SR a následný dynamický rast vývozu z nových produkčných kapacít priniesol potrebné racionalizačné vplyvy, rast podielu sofistikovanej produkcie pre domáce potreby a na vývoz, ako i z toho plynúce sekundárne efekty vyplývajúce z hlbšieho zapájania sa do MDP a zlepšovania trhovej pozície celej krajiny.

Prudký vzrast pasív v ZO však koncom 90. rokov zhoršil medzinárodný rating SR, zdražil úvery a aj ich dostupnosť. Vzrast vonkajšieho zadlženia a pád ratingu SR do tzv. špekulačného pásma, donútili dôrazne ovplyvniť dovoz a hľadať rôzne nové výhody pre vstup zahraničných investorov. V roku 2000 došlo k postupnej stabilizácii ekonomiky a poklesu dlhu na hranicu 10 mld. USD a obnove ekonomického rastu. K značným zmenám došlo v zahraničnoobchodných vzťahoch s tzv. tretími krajinami. Aktívne obchodné saldo mala SR s USA, pasívne saldo mala SR tradične s Ruskom, ale aj Čínou a Japonskom.

V ďalšom smerovaní Slovenskej ekonomiky sa podiel zahraničného obchodu s EÚ ustálil. Najväčším dovozom do SR sa v roku 2008 prezentovalo Nemecko s podielom na celkovom dovoze 27,3%, hneď za ním nasledovala Česká republika s 15,7%. Nemecko bolo zároveň aj majoritným trhom pre slovenský vývoz s podielom 23,2% na celkovom vývoze SR. Ďalšími krajinami kde SR vyviezla najviac sú krajiny V4[39], ktorých celkový podiel bol v roku 2008 31,3%.

Nová situácia, ktorá v SVE vznikla po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 mala za následok výrazne zníženie zahraničného obchodu SR. Keďže exportná orientácia Slovenska, ako malej ekonomiky, je silne orientovaná na kľúčové trhy EÚ, nie je možné dynamicky reagovať na recesiu. Z dlhodobého hľadiska je hľadanie nových exportných trhov kľúčové pre ďalší rast. Hlavne orientácia na trhy BRICs[40], ako najväčších rozvíjajúcich sa ekonomík je najnovšou globálnou stratégiou pre všetky ekonomiky závislé na exporte.

1.3.3 Orientácia na štáty BRICs

Z pohľadu exportne orientovanej ekonomiky Slovenska sa musíme zaoberať potenciálnymi trhmi. Celosvetovým trendom sa stáva obchod s krajinami BRICs, ktoré predstavujú svojou veľkosťou obrovskú obchodnú silu. Táto sa prejavuje zatiaľ najmä v Číne, ale ostatné krajiny budú v postupnej globalizácii tento trend chtiac-nechtiac nasledovať. Veľkosť ich trhov sa pri neustálom raste nebude s postupom času schopná sama zásobiť zdrojmi na krytie rastu a udržanie zvyšujúcej sa životnej úrovne. V tomto procese vidíme úlohu Slovenska najmä ako sprostredkovateľa obchodu medzi krajinami BRICs a krajinami, ktoré ich budú zásobovať surovinami a polotovarmi, a tiež sprostredkovateľa v opačnom smere, čo znamená obchod s hotovými výrobkami.

1.3.3.1 Ruská federácia

Slovensko má historicky vyvinuté vzťahy s Ruskou federáciou, čo môžeme považovať za kľúčové pri ďalšom vývoji zahraničného obchodu SR. Aj keď súčasný stav dovozu predstavuje 5,5 mld. EUR, oproti 1,87 mld. EUR vývozu, čo je výrazne záporné saldo obchodnej bilancie. Najväčším dovozným artiklom sú železné rudy, čierne uhlie, ropné oleje a ropné plyny, ktoré v roku 2008 predstavovali viac ako 90% celkového dovozu[41]. To dokumentuje veľmi jednostranné zameranie Ruskej federácie pri vývoze na Slovensko, pričom si treba uvedomiť historické predpoklady tejto situácie. Ruská federácia predstavuje najväčšiu príležitosť pre slovenský export z veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík.

1.3.3.2 Brazília

Veľkosť zahraničného obchodu s Brazíliou sa síce v roku 2008 medziročne zvýšila o skoro 35%, ale najväčší podiel na tom mal dovoz ktorý sa zvýšil o 52%. Juhoamerický kontinent je zaujímavý svojou veľkosťou a potenciálom rastu, lenže geografická vzdialenosť predstavuje výrazne komplikovanú situáciu pre štáty SVE. Keďže vyprodukované HDP per capita v Brazílii nedosahuje ani tretinu slovenského, len veľmi ťažko sa hľadá vhodný vývozný produkt na tento trh, preto vzájomný obchod má hlavne charakter zvyšujúceho dovozu do SR, alebo ako do tranzitnej krajiny EÚ.[42]

