Scrigroup - Documente si articole

     

HomeDocumenteUploadResurseAlte limbi doc
BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

Malé a stredné podnikanie a životné prostredie

ekonomie



+ Font mai mare | - Font mai mic



DOCUMENTE SIMILARE

TERMENI importanti pentru acest document

Malé a stredné podnikanie a životné prostredie.



Úvod

V súčasnosti hlavne v súvislosti so snahou Slovenskej republiky stať sa členom Európskej únie sa značná pozornosť sústreďuje na životné prostredie Aj v  malých a stredných podnikoch sa začína uplatňovať celý rad nástrojov environmentálneho manažérstva, napr. environmentálne audity, systémy environmentálneho riadenia, environmentálne hodnotenie a označovanie produktov, ekobilancie, ekologický profil produktu a podobne. Tieto nástroje vznikali prevažne ako dobrovoľné interné iniciatívy podnikov a organizácií. V súčasnosti už ovplyvňujú výrobu aj predaj produktov v krajinách Európskej únie i v ďalších krajinách sveta. Majú značný vplyv aj na prax národných a nadnárodných bánk, poisťovní a pod. Zavedenie environmentálneho manažérstva na úrovni malých a stredných podnikov je dobrovoľnou záležitosťou. Je však pochopiteľné, že podniky na celom svete starostlivo posudzujú nielen finančný prínos z tejto orientácie (identifikácia úspor, zvýšenie efektívnosti procesov a činností, nové trhové príležitosti atď.), ale hodnotia aj riziká, ktoré vyplývajú z defenzívneho správania subjektov k životnému prostrediu (havárie, neschopnosť získať bankový úver atď.). Program environmentálneho manažérstva umožňuje zvýšiť ekonomickú účinnosť podnikateľského subjektu, získať nový potenciál zisku a environmentálneho profilu podniku. Prostredníctvom environmentálne orientovaného riadenia v podniku je potrebné uskutočňovať také aktivity, aby sa prekonávali rozpory medzi trhom, spoločnosťou a životným prostredím.

Značná časť malých a stredných podnikov Slovenskej republike sa zaoberá obchodnou činnosťou. Oveľa výraznejší vplyv na životné prostredie majú tie malé a stredné podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou, alebo dopravou teda využívajú technológie. Podiel výrobných malých a stredných podnikov všeobecne, ale napríklad aj na Slovensku, ako je to vidieť z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky získaných v rámci Cenzu malých a stredných podnikov 2002 je veľmi významný. ( tabuľka 1.)

Modul 3 „ Malé a stredné podnikanie a životné prostredie“ v súvislosti s interdisciplinárnym zameraním projektu REDILEM sa zaoberá nielen manažérskym, ale tiež technickým a technologickým pohľadom na životné prostredie, teda tým ako môžu malé a stredné podniky minimalizovať nepriaznivý vplyv svojich technológií na životné prostredie a naviac do ktorých výrobných aktivít súvisiacich so životným prostredím môžu malé a stredné podniky vstupovať.

Kritériom, či je daná technológia výroby ekologicky prijateľná, je množstvo a druh odpadu, ktorý pri tejto technológii vzniká. Snaha je dosiahnuť ideálnu bezopadovú (čistejšiu) technológiu, pri ktorej žiadne odpady nevznikajú. V praxi však väčšina technológií nejaký odpad produkuje. Je pochopiteľná snaha znižovať množstvo, cenu a predovšetkým environmentálnu nevhodnosť vznikajúceho odpadu. To v praxi znamená odpad vhodne zneškodňovať , alebo lepšie snažiť sa ho čo najúplnejšie recyklovať . Pokiaľ sa rieši problém recyklácie odpadu späť do výroby za vzniku nového produktu, spravidla nejde o bezodpadovú, ale o máloodpadovú technológiu, kde “málo” je dané minimálnym nevyhnutným množstvom energie skutočne spotrebovanej na to, aby sa odpad znova využil.

Recyklácia predstavuje dôležitú metódu využiteľnú ako súčasť riešenia bezodpadovej technológie, pretože vracia látky unikajúce z výrobného procesu späť do výroby, ale nie je jeho podstatou. V závislosti od charakteru technológie výroby môže byť recyklácia rôzne účinná. Koncepčná starostlivosť o životné prostredie vyžaduje, aby nespracovateľné a škodlivé odpady nevznikali ani v procese využívania daného výrobku ani pri jeho odstraňovaní po uplynutí jeho životnosti.

Veľmi dôležitým faktorom pri návrhu bezodpadovej technológie je aj množstvo potrebnej energie. Ide totiž o to, že výroba energie je spojená s využívaním obmedzených prírodných zdrojov a vo väčšine prípadov so znečisťovaním jednotlivých zložiek životného prostredia. Súčasťou bezodpadovej technológie musia byť aj doprava, distribúcia výrobkov, metódy a možnosti ich používania.

Koncepcia tzv. konvenčnej bezodpadovej technológie je zameraná na zníženie odpadu z výrobného procesu a spotreby. V širších súvislostiach sa však musí skúmať samotná potreba daného výrobku a možnosť výroby iného, z hľadiska odpadu racionálnejšieho, produktu. Takto chápaná koncepcia bezodpadovej technológie zasahuje nielen výrobu, ale i spotrebu, ako aj ochranu životného prostredia. Bezodpadovú technológiu treba globálne riešiť tak, aby vyústila do vzniku nových spoločenských hodnôt, životného štýlu a správania, do vytvorenia novej obchodnej a ekonomickej štruktúry.

