CATEGORII DOCUMENTE |
Bulgara | Ceha slovaca | Croata | Engleza | Estona | Finlandeza | Franceza |
Germana | Italiana | Letona | Lituaniana | Maghiara | Olandeza | Poloneza |
Sarba | Slovena | Spaniola | Suedeza | Turca | Ucraineana |
DOCUMENTE SIMILARE |
|
TERMENI importanti pentru acest document |
|
fakulta špeciálneho inžinierstva
žilinskej univerzity
katedra krízového manažmentu
OBSAH, ŠTRUKTÚRA A FORMA SEMESTRÁLNEJ PRÁCE
(ROČNÍKOVEJ PRÁCE, SÚŤAŽNEJ PRÁCE ŠVOČ)
OBSAH
Úvod4
Obsah a štruktúra práce.5
Formálna úprava práce6
Zásady písania veličín9
Citovanie v ročníkovej práci a v práci švoč..10
Záver
Literatúra16
PRÍLOHA A: Obal17
PRÍLOHA C: Abstrakt a predhovor.19
ÚVOD
Nasledujúca pomôcka je návodom, ako obsahovo a formálne správne napísať niektorú zo samostatných prác, ktoré študent v priebehu štúdia spracováva. Niektoré požiadavky na jednoduchšie práce nie sú také prísne, ale zásadné požiadavky príslušných noriem treba dodržiavať v každej z nich. V pomôcke stanovené pokyny a odporúčania je vhodné využiť aj pri spracovávaní súťažných prác študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ). Pre potreby spracovania diplomových a ďalších kvalifikačných prác je treba hlbšie sa zoznámiť s požiadavkami príslušných noriem ako aj s odporúčanými spôsobmi písania takýchto prác.
1 OBSAH A ŠTRUKTÚRA PRÁCE
Semestrálne (zápočtové) a ročníkové práce študentov sa zadávajú v súlade s učebným programom a tematickým plánom predmetu, svojou formou ich zaraďujeme medzi kvalifikačné práce. Slúži na hlbšie zvládnutie vybraných tém, na získanie návykov z práce s odbornou literatúrou, na zdokonalenie schopností parafrázovať preštudovanú literatúru a formulovať vlastné závery a návrhy. Súčasne majú za cieľ precvičiť sa v uplatňovaní naštudovaných prístupov a vedeckých metód a v ich aplikácii pri riešení konkrétnych problémov.
Základnú štruktúru každej kvalifikačnej práce tvoria nasledujúce časti:
a) preliminária (obal, titulný list, abstrakt, predhovor, strana s obsahom práce – obal a predhovor je povinnou súčasťou diplomovej práce, v prípade zápočtových a ročníkových prác sa nerobia),
b) hlavný text (vlastný text práce - vlastné riešenie problému, vrátane úvodu, záveru a bibliografie),
c) koncová časť práce (registre, prílohy, doplňujúci materiál, v semestrálnej práci nie sú potrebné).
Hlavný text semestrálnej (ročníkovej práce alebo práce ŠVOČ) sa môže v súlade s ich rozsahom a charakterom riešeného problému, členiť na relatívne samostatné časti (kapitoly). Vhodné je členiť prácu na: úvod, jadro (2 - 3 kapitoly), záver. V obsahu sa potom jednotlivé časti označia číslom a samostatnými názvami (pozri časť 2 a prílohu D). Okrem úvodu, jadra a záveru, ktoré spolu so zoznamom citovanej literatúry tvoria hlavný text práce, je treba spracovať ďalšie náležitosti, ktoré tvoria samostatné časti práce. Ide o titulný list, abstrakt, obsah, prípadne ďalšie (zoznam používaných skratiek, zoznam príloh a pod.).