1.3.3.3 India

Obchodný potenciál Indie sa globálne prejavuje posledné dve desaťročia, kedy sem TNK začali sťahovať svoje výrobné kapacity. India sa však nestala zaujímavou len kvôli lacnej pracovnej sile pre TNK, ale aj vynikajúcim abstraktným myslením jej obyvateľov, čo naplno začali využívať najmä spoločnosti z oblasti IT. IBM napríklad presťahovali svoje call-centrá do Indie. Dnes už najvýznamnejší IT špecialisti indického pôvodu pracujú v Silicon Valley v Kalifornii, čo jasne potvrdzuje vysokú úroveň abstraktného myslenia Indov. Slovensko nemá vybudované významné obchodné vzťahy s Indiou. V roku 2005 prišiel prvý impulz na nadviazanie pevnejších vzťahov so snahou zvýšiť vzájomný obchod, a to vytvorenie Slovensko-indickej obchodnej a priemyselnej komory.[43] Celkový zahraničný obchod s Indiou predstavoval v roku 2008 170,6 mil. EUR, pričom vývoz predstavoval menej ako 42% a to 71,2 mil. EUR, čo bolo spôsobené najmä medziročným znížením dovozu zo 133 mil. EUR na 99 mil. EUR.

1.3.3.4 Čínska ľudová republika

Inou situáciou pre slovenskú ekonomiku je obchod s Čínou, ako momentálnym fenoménom svetového hospodárstva. Najmä jej prebytky zahraničného obchodu, nízka zadlženosť, štatút najľudnatejšej krajiny sveta a devízové rezervy v hodnote 2,4 bil. dolárov sú hlavným predpokladom dlhodobého ekonomického rastu.

Situáciu v Číne treba vidieť aj v kontexte jej vplyvu na globálnu ekonomiku, a najmä vo väzbe na vývoj a postavenie ekonomiky USA. Ekonomika USA je kvôli svojej relatívne nízkej miere úspor v značnej miere závislá od prílevu zahraničného kapitálu z Číny a ďalších krajín. Globálna kríza opäť zvýšila obavy USA, že Čína by mohla znížiť svoje vlastníctvo amerických aktív. Niektorí americkí politici však vyjadrili obavu, že Čína by sa mohla pokúsiť využiť svoje veľké objemy vlastnených amerických cenných papierov, vrátane verejného dlhu USA, ako nástroj voči politikám USA, proti ktorým vystupuje. Niektorí čínski politici vraj už skôr odporúčali, aby Čína predala pod cenu veľkú časť svojich držaných cenných papierov, prípadne týmto krokom pohrozila, aby zabránila USA uvaliť obchodné sankcie proti nej kvôli jej menovej politike. Z čínskych kruhov tiež údajne zaznieva, že Čína by mala diverzifikovať svoje investície z devízových rezerv z dolárovo denominovaných aktív k aktívam, ktoré ponúkajú vyššie výnosové miery. Objavujú sa úvahy, že snahy Číny predať veľký podiel z jej vlastníctva cenných papierov USA by mohli mať, prinajmenšom v krátkodobom horizonte, značný negatívny dopad na ekonomiku USA, najmä ak takéto rozhodnutie povedie k prudkej depreciácii[44] dolára na medzinárodných trhoch. To by mohlo vyvolať aj u ďalších zahraničných investorov snahu odpredať svoje podiely v cenných papieroch USA. Prípadný postupný pokles čínskeho vlastníctva amerických aktív by však nemal mať negatívny dopad na ekonomiku USA, pretože by mohol byť kompenzovaný rastom vývozu z USA a nižším obchodným deficitom. Navyše by nebolo ani v ekonomickom záujme Číny náhle predať svoje vlastníctvo investícií v USA. Takýto postup by totiž mohol viesť k finančným stratám pre čínsku vládu, a prípadné vyvolané negatívne dôsledky pre ekonomiku USA by nakoniec mohli poškodiť aj čínsku ekonomiku. Otázka veľkého objemu amerických cenných papierov vlastnených Čínou je súčasťou odbornej diskusie medzi ekonómami ohľadne toho, ako dlho sa dá udržať značné spoliehanie sa USA na zahraničné investície, do akej miery takýto postup vytvára riziká pre ekonomiku a ako sa dajú hodnotiť náklady spojené s požičiavaním oproti výhodám, ktoré takéto postupy prinášajú ekonomike.

Vidíme, že postavenie Číny vo svetovom hospodárstve ako obchodného, ale už aj politického partnera, je čoraz dôležitejšie, aj pre takých hráčov ako je USA a EU. Pre Slovensko predstavuje Čína jeden „obrovský obchod“, kde môže všetko nakúpiť, ale bohužiaľ potenciál vývozu je mizivý. Čína dnes dováža hlavne suroviny na udržanie svojho ekonomického rastu.

Vzájomný obchod SR a Číny sa zvýšil v roku 2008 o skoro 15%, čo predstavovalo 3,12 mld. EUR. Vývoz SR sa síce zvýšil o 20,5% na úroveň 433 mil. EUR, ale dovoz predstavoval 2,79 mld. EUR, čo znamená výrazne pasívne saldo obchodnej bilancie s Čínou.

1.3.3.5 BRIICS – Indonézia a Južná Afrika

Najnovšia správa analytického oddelenia banky Goldman & Sachs hovorí o nových potenciálnych rozvíjajúcich sa ekonomikách, tzv. BRIICS . Indonézia je s 240,271,522 obyvateľmi štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta s vysokou produkciou ropy. Vývoj indonézskeho obchodu za posledné roky ukazuje obrovský vzostup. Veľké štátne výdavky na R&D sa začínajú postupne ukazovať, ako jeden z najdôležitejších činiteľom tohto rastu. Samozrejme hlavne z „ropných peňazí“ je financované vysoké školstvo, ktorého úroveň dosahuje dnes už svetovo konkurencieschopnú úroveň.