Proces prechodu na bezodpadovú technológiu je komplexný, pretože sa týka stránky vedecko-technickej a organizačnej, ako aj stránok ekonomickej a sociálnej. Vo väčšine prípadov bude tento proces postupný, pričom sa budú najskôr zavádzať jednotlivé prvky bezodpadovej technológie. Už v súčasnosti sú známe a v praxi používané napr. uzatvorené okruhy vody. Technológia s nízkou spotrebou vody predstavuje jednu z prvých etáp zavádzania bezodpadových technológií.

U nás aj vo svete sa všeobecne uznáva, že nový koncepčný prístup k riešeniu naliehavých otázok využívania a hospodárenia so zdrojmi surovín a energie a ochrany životného prostredia predstavuje princíp málo odpadových a bezodpadových technológií. Presadenie tohto princípu do výrobnej praxe však naráža na vážny konflikt: okamžitý ekonomický efekt a dosiaľ nie dostatočne kvalifikovaný ekologický efekt. Inak povedané, čiastočné obetovanie okamžitých ekonomických prínosov v prospech súčasných a budúcich ekonomicko - ekologických efektov.

Táto učebnica má prispieť ku komplexnému interdisciplinárnemu pohľadu našich poslucháčov, súčasných i perpektívnych podnikateľov na moderné technológie z hľadiska minimalizácie záťaže životného prostredia a predovšetkým minimalizácie odpadov. Podnikatelia sa majú pritom naučiť, ako stavať a prevádzkovať výrobné technológie tak, aby boli pokiaľ možno bezodpadové k čomu má prispieť tiež využívanie najmodernejších technológií a zariadení . Okrem toho je tu naznačená aj možnosť priamo podnikať v napríklad v oblasti odpadového hospodárstva, kde je výhodou predovšetkým pružnosť a pohotovosť malých a stredných podnikov.

Jednotlivé kapitoly tohoto modulu sú venované

  1. environmentálnemu manažérstvu malých a stredných podnikov
  2. environmentálnym vplyvom dopravy, ktorá tvorí podstatnú časť činnosti prakticky všetkých malých a stredných podnikov, alebo priamo predmetom podnikania,
  3. hospodáreniu s energiou, ktoré významne ovplyňuje environmentálnu stránku malého a stredného podnikania,
  4. hospodáreniu s odpadmi

a dvom z najmodernejších technológií veľmi často používaných v MaS podnikoch a tiež pri ochrane životného prostredia a to

  1. biotechnológiám
  2. membránovým procesom.

Učebnica je pripravená ako rešerž zo súhrnu poznatkov odbornej literatúry i z internetu. Jednotlivé odkazy z internetu pri použití učebnice vo forme diskety sú pre čitateľa napojeného na internet interaktívne, teda čitateľ môže na internete ľahko vyhľadať pôvodnú publikáciu a získať podrobnejšie údaje o probléme, ktorý ho špeciálne zaujal.

Tabuľka 1. Štruktúra MaS podnikov v SR k 31.1.2003.

Kategórie Štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti (OKEČ)

Počet spolu

Právnícke osoby

Fyzické osoby

31.1.03

(%)

31.1.03

(%)

31.1.03

(%)

Malé a stredné podniky spolu

v tom

A Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a lesníctvo

B Rybolov, chov rýb

C Ťažba nerastných surovín

D Priemyselná výroba

E Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

F Stavebníctvo

G Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a spotrebného tovaru

H Hotely a reštaurácie

I Doprava, skladovanie, pošty a telekomunikácie

J Finančné sprostredkovanie

K Nehnuteľnosti, prenájom a obchodné činnosti

L Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie

M Školstvo

N Zdravotníctvo a sociálna pomoc

O Ostatné spoločenské, sociálne a osobné služby

Environmentálne manažérstvo malých a stredných podnikov.

Učebné ciele :

Cieľom tejto kapitoly je účastníkov zoznámiť s :

budovaním systému environmentálneho manažérstva v malom a strednom podniku teda formulovaním environmentálnej politiky MaS podniku, environmentálne orientovaného plánu, realizáciou a prevádzkovaním tohoto plánu, kontrolou a nápravnými opatreniami a vyhodnotením cyklu EMS.

Glosár :

Environmentálne aspekty definujeme ako zložky činností, výrobkov a služieb, ktoré môžu mať určitú spojitosť so životným prostredím. Významný environmentálny aspekt je ten, ktorý má alebo môže mať podstatný vplyv na životné prostredie.

Environmentálny vplyv je potom definovaný ako každá odchýlka v životnom prostredí

( priaznivá alebo nepriaznivá ), ktorá vyplýva čiastočne alebo úplne z výrobných činností, služieb a výrobkov.

Environmentálny audit je zdokumentovaný overovací proces objektívne získaných a hodnotených podkladových materiálov slúžiacich na určenie, či environmentálne aktivity podnikateľského subjektu sú v súlade s kritériami auditu pre potreby zákazníka. Environmentálny audit sa musí zamerať na špecifické environmentálne aktivity, podmienky, systémy riadenia a informácií o týchto skutočnostiach tvoriacich predmet auditu.

Zákazníkom je organizácia, ktorá má právnu subjektivitu a objednala si audit alebo aj iná organizácia s právnou subjektivitou, ktorá má právo objednať si audit na základe predpisu alebo zmluvy.

Organizácia vykonávajúca audit alebo audítor sú kvalifikované subjekty, zodpovedné za zaistenie efektívneho vykonania a ukončenia auditu v rámci rozsahu časového a obsahového harmonogramu schváleného zákazníkom.

Textová časť:

Budovanie systémov environmentálneho manažérstva.

Od roku 1993 je v krajinách Európskej únie v platnosti Nariadenie Rady Európskych spoločenstiev č. 1836/1993 z 29. júna 1993 o dobrovoľnej účasti organizácií na programe environmentálneho manažérstva a auditov EMAS (Eco-Management and Audit Scheme). Nariadenie Rady EHS je orientované na rozvoj dobrovoľných aktivít podnikateľských subjektov smerom k stimulovaniu a zlepšovaniu environmentálneho správania manažmentu podniku. EMAS však neurčuje špecifické kvantitatívne normy environmentálneho správania, tie sú určené inými nariadeniami a regulačnými mechanizmami. Cieľom prijatého opatrenia je dobrovoľná aktívna účasť podnikateľských subjektov na environmentálnom audite systému riadenia podniku, budované a zdokonaľované systémy environmentálne orientovaného manažérstva v podniku. Ďalej je EMAS zameraný na zabezpečenie informačnej úplnosti a pravdivosti informácií pre verejnosť o stave životného prostredia a jeho zlepšení v rámci vlastnej činnosti firmy na základe environmentálnej koncepcie pravidelného a objektívneho hodnotenia výsledkov činnosti firmy, dodržiavania platných zákonov a technických noriem.

Nariadenie Rady vychádza z princípu dobrovoľnosti. Ak sa však podnik prihlási do EMAS, musí splniť presne definované povinnosti, aby mohol byť zaregistrovaný kompetentným orgánom, čím sa potvrdzuje jeho účasť v systéme. Táto smernica znamená prevratnú zmenu v tom zmysle, že do environmentálnej politiky organizácie vstupuje uvedomenie a dobrovoľnosť, nejde o jednorazovú akciu, ale trvalý systém, ktorého funkcie sa budú pravidelne kontrolovať minimálne raz za tri roky.

Nevýhodou nariadenia je jeho pomerne malý význam mimo európskej oblasti. Podobne jeho využitie pre podnikateľské subjekty v oblasti služieb je minimálne. Záväzok kontinuálneho zlepšovania a zavádzania technológií vhodných pre životné prostredie podľa najlepšieho dostupného stavu techniky predstavuje požiadavku, ktorú z nákladového hľadiska môžu splniť len veľké firmy. Účasť na programe EMAS vyžaduje aj presnú a obšírnu inventarizáciu všetkých environmentálnych aspektov relevantných vo vzťahu k zložkám životného prostredia. Ich objektívne zdokumentovanie je často prekážkou zapojenia sa do programu EMAS.

Zavedenie EMAS tvoria nasledujúce kroky:

Rozhodnutie organizácie o ekoaudite.

Vstupné environmentálne hodnotenie.

Stanovenie environmentálnej politiky a programu ochrany životného prostredia v  organizácii

Ustanovenie systému jej environmentálneho riadenia.

Environmentálny audit.

Správa organizácie o ochrane životného prostredia.

Overenie správy znalcom (nezávislým audítorom).

Registrácia.

V roku 1993 bol ustanovený vybor ISO ( Technical Committee on Environmental Management -- TC 207 ), ktorý pripravuje sériu noriem EMS ISO 14000. Prvý dokument bol publikovaný r. 1996.

Normy radu ISO 14000 sú zamerané na:

systémy riadenia z hľadiska životného prostredia zahrnujúce vypracovanie dokumentácie o zásadách systému riadenia vo všeobecnej a špecifikovanej forme,

audit a príbuzné formy overovania z hľadiska životného prostredia,

spôsoby označovania výrobkov, zásady programov certifikácie, skušobné a overovacie metodiky, termíny, definície, symboly a pod. z hľadiska životného prostredia,

hodnotenie správania sa organizácie, jej životného cyklu, nástrojov na riadenie výroby a služieb.

Cieľom je vybudovať environmentálne manažérstvo ako integrovanú súčasť podnikového manažérstva, ktoré v prepojení na systém riadenia kvality a tímovú spoluprácu všetkých vertikálnych a horizontálnych zložiek využitím štatistických nástrojov riadenia procesov a ich výsledkov je základom komplexného manažérstva kvality (TQM - Total Quality Management).

Strategické ciele environmentálneho manažérstva sú orientované na uskutočnenie opatrení a zlepšení úrovne environmentálnych záťaží organizácie a aktivít týkajúcich sa ochrany životného prostredia v celom reprodukčnom procese. Užitočnosť systému environmentálneho manažérstva spočíva v nasledujúcom:

Je nástrojom znižovania nákladov - platieb, pokút a pod. za znečisťovanie životného prostredia.

Vedie k zvyšovaniu konkurencieschopnosti na trhu.

Je základným predpokladom certifikácie.

Zabezpečuje cieľové údaje, ktoré sú nevyhnutné na plánovanie.

Znižuje riziko organizácie z porušovania zákonov s následným trestným alebo  občianskym postihom.

Je prostriedkom účinných finančno-ekonomických analýz a zmien.

Poskytuje prostriedky objektivizácie správania.