Vzájomný obchod SR a Indonézie sa v roku 2008 zvýšil na úroveň 133 mil. EUR, čo je v porovnaní s rokom 2007 rast o viac ako 18,5%. Tento rast ťahal v obchodnej bilancii hlavne dovoz, ktorý sa postupne zvyšuje.

Hypotéza 1.: Ovplyvňuje globalizácia rast Medzinárodného obchodu?

V prvej kapitole sme sa snažili dokázať, že globalizácia je výrazným činiteľom pri raste medzinárodného obchodu. Tento predpoklad sme potvrdili na kvantitatívnom vyjadrení rastu medzinárodného obchodu globálne. Vidíme, že rast svetového hospodárstva je podmienený zväčšujúcim sa množstvom zapojených krajín. Na príklade Číny sme ukázali dôvody, ktoré viedli k internacionalizácii ekonomiky.

Globalizácia urýchľuje medzinárodné ekonomické procesy geometrickým radom, čím sa skracuje doba prirodzených výkyvov vo svetovom hospodárstve. Na základe vyslovených teórií jednotlivých autorov v prvej kapitole vidíme, že ekonomika je dôkazom procesu globalizácie.

2 Konkurencieschopnosť ekonomiky

Významnou súčasťou prebiehajúceho procesu globalizácie sú aj komparatívne analýzy konkurencieschopnosti krajín, ale i centier svetovej ekonomiky a stále častejšie aj regiónov. Svetová konkurencieschopnosť je širšie chápaná ako schopnosť národov vytvárať a udržiavať prostredie, ktoré umožní vytvárať viac hodnoty pre ich podniky a viac prosperity pre ich obyvateľov.

Podľa ročenky švajčiarskeho inštitútu IMD World Competitiveness Yearbook 2010 sú hodnotené krajiny podľa 4 základných blokov kritérií. Prvým blokom je analýza Ekonomickej výkonnosti, v ktorom sú hodnotené kritériá domácej ekonomiky, medzinárodného obchodu, medzinárodných investícií, zamestnanosti a cien. Pri hodnotení Efektívnosti vlády sa hodnotia oblasti verejných financií, fiškálnej politiky, inštitucionálneho rámca, podnikateľskej legislatívy a sociálneho rámca. Efektívnosť podnikania je tretím základným blokom, v ktorom sa posudzujú kritéria hodnotiace produktivitu a efektívnosť, trh práce, financie, prax manažmentu a postoje a hodnoty. Posledným blokom je Infraštruktúra, ktorý je zameraný na základnú infraštruktúru, technologickú infraštruktúru, vedeckú infraštruktúru, zdravie a životné prostredie a vzdelanie. Táto oblasť je zvlášť dôležitá, najmä z hľadiska perspektívy formovania znalostnej ekonomiky.

2.1 Cieľ

Konkurencieschopnosť ekonomiky nie je najdôležitejším aspektom iba jej úspešnosti na medzinárodných trhoch, ale veľmi významne ovplyvňuje aj životnú úroveň v krajine. V našej práci sa preto budeme snažiť vysvetliť závislosť medzi dosiahnutou konkurencieschopnosťou a jednotlivými zahraničnoobchodnými ukazovateľmi. Túto prepojenosť vysvetľujeme na príklade vývoja ekonomiky Slovenska po transformácii na trhovú ekonomiku.

Chceme vytvoriť objektívny obraz o slovenskej ekonomike, ako o stredoeurópskom tigrovi, ktorý aj pri nízkom zapojení vedy dokáže dosiahnuť pozitívne ekonomické výsledky v zahraničnom obchode. Vysvetlíme jednotlivé progresívne prijaté reformy slovenskej ekonomiky, ktoré výrazne napomáhali pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, ako aj o legislatívnych zmenách, ktoré brzdili a brzdia ďalší rozvoj zahraničného obchodu Slovenska.

Cieľom praktickej časti bude potvrdiť, alebo vyvrátiť hypotézu, či je export rozhodujúcim fenoménom konkurencieschopnosti SR. Túto myšlienku budeme hodnotiť na základe analýzy štruktúry vývozu a jeho podielu na celkovo vyprodukovanom HDP našej krajiny.

2.2 Metodika

Metódou sa v najvšeobecnejšom zmysle rozumie spôsob alebo postup, ktorým sa od určitého východiskového stavu dospeje k zamýšľanému výslednému stavu. Metóda teda predstavuje istým spôsobom usporiadanú cieľavedomú činnosť, vedúcu k dosiahnutiu určitého cieľa. Inými slovami, je to premyslený spôsob alebo postup, napomáhajúci nájdenie alebo objasnenie vedeckých poznatkov a zákonitosti, umožňujúcich poznať daný objekt.