Umožňuje formulovať ciele, vzhľadom na ktoré bude hodnotená ekologická účinnosť.

Je nástrojom podpory ekologického povedomia v podniku a rozvoja aktivít smerom k celkovej kvalite života.

Je to cenný komunikačný nástroj, ktorý vytvára etické vzťahy dôvery a dôveryhodnosti medzi obchodnými partnermi, zákazníkmi a spoločnosťou.

Vzájomné porovnanie dvoch najrozšírenejších systémov environmentálneho manažérstva – EMS a EMAS vedie k záveru, že oba systémy sú obsahovo podobné a líšia sa v podstate formálnou stránkou. Len výnimočne sa používajú oba systémy hodnotenia, väčšinou je v každom štáte preferovaný jeden zo systémov.

Výhodou systémov založených na normách radu ISO 14000 je všeobecný charakter, možnosť certifikácie prakticky v každej krajine a tiež väčšia možnosť využitia v oblasti služieb. Tak ako všetky normy, aj on zachováva nezmenené kritériá počas vymedzenej doby platnosti.

Pri ekoauditoch je postup kontinuálneho zlepšovania ochrany životného prostredia kontrolovaný štátom prostredníctvom registrácie v programe EMAS a zverejnením vyhlásenia o ekoaudite má verejnosť lepšiu možnosť hodnotenia vplyvu organizácie na životné prostredie a voči iným podnikateľským subjektom.

Výsledkom hodnotenia je v prípade EMS certifikácia akreditovaným orgánom a v prípade EMAS verifikácia akreditovaným a autorizovaným znalcom.

Úloha štátu pri zavádzaní aktivít typu EMAS / EMS sa väčšinou neobmedzuje na utvorenie inštitucionálneho zázemia (ustanovenie kompetentného akreditačného orgánu), ale rozvíja programy podpory EMS a podpory aplikácie technických noriem a predpisov.

Uvedené prístupy prípravy a realizácie environmentálneho riadenia v podnikoch sa líšia v tom, že nariadenia EÚ a odporúčania ICC sú orientované na subjekty trhu a výsledok hodnotenia - dosiahnutie požadovaného stavu - je verifikované nestranným znalcom. Normatívne prístupy sa orientujú na audit ako vnútropodnikovú záležitosť s následným hodnotením externým audítorom a preukázanie zhody s požiadavkami noriem prostredníctvom certifikácie EMS systému nezávislým certifikačným orgánom.

Normy radu ISO 14000 sú určené pre organizáciu ako celok v súlade s princípmi budovania a zdokonaľovania efektívneho systému environmentálneho manažérstva na všetkých jeho úrovniach.. Environmentálne preverovanie vykonáva organizácia s cieľom zhodnotenia vlastných environmentálnych aspektov, ako aj následného externého hodnotenia správania organizácie. Produkty (výrobky a služby) sú často jediným styčným bodom medzi subjektami trhu produktov, a preto sú stredobodom verejného environmentálneho záujmu. Normy tak poskytujú komplexný prehľad vplyvov produktov na životné prostredie a informačnú úplnosť o environmentálnych vlastnostiach výrobkov a služieb. Sú teda základom posudzovania životného cyklu produktu od jeho vzniku až po konečnú spotrebu a likvidáciu neupotrebiteľných zvyškov využitím ich environmentálneho označovania.

Normy radu ISO 14000 majú nevýhodu v tom, že ako všetky normy konzervujú daný stav počas vymedzenej lehoty platnosti a ich revízia sa uskutočňuje v určitých časových intervaloch. Všeobecný charakter noriem vyžaduje invenčný a aktívny prístup podnikateľského subjektu. Sú však najjednoduchšou formou evidencie relevantných údajov podnikateľských subjektov z oblasti budovania a zdokonaľovania systému environmentálneho riadenia. Ich štrukturálna a obsahová príbuznosť s normami radu ISO 9000 utvára dobrý predpoklad rýchleho zavedenia do praxe. Normy však nešpecifikujú kritériá environmentálnej výkonnosti podniku. Ich hlavnou výhodou je však skutočnosť, že požiadavky noriem sú vypracované tak, aby sa mohli zapracovať do akéhokoľvek environmentálneho systému riadenia. Rozsah, v akom ich organizácia využije pri budovaní a zdokonaľovaní systému, závisí od činností a výsledkov činností podnikateľského subjektu a cieľov environmentálnej koncepcie. Ako nevýhoda sa často javí oblasť rozsiahlej sprievodnej dokumentácie, ktorá je nevyhnutná na zavedenie, dodržiavanie a zdokonaľovanie EMS

Na základe týchto krokov mnoho podnikov vyhodnotilo svoj environmentálny profil cestou environmentálneho zhodnotenia a environmentálneho auditu. Audity či zhodnotenia však nemôžu stačiť na to, aby sa podniky ubezpečili, že nielen spĺňajú, ale aj v budúcnosti budú spĺňať legislatívne a environmentálne požiadavky.

Pre EMAS je podstatná verejná environmentálna správa a jej overenie akreditovaným environmentálnym overovateľom. Správa má obsahovať popis činnosti podniku, posúdenie všetkých významných environmentálnych problémov spojených s jeho činnosťou, súbor údajov o emisiách znečisťujúcich látok, produkcii odpadov, spotrebe surovín a materiálu, energie, o hluku a ďalších environmentálne významných aspektoch, iné faktory starostlivosti o životné prostredie, environmentálnu politiku podniku, environmentálny program a systém jeho riadenia na pracoviskách, termín vypracovania najbližšej ďalšej správy, identifikáciu významných zmien, ktoré sa udiali od vypracovania predchádzajúcej správy, meno akreditovaného environmentálneho overovateľa, ktorý verifikoval (potvrdil) správu. Správa sa môže zverejniť len po overení a potvrdení.

Revízia nariadenia EMAS bola uskutočnená v roku 2001, a to Nariadením Evropského Parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001, označovaným ako EMAS II.

Hlavné ciele revízie (a teda nového nariadenia) teda boli :

Rozšírenie platnosti nariadenia z oblasti priemyslu na všetky ekonomické sektory (vrátane verejných inštitúcií).

Širšia účasť zamestnancov na zavádzaní EMS (EMAS) a na procesu zlepšovania vplyvu podniku na životné prostredie.

Posilnenie kompatibility medzi EMAS a ISO 14001 využitím ISO 14001 ako nevyhnutného základu EMS. (To umožní lepšie definovať požiadavky EMAS, ktoré sú nad rámec ISO 14001.)

Podpora účasti malých a stredných podnikov v programe.

Zavedenie loga programu. (Zvýši sa tím možnosti zaregistrovaných podnikov využiť registráciu ku svojej propagácii.)

Kvalitnejšie posudzovanie nepriamych vplyvov činností podniku na životné prostredie (napr. investícií, administratívnych rozhodnutí, zaisťovania služieb, …).

Zavádzanie EMAS na základe existujúceho EMS podľa ISO 14001 prebieha podľa nasledovnej schémy :

  1. Uskutočnenie úvodného preskúmania stavu životného prostredia.
  2. Modifikácie súčasného EMS- revízia politiky ( sprísnenie záväzku súladu s  legislatívou ,sprísnenie záväzku neustáleho zlepšovania ,revízia plánovania, revízia štruktúry EMS širšie zahrnutie zamestnancov do procesu , prispôsobenie počtu auditov požiadavkom EMAS , uskutočnenie auditu EMS
  3. Prehlásenie o stave životného prostredia vytvorenie prehlásenia o stavu životného prostredia, overenie prehlásenia nezávislým overovateľom. sprístupnenie overeného prehlásenia verejnosti.

Systém environmentálneho manažérstva ( EMS ) v pozostáva z pravidelne sa opakujúcich krokov. Cyklus EMS začína formulovaním environmentálnej politiky podniku ( 1. ) . Na základe písomnej formulácie environmentálnej politiky podniku sa potom vytvorí environmentálne orientovaný plán podniku ( 2. ) Ďalším krokom cyklu EMS je realizácia a prevádzkovanie tohoto plánu ( 3. ) . V priebehu realizácie a prevádzkovania plánu potrebná kontrola a prípadne realizovať i nápravné opatrenia

( 4. ) Cyklus sa uzaviera vyhodnotenie cyklu EMS  ( 5. ) , ktoré je základom pre vytýčenie novej environmentálne orientovanej politiky podniku , ktorá už vychádza z nových skutočností a kladie si nové vyššie ciele. A práve v tejto stúpajúcej špirále je základný princíp nového prístupu k riadeniu životného prostredia podniku a k riadeniu podniku vôbec

” neuspokojiť sa s dosiahnutým , ale snažiť sa neustále zvyšovať dosiahnutú úroveň.

Obr. 1 Špirála neustáleho zlepšovania systému riadenia životného prostredia na podniku

Koncept neustáleho zlepšovania je stelesnený v EMS. Dosahuje sa neustálym vyhodnocovaním environmentálneho profilu MaS podniku a jeho porovnávaním environmentálnymi dlhodobými a krátkodobými cieľmi za účelom zisťovania možností zlepšenia.

Neustály zlepšovací proces by mal:

  • Spochybňovať bežný spôsob chodu podniku.
  • Uspokojovať všetky zainteresované subjekty.
  • Integrovať problémy a problematiku životného prostredia do všetkých činností podniku.
  • Realizovať všestranný dialóg medzi subjektami trhu produktov
  • Zisťovať oblasti s možnosťou zlepšiť systém environmentálneho manažérstva, ktorý vedie k zlepšenému environmentálnemu profilu organizácie.
  • Integrovať problémy a problematiku životného prostredia do všetkých činností podniku.
  • Určiť zásadnú príčinu či príčiny nedodržiavania environmentálnych predpisov alebo iných nedostatkov.
  • Vytvoriť, a realizovať plán nápravných a preventívnych činností k odstráneniu zásadných príčin nedostatkov, resp. k zabráneniu ich vzniku.
  • Overiť efektívnosť, nápravných a preventívnych činností.
  • Preukázať všetky zmeny postupov, ktoré vznikli následkoch zlepšovacieho procesu.
  • Uvedené zmeny porovnávať s environmentálnymi dlhodobými a krátkodobými cieľmi.

Environmentálna politika MaS podniku

Manažment MaS podniku musí definovať jeho environmentálnu politiku a zabezpečiť, že:

je primeraná k charakteru, rozsahu a environmentálnym vplyvom činností, výrobkov alebo služieb;

obsahuje záväzok na sústavné zlepšovanie a prevenciu znečisťovania;

obsahuje záväzok na dodržiavanie príslušných environmentálnych právnych a iných predpisov, a ďalších požiadaviek, ktoré sa organizácia zaviazala plniť;

poskytuje rámec na stanovenie a preskúmanie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov;

je zdokumentovaná, zavádzaná, udržiavaná a sú o nej informovaní všetci zamestnanci;

je prístupná verejnosti.