V našej práci používame viacero rozličných metód, ktoré majú vyjadrovať myšlienkové súvislosti autora. Snažíme sa vysvetliť zákonitosti z pozorovania jednotlivých ekonomických faktov, pre ktoré platí podmienka, že sa musia niekoľkokrát opakovať. Aplikujeme zistené skutočnosti na momentálnu transformáciu veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, na základe poznatkov z rovnakej transformácie ekonomík bývalého RVHP, o ktorej máme dostatok dôveryhodných zdrojov. Meranie ekonomických veličín a ich kvantitatívne porovnanie nie je v ekonómii jednoduchou záležitosťou. Často sa tu stretávame s problémami konštrukcie jednotlivých ukazovateľov (napr. rôzne konštrukcie ukazovateľov merania výkonnosti ekonomiky, miery nezamestnanosti alebo miery inflácie), resp. s obmedzenými možnosťami vzájomného porovnávania ukazovateľov pri nerovnakej metodike štatistík a výkazov. To má za následok, že u neskúsených ekonómov môže v tejto oblasti dôjsť k chybám pri vyvodzovaní záverov.

Analýzu a syntézu používame v našej práci najmä na podrobné vysvetlenie konkurencieschopnosti ekonomiky, ako aj globalizácie, čo predstavujú veľké zložité celky, ktoré rozdeľujeme podľa jednotlivých kritérií na menšie kvantifikovateľné celky. Neskôr tieto jednotlivé menšie časti spájame späť do záverov o diskutovanej téme.

Najdôležitejšou metódou v našej práci je abstrakcia , ktorá nám pomáha najmä pri zaujatí pozornosti na rozhodujúce poznatky danej problematiky. Výsledkom abstrahovania sú pojmy a kategórie, ktoré odrážajú spoločné podstatné znaky určitej skupiny predmetov a javov. V ekonómii nie je možné celistvo preskúmať všetky jej otázky, preto abstrakcia prináša vynikajúce možnosti ako izolovať podstatné javy a súvislosti od nepodstatných, umožňuje tiež sprístupniť analýze predmet skúmania.

Jednotlivými metódami chceme dostať teoretický, ale vedecky hodnotný záver našej témy, ktorá obsahuje nielen ekonomické, ale aj politické, sociálne, geografické a prírodné otázky, ktoré priamo aj nepriamo ovplyvňujú silu národnej ekonomiky, ako v smere do zahraničia, tak aj na domácom trhu.

2.3 Index globálnej konkurencieschopnosti WEF

Pri hodnotení a analýze globálnej konkurencieschopnosti sme v našej práci vychádzali z metodiky Svetového ekonomického fóra o zostavení indexu globálnej konkurencieschopnosti. Najnovšia správa Svetového ekonomického fóra z roku 2010 je najkomplexnejším hodnotením jednotlivých regiónov a národných ekonomík v rokoch recesie spôsobenej globálnou finančnou krízou.

Štruktúra zostavovania indexu sa skladá z troch základných okruhov hodnotení:

Základné podmienky

Zvyšovanie efektivity

Inovácie

Tieto tri základné časti sú presne určené váhou prináležiacou ich dôležitosti pri hodnotení národných ekonomík.

2.3.1 Základné podmienky

Pri hodnotení základných podmienok sa analyzujú:

Infraštruktúra

Inštitúcie

Makroekonomická stabilita

Zdravie a základná vzdelanosť

V prvom okruhu hodnotenia globálnej konkurencieschopnosti sa rozoberajú najdôležitejšie aspekty národnej ekonomiky ako celku, ich vzťahov a kvantifikácie jednotlivých skúmaných oblastí. V kapitole Infraštruktúra sa hodnotia verejné a súkromné inštitúcie, pričom musíme spresniť váhu: verejný sektor 75% a súkromný sektor 25%. Toto porovnanie jasne dokazuje dôležitosť štátu pri podpore výkonnosti národnej ekonomiky. Ovplyvňovanie súkromného sektora zo strany štátu patrí medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce úspech či neúspech domácich spoločností na medzinárodných trhoch.

Kapitola Verejné inštitúcie hodnotí:

Vlastnícke práva

Etika a korupcia

Nadmerné ovplyvňovanie štátnych inštitúcií

Neefektivita vládnych výdavkov

Bezpečnosť

Vymožiteľnosť vlastníckeho práva je dôležitým faktorom, ktorý priamo ovplyvňuje hlavne zahraničných investorov, ktorý svoj vstup na trh zvažujú aj na základe tejto situácie. Pri Etike a korupcii sa analyzujú vzťahy pri zaobchádzaní s verejnými prostriedkami a dôveru občanov smerom k politikom. Nezávislosť súdov ako aj nadmerné ovplyvňovanie štátnej správy musia dokázať hodnovernosť súdnych rozhodnutí. Tento faktor je priamo naviazaný na vymožiteľnosť vlastníckych práv. Pri efektivite vládnych výdavkov sa zaoberá najmä skúmaním prideľovania štátnej podpory pre jednotlivé sektory hospodárstva, ich štruktúru a spravovaním režijných nákladov. Bezpečnosť je charakteristika, ktorá sa snaží kvantifikovať náklady na obranu voči teroristom, zločinu a násiliu, skúma organizovaný zločin a jeho vplyv a schopnosti policajných zložiek.