Environmentálna politika je riadiaci prvok pre plnenie a kontinuálne zlepšovanie systému environmentálneho manažérstva, ktorý týmto môže dodržiavať a potencionálne zvyšovať svoj vplyv na životné prostredie. Environmentálna politika má vyhovovať príslušným zákonom a programu kontinuálneho zlepšovania vplyvu organizácie na životné prostredie. Má byť zrozumiteľná a jasná pre všetky zainteresované strany.

Environmentálna politika je základný nástroj pre:

zavedenie environmentálnych aspektov do obchodných a investičných rozhodnutí,

vytvorenie funkčného systému environmentálneho manažérstva,

minimalizáciu vplyvu výroby, služieb a výrobkov na životné prostredie

V rámci environmentálne orientovanej politiky podniku je potrebné definovať počiatočnú environmentálnu situáciu podniku a tiež vytýčiť víziu stavu ktorý chceme dosiahnuť

Súčasná situácia organizácie

Pri analýze súčasného stavu životného prostredia v podniku je zistiť skutočný stav v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia vo všetkých častiach hodnotového reťazca so zameraním na overenie:

súladu procesov, činností a ich výsledkov s platnou legislatívou,

stavu prevádzkovej dokumentácie,

stavu komunikácie vo vnútornom prostredí firmy a s jej okolím,

rozdelenia zodpovednosti, spolupráce a informovanosti v rámci právomocí horizontálnych a vertikálnych väzieb medzi útvarmi pracovísk a ich pracovníkmi.

Zdrojové údaje nevyhnutné na vypracovanie analýzy stavu životného prostredia môžeme rozdeliť na vnútorné a vonkajšie.

Údaje z vnútorného prostredia získavame rozmanitými metódami a metodickými postupmi. V praxi sa najčastejšie aplikujú metodické postupy:

dotazníky - využívajú sa predovšetkým na podrobné sledovanie stavu jednotlivých zložiek životného prostredia vo vzťahu k platným legislatívno-právnym predpisom, nariadeniam, zákonom a podobne,

kontrolné záznamy a merania - kontinuálne alebo diskontinuálne merania znečisťujúcich a škodlivých látok v pracovnom prostredí firmy a zisťovanie kvality zložiek životného prostredia.

Informácie z vonkajších zdrojov, vhodné na vypracovanie analýzy stavu životného prostredia a environmentálneho profilu podniku, sa získavajú najčastejšie zo správ orgánov štátnej správy a dozoru pre oblasť životného prostredia, ďalej z informačných databáz profesijných združení, nezávislých organizácií, odborníkov škôl, vedeckovýskumných ústavov a zariadení a podobne.

Pri analýze súčasného stavu životného prostredia v podniku sa zameriavame na :

Umiestnenie MaS podniku - hlavne definovanie :

umiestnenia jednotlivých prevádzok podniku ,

definovanie zákonov , predpisov a nariadení , štátnych , regionálnych , alebo miestnych , ktoré sa na činnosť podniku vzťahujú .

Výrobné procesy

Aké technológie a suroviny MaS podnik používa ?

Sú to progresívne, ekologicky vyhovujúce technológie ?

Aké sú predpoklady optimalizácie parametrov týchto technológií ?

Pracovníkov ,

Aká je ich vzdelanostná úroveň ?

Aké je ich ekologické povedomie ?

Aké sú ich vzájomné vzťahy ?

Ako dodržiavajú nariadenia a predpisy?

Odpady – treba definovať

Aké sú toky odpadov?

Ako sú riadené ?

Robí sa analýza odpadov?

Aká je škodlivosť odpadu ?

Aké sú možnosti znižovanie odpadov pri zdroji ?

Aké sú vlastnosti odpadov?

Aké sú možnosti opätovné využívanie odpadov ?

Akým spôsobom sa nakladá a odpadmi v rámci organizácie ?

Aký je spôsob zneškodňovania odpadov ?

Aký je stav evidencie o odpadoch ?

Výrobky potrebujeme definovať -

Aké výrobky vyrába podnik?

Akí sú ich spotrebitelia ?

Kde sú trhy ?

Jedná sa o výrobky nebezpečné pre životné prostredie?

Aký je vplyv manipulácie s výrobkami na životné prostredie ?

Komunitu pri hodnotení vplyvu komunity je potrebné si položiť nasledovné otázky :

Aký je charakter komunity v regióne v ktorom je umiestnený MaS podnik ?

Sú v okolí iné podniky a aký je ich charakter ?

Sú v okolí environmentálne citlivé oblasti rieky , lesy , nemocnice , školy atď. ?

Aký je tlak komunity na environmentálne otázky ? ,

Aké sú problémy komunity ?

Aké sú spôsoby, možnosti a postupnosť riešenia problémov ?

Aké sú pozitíva komunity ?

Akí ľudia žijú v komunite ?

Kde a ako sa ľudia stretávajú, kto ich informuje, že sa niečo deje ?

Ekologické povedomie :

Aké je ekologické povedomie zamestnancov podniku a obyvateľstva v regióne ?.

Chápu pracovníci, ktorí ovplyvňujú životné prostredie svoju zodpovednosť ?