Súkromné inštitúcie:

Obchodná morálka

Zodpovednosť firiem

Obchodná morálka sa hodnotí pomerom splnených záväzkov k celkovému počtu záväzkov, likvidity spoločností a vzťahmi medzi podnikateľmi. Spoločenská zodpovednosť firiem je faktor, ktorý sa spája najmä so správaním k ekológií, spotrebiteľom, zamestnancom, obchodným partnerom, hlavne teda k menšinovým akcionárom.

Druhým okruhom je Infraštrukrúra:

Hlavná infraštruktúra

Špecifická infraštruktúra

Hlavnú infraštruktúru hodnotí ako najzákladnejšie možnosti prístupu k pitnej vode, kanalizáciu. Kvalita ciest, vybudovaná dopravná infraštruktúra (letiská, diaľnice, prístavy, vlakové spojenia, atď.), telekomunikačná vybavenosť, prístup k vysokorýchlostnému internetu, kvalita ponuky elektrickej energie patria medzi faktory hodnotené v špecifickej infraštruktúre.

Tretím okruhom je Makroekonomická stabilita, ktorá hodnotí všetky základné makroekonomické ukazovatele národného hospodárstva:

Bilanciu štátneho rozpočtu

Miera národných úspor

Inflácia

Rozpätie úrokových sadzieb

Vládny dlh

Makroekonomické ukazovatele spresňujú hodnotenie výkonnosti hospodárstva a umožňujú lepšie analyzovať úspešnosť hospodárenia vlády pri udržovaní ekonomickej stability.

Posledným okruhom je Zdravie a základná vzdelanosť. V časti zdravie sa hodnotia obchodný vplyv a výskyt malárie, tuberkulózy, HIV/AIDS, počet úmrtí maloletých detí a očakávaná dažka života. Pri základnej vzdelanosti sú najdôležitejšími determinantmi Kvalita základného vzdelania, prihlásenie detí na základnú školu, náklady na získanie vedomostí.

V tomto prvom okruhu sú obsiahnuté všeobecné charakteristiky hodnotiace kvalitu života v krajine. Ekonomické aspekty národnej ekonomiky sú analyzované v ďalších dvoch okruhoch.

2.3.2 Zvyšovanie efektívnosti

Druhým okruhom Zvyšovanie efektívnosti sa dostávame k ekonomickému hodnoteniu výkonnosti národného hospodárstva. Medzi hodnotené kritéria patria:

Vyššie vzdelanie a prax

Efektivita tovarových trhov

Efektivita na pracovnom trhu

Sofistikácia finančného trhu

Technologická pripravenosť

Veľkosť trhu

V časti zaoberajúcej sa vyšším vzdelaním a praxou sa hodnotenia kritéria:

Kvantita vzdelania

Kvalita vzdelania

Vedomosti nadobudnuté z praxe

Kvantita vzdelania vyjadruje počet prihlásených študentov na druhý a tretí stupeň štúdia a náklady s tým spojené. Kvalitou sa hodnotia ukazovatele vzdelanostného systému, kvalita výučby matematiky a vedeckých smerov, kvalita manažérskych škôl a prístup k internetu na školách. Prax je hodnotená podľa dostupnosti získania vedomostí v oblasti špecializovaného výskumu a služieb, a takisto podľa rozsahu oblastí v ktorých je možné získať skúsenosti a zručnosti.

Pri Efektivite tovarového trhu máme dva dôležité kritériá v podobe konkurencie na trhu a kvality dopytu. O konkurencii uvažujeme ako o domácej a zahraničnej, pričom v domácej hodnotíme intenzitu lokálnej konkurencie, rozsah trhovej dominancie, efektivitu protimonopolnej politiky, rozsah a účinok daňového zaťaženia, celkovú daňovú úroveň, počet úkonov potrebných pre začatie podnikania, čas potrebný na začatie podnikania a náklady na poľnohospodárku podporu. Zahraničnú konkurenciu analyzujeme na základe rozširovania obchodných prekážok, tarifných prekážok, rozmachom zahraničného vlastníctva, dopad obchodných pravidiel na PZI, import ako podiel na HDP. Kvalita dopytu je chápaná ako miera spotrebiteľskej orientácie a sofistikovanosť kupujúcich.

Ďalšou časťou je Efektivita trhu práce, kde sa hľadí na flexibilitu, charakterizovanú kooperáciou vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec, flexibilitou stanovovania miezd, stability zamestnanosti, praktikami pri prijímaní a vyhadzovaní zamestnancov, rozsah a výsledný efekt daňového zaťaženia, celkovým daňovým zaťažením a nákladmi na prepúšťanie. Druhou oblasťou charakteristiky efektivity trhu je efektivita pri využívaní nadaných ľudí, čo sa chápe v kontexte produktivity a vyplácania práce, spoľahlivosťou na profesionálny manažment, brain drain[54] a participáciou žien na celkovom počte pracovnej sily krajiny.

Sofistikácia finančného trhu je ďalším hodnoteným faktorom, kde sa analyzuje Efektivita a Dôveryhodnosť a istota. Efektivita finančného trhu sa vyhodnocuje na základe 6 kritérií:

Sofistikácia finančného trhu

Financovanie cez lokálny kapitálový trh

Prístup k pôžičkám

Dostupnosť rizikového kapitálu

Reštrikcie v kapitálových tokoch

Stupeň ochrany investorov

Dôveryhodnosť charakterizujú štatistiky o:

Zdravý bankový sektor

Regulácia trhu s cennými papiermi

Index právneho poriadku

Ďalším hodnoteným kritériom v rámci okruhu Zvyšovanie efektívnosti je Technologická pripravenosť vysvetlená prístupnosťou k najnovším technológiám, absorpciou technológií firmami, pravidlami vzťahujúcimi sa na Informačné a komunikačné technológie, transferom technológií a PZI, počtom používateľov mobilných telefónov, používateľov internetu, osobnými počítačmi a používateľmi mobilného internetu.

Posledným kritériom je Veľkosť trhu, ktorá je diskutabilná hlavne pre otázku: ktorý trh je domáci a ktorý zahraničný? Najmä v EÚ sa na tento aspekt treba pozrieť veľmi obozretne, keďže podľa klasifikácie obchodných prekážok dokážeme nazvať domácim trhom celý trh EÚ, ale na druhej strane sa musíme pozrieť na „nezničiteľné“ bariéry ako jazyk, národná kultúra, historické vzťahy medzi krajinami.

2.3.3 Faktory sofistikácie a inovácie

Tretím okruhom pri zostavení indexu globálnej konkurencieschopnosti sú Sofistikované faktory a Inovácie, ktoré pri analýze hodnotíme rovnakou váhou obchodnú sofistikáciu a inovácie.

Prvé kritérium rozdeľujeme na charakteristiku Záujmové skupiny a podporné odvetvia definované kvantitou a kvalitou dodávateľov, stavom rozvoja klastrov a Stupňom sofistikácie firemných operácií a stratégií, ktoré sú vysvetlené na základe 7 charakteristík:

Charakterom konkurenčnej výhody

Hodnotou rozloženia filiálok

Kontrolou medzinárodnej distribúcie

Sofistikáciou produkčného procesu

Rozsahom marketingu

Ochotou delegovať autoritu

Dôverou k profesionálnemu manažmentu

Inovácie sú vysvetlené pri hodnotení 8 charakteristikami:

Schopnosťou implementovať inovácie

Kvalitou inštitúcií vedeckého výskumu

Firemným míňaním na R&D

Univerzitno – priemyselnou spoluprácou v R & D

Vládnymi dodávkami odbornými technologickými produktmi

Dostupnosťou vedcov a inžinierov

Prospešnosťou patentov

Ochranou intelektuálneho vlastníctva.

2.3 Finančná kríza ako skúška konkurencieschopnosti

Svetové hospodárstvo sa za posledných 100 rokov nevyhlo výkyvom podľa teórie hospodárskeho cyklu. Oveľa ťažšou otázkou však ostáva ako predvídať a pripraviť sa pred takouto nepriaznivou vlnou pre každú zasiahnutú ekonomiku. Cyklický vývoj ekonomiky má podľa Tomáša Sedláčka , hlboké historické korene už v prvých písomných zmienkach o ľudstve, z čoho vyplýva, že sa nedá s určitosťou povedať o začiatku ekonomických výkyvov. Či už budeme hovoriť o histórii židov, kresťanov alebo moslimov, všade nájdeme predpoklady vzniku zmien v spoločnosti v čase a stále nové dôkazy o neproporcionálnom raste jednotlivých komunít, ekonomík. Dnes charakterizujú jednotlivé fázy ekonomického vývoja najmä správanie hospodárskych subjektov konkrétnom období. Vieme s určitosťou predpokladať správanie sa spotrebiteľov, investorov, vlád, centrálnych bánk, ale nedokážeme predpokladať vznik recesie.

Najsilnejšie ekonomiky sveta v rokoch 2008 až 2010 zápasia s najväčším poklesom svojho HDP . Je to spôsobené najmä ich otvorenosťou a veľkého podielu príjmov zo zahraničného obchodu na celkovo vyprodukovanom HDP. Finančná kríza jednoznačne dokazuje závislosť medzi otvorenosťou ekonomiky a kvalitou a kvantitou zmien v národnej ekonomike. Postupný proces globalizácie za posledný 20 rokov výraznejšie alebo menej výrazne ekonomicky prepojil väčšinu krajín. Interdependencia dnes nachádza svoje tmavšie dôsledky, čo môžeme vidieť na príklade rýchlosti zmien na globálnom trhu. Po prvých negatívnych správach o stave finančne najdôležitejších a najväčších finančných inštitúcií v USA , sa európske transnacionálne korporácie začali okamžite zaoberať spôsobom svojho financovania, a hlavne umiestnením svojho kapitálu.

2.4 Konkurencieschopní

Porovnať dôsledky vplyvu finančnej krízy na jednotlivé ekonomiky je veľmi náročnou úlohou. Z pohľadu konkurencieschopnosti ekonomík, začleníme krajiny do dvoch kategórií. Prvou budú krajiny s najvyššou konkurencieschopnosťou ako Fínsko, Švédsko za malé ekonomiky a USA za veľké ekonomiky.

2.4.1 Fínsko a Švédsko

Pozícia týchto škandinávskych krajín je dlhoročne v jednotlivých štatistikách o konkurencieschopnosti pevná na čele s výnimočnými výsledkami. Aj tak sa však nedá povedať, žeby tieto ekonomiky nepostihla kríza.