Chápe manažment svoje povinnosti pri ochrane životného prostredia ?

Skladovanie , treba posúdiť

Aký je stav skladovacích priestorov?

Sú ekologicky nebezpečné materiály správne skladované?.

Ako sa suroviny dopravujú do výroby?.

Ako je organizovaná práca s dodávateľmi ?

Ako sú vybavované požiadavky na nákup ?

Ako je zabezpečovaný príjem chemických látok ?

Aký je spôsob skladovania a manipulácie chemických látok ?

Ako je organizovaný výdaj chemických látok ?

Aký je spôsob evidencie chemických látok ?

Doprava . Treba definovať

Aký systém dopravy surovín a výrobkov sa používa ?

Sú možnosti havárií ?

Aký je systém vnútropodnikovej dopravy .?

Dodržiavanie zákonov a nariadení.

Aký je postoj manažmentu a zamestnancov podniku k dodržiavaniu zákonov a nariadení ?

Aká je evidencia o ich dodržiavaní ?

Obr.2 Hodnotenie súčasnej environmentálnej situácie podniku

Vízia budúcej činnosti podniku

Na základe charakterizovania súčasnej environmentálnej situácie podniku manažment podniku definuje v písomnej forme víziu budúcej činnosti podniku . Zásadou však pritom je, že podnik bude môcť i v budúcnosti riešiť svoje environmentálne len v súlade so svojimi finančnými a technickými možnosťami.

Manažment môže pristupovať k spracovaniu budúcej vízie s nasledovných hľadísk

Cieľom manažmentu podniku môže byť len udržiavať súčasný stav , teda manažment podniku nemá prakticky žiadne nové ciele. Tento prístup je neprogresívny a je predpoklad , že takýto podnik bude postupne upadať.

Progresívny podnik však chce riešiť svoje environmentálne problémy čo najlepšie , teda zlepšovať súčasný stav .

Konečným cieľom je výroba bez odpadu, úrazu , havárií chorobnosti teda komplexné zvládnutie cieľov.

Stanovenie cieľa vyjadruje to čo chceme dosiahnuť - vo všeobecnosti - počas dlhšieho obdobia a slúži ako základ na to čo sa stane základom našej práce. Stanovenie cieľa tiež poskytuje mierku, ktorú sa dá vyhodnotiť napredovanie po istom časovom úseku.

Stanovenie cieľa môže byť kvalitatívne aj kvantitatívne.

V ktoromkoľvek prípade konkrétne opatrenia a aktivity, ktoré identifikujeme by mali byť v súlade so stanovením cieľa a mali by pôsobiť smerom k jeho dosiahnutiu.

Environmentálne orientovaný plán podniku .

Na základe vytýčenej environmentálne orientovanej politiky podniku je potrebné spracovať plán , ktorý musí byť tiež environmentálne orientovaný . V tomto pláne organizácia má stanoviť a dodržiavať postupy, ktorými určuje environmentálne hľadiská svojich aktivít, produktov a služieb, ktoré môžu byť kontrolované a pri ktorých je možno očakávať významný vplyv na životné prostredie. Organizácia má zaistiť, že tieto vplyvy sú zahrnuté v určení environmentálnych cieľov a sú pravidelne aktualizované. Organizácia má stanoviť a udržiavať postupy, ktoré rešpektujú právne a legislatívne ustanovenia, ako aj ďalšie požiadavky vyplývajúce pre organizáciu pri zabezpečení jej činnosti, produkcie a služieb.

Najdôležitejšími časťami tohoto plánu sú :

Strategický plán

určuje kam sa chcete v budúcnosti dostať a ako sa tam chcete dostať. Na základe poznania výhod a nevýhod spojených s prenesením požiadavky ochrany životného prostredia si vytvára firma postoj k environmentálnym požiadavkám, ktorý je základom environmentálne orientovanej marketingovej stratégie.

Strategický plán vo všeobecnosti obsahuje nasledovné prvky :

formulácia poslania

stanovenie cieľa

identifikácia strategických aktivít

tvorba pracovného plánu

Formulácia poslania by mala v jednej vete hovoriť o zmysle každého programu zahrnutého v pláne. Mala by zachytávať odpovede na tieto otázky:

PREČO - primárna funkcia alebo presahujúci cieľ

KDE - geografická oblasť

AKO - metódy a prístupy na dosiahnutie účelu projektu (napr. realizačné projekty, stavby)

KTO - zameranie vášho úsilia (napr. participácia verejnosti.)

Stanovenie cieľa vyplýva z poslania. Stanovenie cieľa vyjadruje to čo chcete dosiahnuť - vo všeobecných pojmoch, a slúži ako základ toho čo sa stane hlavnou činnosťou projektu.

Ciele environmentálne orientovaného projektu majú byť :

V súlade cieľmi podnikania.

Musia byť merateľné v zmysle

- množstva,

- kvality,

- času,

- nákladov

- definovaného konečného produktu

Musia byť dosiahnuteľné

Musia byť zrozumiteľné

Nesmie ich byť veľa

Musia mať podporu

  • Majú byť časovo ohraničené ,
  • Musia byť príťažlivé,
  • Musia byť ekonomické ,
  • Musia byť optimálne vo vzťahu ku konečným výsledkom,

Musia byť aplikovateľné a akceptovateľné

Strategická aktivita nasleduje za stanovením cieľa. Strategické aktivity sú omnoho viac konkrétnejšie než stanovenie cieľa a sústreďujú sa na prostriedky alebo konkrétne činy, ktoré sa uskutočnia pre dosiahnutie stanovených cieľov. Strategické aktivity by mali byť konkrétne a merateľné - kedykoľvek.