Graf č. 13: Rast fínskeho HDP

Zdroj: Fínsky štatistický úrad[60]

Pokles fínskeho HDP za rok 2009 sa predpokladá na úrovni 7,6%. Je to dôsledok globálnej finančnej krízy, pričom si musíme uvedomiť, že krajiny so silne exportnou orientáciou sú oveľa citlivejšie od vývoja svojich zahraničnoobchodných partnerov. Fínsky export dosiahol v roku 2009 57,88 mld. USD. dolárov, z toho hlavnými exportnými tovarmi boli elektrické a optické príslušenstvo, stroje, prepravné zariadenia, papier a drevina, chemikálie, základné kovy a drevo. Hlavnými exportnými partnermi sú Rusko, Švédsko a Nemecko, ktorých dovoz z Fínska predstavuje viac ako 35% celkového fínskeho vývozu. Objem fínskeho exportu sa prepadol o viac ako 30% oproti roku 2008.

Dovoz predstavoval 54,1 mld. USD. Hlavnými dovoznými tovarmi boli potraviny, ropa a ropné produkty, chemikálie, dopravné prostriedky, železo a oceľ, stroje, textil, tkané výrobky a poľnohospodárske základné produkty. Medzi hlavných dovozných partnerov patria tie isté krajiny do ktorých vyváža, a to Rusko 16,2%, Nemecko 15,6%, Švédsko 13,5%, Holandsko 6,3%, Čína 5% a Veľká Británia 4,2%.

Tento základný prehľad o fínskom zahraničnom obchode nám jasne dokazuje energetickú závislosť od Ruskej federácie, ale takisto silnú orientáciu na vnútorný trh Európskej únie. Historická a geografická prepojenosť Švédska a Fínska je zrejmá a obchodnými vzťahmi sa podobá na slovensko-českú. Škandinávsky región je z makroekonomického pohľadu hodnotený väčšinou ako celok, ako višegrádska štvorka pri menových otázkach, keď na Slovensku ešte nebolo zavedené euro. Silná interdependencia týchto štátov predpokladá podobnú ekonomickú situáciu a vývoznú orientáciu, pričom tieto ekonomiky dokážu svojou vysokou úrovňou výskumu a vývoja udržiavať svoju opodstatnenosť na svojich hlavných exportných trhoch.

Graf č. 14: Rast švédskeho HDP

Zdroj: Švédsky štatistický úrad[61]

Švédsko je takisto exportne orientovaná ekonomika. V roku 2009 prišlo k prudkému poklesu HDP po úspešných zahraničnoobchodných rokoch, ktoré nepredstavovali vysoké rastové hodnoty, ale stabilitu v ekonomických výkonoch krajiny. Ekonomický rast osciloval okolo 1%, čo bolo spôsobené ustálením zahraničnoobchodnej politiky, ako aj domácej hospodárskej situácie. Švédsky model sa stal príkladom pre počtom obyvateľom menšie krajiny s vysokou exportnou výkonnosťou.

Hlavnými švédskymi zahraničnoobchodnými partnermi sú, čo sa týka vývozu, Nemecko (10,4%), Nórsko (9,5%), Dánsko (7.4%), Veľká Británia (7,3%), Spojené štáty americké (6,6%), Fínsko (6,3%), Holandsko (5,1%), Francúzsko (4,9%) a Belgicko (4,4%). Tovarová štruktúra vývozu je podobná fínskej, kde hlavnými vývoznými artiklami sú stroje, motorové vozidlá, papierové produkty, drevné produkty, a drevo, železo a oceľové produkty a chemikálie. Podľa teritoriálnej štruktúry obchodu vidíme švédsky vývoz silne orientovaný na vnútorný trh EÚ, čo vyvolalo oslabovanie rastu HDP v roku 2009. Tento hospodársky výsledok dokazuje potrebu diverzifikovať zahraničný obchod s tretími krajinami , čím by sa znížila závislosť na európskom trhu, ktorý je hospodársky od seba už priveľmi závislý. Rozdielom oproti Fínsku je menší objem obchodu s Ruskom, pričom si musíme uvedomiť, že energeticky je Švédsko viac závislé na Nórsku. Predpokladaný objem vývozu za rok 2009 je 132,8 mld. USD.

Dovozná štruktúra je takisto podobná Fínsku, kde najväčší objem predstavujú strojárske výrobky, ropa a ropné produkty, chemikálie, motorové vozidlá, železo a oceľ, potraviny a textilné výrobky. Medzi hlavných dovozných partnerov patria Nemecko (17,5%), Dánsko (9,4%), Nórsko (8,6%), Veľká Británia (6,2%), Fínsko (5,7%), Holandsko (5,6%), Francúzsko (5%), Rusko (4,4%) a Čína (4,2%). Predpokladaný objem dovozu za rok 2009 je 121,1 mld. USD.

2.4.1.1 Hodnotenie zahraničnoobchodnej výkonnosti

Po zahraničnoobchodnej analýze skúmaných ekonomík vidíme paralely s postavením Slovenska na medzinárodných trhoch. Energetická závislosť je sprievodným javom každej malej krajiny. Tento element ovplyvňuje do značnej miery výkonnosť krajiny pri jej hospodárskych výsledkoch, pretože národná ekonomika nie je v pozícii dostatočne nezávislej pri otázkach o zdrojoch. Na príklade Švédska a Fínska a ich závislosti na rope od Ruska, resp. Nórska môžeme vidieť dôležitú paralelu so slovenskou ekonomikou, pričom objem slovenského importu z Ruskej federácie je pri porovnaní podielu k celkovému importu oveľa väčší práve kvôli rope a ropným produktom.