Pracovný plán

nasleduje priamo za strategickými aktivitami.

Pracovný plán by mal identifikovať veľmi konkrétne kroky, ktoré sú nevyhnutne na uskutočnenie strategickej aktivity.

Pracovný plán pomáha identifikovať

KTORÉ konkrétne kroky sa majú podniknúť,

KTO je zodpovedný za ich realizáciu,

KEDY sa podniknú,

KOĽKO to bude stáť.

Pracovné plány ponúkajú početné výhody medzi inými aj: pomáhajú udržať zameranie na konkrétne úlohy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie vašich strategických akcii, poskytujú mechanizmus na rozdelenie úloh medzi členmi skupiny, keď je to relevantné, umožňujú vám odhadnúť náklady navrhnutej aktivity, a poskytujú časový harmonogram vášho postupu.

Pracovné plány nie sú prísne záväzné. Mali by byť dostatočne flexibilné, aby zohľadnili nepredvídané okolnosti a aby sa sami dokázali voči týmto okolnostiam modifikovať. Na ďalšej strane nasleduje vzorový pracovný plán na ustanovenie nezávislého programu na monitorovanie zloženia ovzdušia.

Environmentálne aspekty a environmentálne vplyvy .

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postup (postupy) na identifikáciu environmentálnych aspektov svojich činností, výrobkov alebo služieb, ktoré môže operatívne riadiť a pri ktorých možno predpokladať, že ich ovplyvňuje, aby určila aspekty, ktoré majú alebo môžu mať významné vplyvy na životné prostredie. Organizácia musí zabezpečiť, aby aspekty týkajúce sa týchto významných vplyvov boli zohľadnené pri stanovení jej dlhodobých environmentálnych cieľov. Organizácia musí aktualizovať tieto informácie. (ISO 14001)

Environmentálne aspekty definujeme ako zložky činností, výrobkov a služieb, ktoré môžu mať určitú spojitosť so životným prostredím. Významný environmentálny aspekt je ten, ktorý má alebo môže mať podstatný vplyv na životné prostredie.

Environmentálny vplyv je potom definovaný ako každá odchýlka v životnom prostredí

( priaznivá alebo nepriaznivá ), ktorá vyplýva čiastočne alebo úplne z výrobných činností, služieb a výrobkov.

Aktualizácia zoznamu environmentálnych aspektov a ich vplyvov sa vykonáva z dôvodov:

technicko-technologických:

významná zmena technológie výroby (výmena technologických zariadení, zmena vstupných surovín),

vykonanie technických opatrení na elimináciu vplyvu danej činnosti na životné prostredie,

ukončenie investičnej činnosti zameranej na elimináciu negatívnych vplyvov na životné prostredie (informácie podávajú pracovníci odboru OŽP).

normatívno-kontrolných:

zmena právnych požiadaviek a požiadaviek odborových a technických noriem,

zmena alebo zavedenie merania a monitorovania environmentálne relevantných výstupov z procesu.

Určenie a využitie 'Registra environmentálnych aspektov a ich vplyvov na životné prostredie' Register sa využíva ako podklad pre:

stanovenie dlhodobých a krátkodobých environmentálnych cieľov,

vyhodnotenie vývoja tvorby znečisťovania v porovnaní daných časových období,

určenie rizikových činností ako podklad pre tvorbu havarijných plánov,

určenie činností, pri ktorých je potrebné monitorovať ich environmentálne relevantné výstupy,

vypracovanie technologickej dokumentácie na riadenie technologických procesov, prevádzkových poriadkov, pracovných postupov a pod.

Podľa závažnosti vplyvu problému na životné prostredie ich delíme na

významný vplyv ( VV )

negatívny prejav na životné prostredie a človeka

nutné opatrenia na splnenie limitov

nevýznamný vplyv ( N )

neprejavuje sa negatívne na životné prostredie a človeka

nie sú nutné opatrenia na splnenie limitov

Závažnosť vplyvu možno hodnotiť podľa nasledovného systému

Stupeň 4 splnené všetky 4 kritériá uvedené pre významný vplyv

Stupeň 3 splnené 3 kritériá uvedené pre významný vplyv

Stupeň 2 splnené 2 kritériá uvedené pre významný vplyv

Stupeň 1 splnené 1 kritérium uvedené pre významný vplyv

Stupeň 0 nie je splnené ani jedno kritérium významných vplyvov

Stupeň N nevýznamný vplyv

Právne a iné požiadavky

Organizácia musí vytvoriť a udržiavať postup identifikácie a prístup k právnym a iným požiadavkám, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a ktoré sú priamo použiteľné na environmentálne aspekty jej činností, výrobkov alebo služieb.

Je dôležité zabezpečiť, aby

1. bol zavedený a dodržiavaný postup, ktorým sa zisťujú zákonné a iné požiadavky, ako sú právne a správne predpisy, úradné vyhlášky, platné technické normy a pravidlá .

2. sa pritom zohľadnili sa pritom aj prípadné:

  • pravidlá správania sa branže, rezortu,
  • dohody s úradmi,
  • legislatívno-politické smernice

Dlh

Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare



DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 1571
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2024 . All rights reserved