Spoločným znakom je tiež exportne orientovaná ekonomika a príjmy zo zahraničného obchodu. Analýzou exportných artiklov Švédska a Fínska sme zistili, že ide prevažne produkty s vysokou pridanou hodnotou, čo značne zvyšuje ich čistý príjem z exportu. Najväčšiu pridanú hodnotu získava produkt práve v spracovateľskom priemysle, kde sa transformuje zo surovín a materiálov na hotový výrobok. Takýchto výrobkov ponúkajú tieto krajiny hneď niekoľko.

Ďalším dôležitým faktorom je podpora domáceho výskumu a vývoja[64]. Tento faktor hodnotí Svetové ekonomické fórum ako jeden z najdôležitejších zdrojov konkurencieschopnosti ekonomiky.

2.4.2 Spojené štáty americké

Krajiny, ktoré sú už v hodnotení globálnej konkurencieschopnosti udomácnené v prvej desiatke podľa každoročnej správy Svetového ekonomického fóra si udržujú pozície aj v súčasnosti. Jediným rozdielom v postavení krajín prvej desiatky je prvenstvo Švajčiarska ako najkonkurencieschopnejšej ekonomiky sveta na úkor Spojených štátov. Je to vysvetľované skutočnosťou, že švajčiarska ekonomická výkonnosť zostala relatívne stabilná, oproti oslabeniu pozícií Spojených štátov. Tie poklesli na druhú priečku za Švajčiarov práve kvôli recesii. USA pokračuje obohatená mnohými významnými štrukturálnymi vlastnosťami, ktoré robia jej ekonomiku extrémne produktívnu a pomáhajú ju dostať z nepriaznivej globálnej krízy a ekonomických šokov, aj keď množstvo vzrastajúcich slabín si vyžiadalo daň v podobe straty pozícii vo svetovom hospodárstve.

Spojené štáty sú doma vo vysoko sofistikovaných a inovatívnych spoločnostiach operujúcich na veľmi efektívnych trhoch. Krajina je tiež podporovaná excelentným systémom vysokoškolského vzdelania, ktoré významne spolupracuje s podnikateľskou sférou vo výskume a vývoji. V kombinácii s možnosťami domácej ekonomiky, ktorá je najväčšia na svete, tieto kvality robia Spojené štáty veľmi konkurencieschopné. Trh práce, ktorý bol ohodnotený v publikácii WEF treťou priečkou pri hodnotení jednotlivých faktorov konkurencieschopnosti, je charakterizovaný veľkou flexibilitou pri najímaní a vyplácaní zamestnancov. Tovarové trhy sú tiež charakterizované nízkou úrovňou deformácie v kontexte veľmi konkurenčného prostredia.

Hoci je v krajine veľmi konkurenčné prostredie, sú tu aj časti ekonomiky, ktoré zapríčinili pokles v rebríčku konkurencieschopnosti. Niektoré aspekty inštitucionálneho prostredia mohli byť posilnené, pretože jednotlivé spoločnosti mali už silné postavenie pri ovplyvňovaní vládnych výdavkov, čo zapríčinilo márnotratnosť pri vládnych výdavkoch do jednotlivých sektorov. Pri hodnotení práve kritéria spriaznenosti súkromného sektora s vládnym sa zistilo zvyšovanie vzájomnej spolupráce, čo v konečnom dôsledku zapríčinilo najmä škandály vo finančnom sektore. Čoraz častejšie sa začalo hovoriť o veľkom podiele amerického finančného sektore pri začiatku finančnej globálnej krízy, čo spôsobilo pri hodnotení finančných trhov pokles z 9. na 20. priečku.

Významne oslabenie prišlo počas krízy aj v súvislosti s makroekonomickou stabilitou, keď Spojené štáty pokračovali vo vytváraní makroekonomickej nerovnováhy. Opakujúci sa fiškálny deficit viedol k rozširovaniu verejného dlhu, ktorý obnovoval stimuly k utrácaniu.

Aj tak o konkurencieschopnosti americkej ekonomiky sa dá hovoriť len veľmi zoširoka, pretože veľkosť jej ekonomiky a vysoké výdavky do už veľmi dobre fungujúceho sektora výskumu a vývoja prepojeného so školstvom, len dokazuje dispozície využiteľné na vzoprenie nepriaznivo sa vyvíjajúcej ekonomickej situácie.

o        orientácia na strojársky priemysel (automobilový – KIA, PSA, VW; elektrotechnický – LG)

o        Stavebný priemysel (hlavne výstavba diaľníc a ovplyvnenie celého sektora)

Vývoj HDP alebo ZO alebo PZI a na tomto deklarovať zmeny v MO

AK podľa:

o        PZI

Zahraničné PZI na Slovensku: 1993, 1998, 2003, 2008, 2009

Slovenské PZI v zahraničí: 1993, 1998, 2003, 2008, 2009

Štruktúra – podľa odvetví

Záver

Zoznam použitej literatúry