Osvedčuje sa písať úvod i záver až po napísaní jadra práce, aby skutočne uvádzali riešenú problematiku (v úvode), a aby boli stručným zhrnutím rozhodujúcich myšlienok práce (v závere).
strojopisom: 28-30 riadkov, 55-60 úderov (1 800 znakov na stranu), alebo čitateľne ručne,
textovým editorom: použiť riadkovanie 1,5, základné písmo – veľkosť 12, tituly 14 a 16, podtituly 12 (cca 30-34 riadkov),
okraje: horný, dolný, pravý, ľavý – 2,5 cm záhlavie (hore) a päta (dolu) – 1,5 cm od hrany papiera,
číslovanie strán: čísla sa píšu v päte na vonkajšej strane, prípadne v strede strany; titulný list, abstrakt, predhovor a obsah sa nečíslujú, ale počítajú sa do počtu strán, prvou očíslovanou stranou je úvod,
rozsah semestrálnej (ročníkovej) práce by mal byť 10 - 15 strán, pre jednotlivé predmety rozsah určí vyučujúci, súťažná práca ŠVOČ by nemala mať väčší rozsah ako 25 strán,
do rozsahu sa počítajú strany s úvodom, jadrom, záverom a zoznamom bibliografických odkazov,
do rozsahu sa nepočítajú: obal, titulný list, abstrakt, obsah, prílohy, zoznamy ilustrácií, skratiek, odborných termínov, a pod.,
jednotlivé časti textu sa číslujú arabskými číslicami podľa úrovne členenia (1, 1.1, 1.2 2, 2.1, 2.2 a pod.), za poslednou číslicou na jednotlivej úrovni sa bodka nerobí,
začiatok každej kapitoly je vhodné písať na novú stranu, pri menej rozsiahlej práci stačí oddeliť novú kapitolu dvoma riadkami,
na zvýraznenie textu sa používa tučné písmo, kurzíva, prípadne m e d z e r y medzi písmenami v slove, na názvy kapitol treba použiť veľké písmená, na názvy v obsahu sa odporúčajú aj kapitálky, zvýraznené slová nepodčiarkovať, jednotlivé odstavce oddeliť vynechaním riadku. Pri písaní textovým editorom nastavíme medzeru medzi odstavcami voľbou „FORMÁT“ a „ODSTAVEC“. Začiatok jednotlivých odstavcov nie je treba odsekávať. Píšeme od kraja ku kraju, nastavenie stránky volíme tak, aby všetky okraje mali šírku 2,5.
a) preliminária (predná časť)
- obal – v semestrálnych prácach sa nepíše, obsahuje názov školy a fakulty, názov práce, meno autora, rok, obal je vhodný iba v prípade rozsiahlejšej práce, pri použití jednoduchej väzby nie je potrebný, text sa zarovnáva na stred, pozri prílohu A,
- titulný list obsahuje názov práce (titul), meno autora, názov a miesto školy, fakulta, katedra, študijný odbor, v prípade súťažnej práce ŠVOČ sa uvádza vedúci alebo konzultant, miesto a rok publikovania, text zarovnať na stred, pozri prílohu B,
abstrakt poskytuje základné informácie o práci a autorovi (autor, názov práce, škola, fakulta, rok, počet strán) je to stručná charakteristika obsahu práce v podobe jedného súvislého odstavca (100 - 150 slov) s používanými kľúčovými pojmami, píše sa na samostatnej strane v slovenčine a v jednom zo svetových jazykov (zvyčajne v angličtine),
predhovor – v semestrálnych a ročníkových prácach sa nepíše, v prípade práce ŠVOČ je vhodný, umiestnený je na samostatnej strane za abstraktom, autor v ňom uvedie hlavné charakteristiky práce - jej širšie súvislosti, zámer, ciele, zdroje, použité metódy a postupy prípadne kto poskytol pomoc, predpokladaný prínos a možné využitie, pokiaľ sa uvedie v obsahu, je treba uviesť aj číslo strany, pozri prílohu C,
obsah je povinný v prípade, že práca je rozčlenená na niekoľko častí, je umiestnený za abstraktom a predhovorom na samostatnej strane, uvedú sa v ňom názvy hlavných častí jadra (kapitol) a podkapitol, zoznam príloh a údaje o ich umiestnení (čísla strán).,
Aj obsah je možné napísať okrem slovenčiny v jednom zo svetových jazykov (v tom istom ako abstrakt), v tom prípade sa píše na ďalšej samostatnej strane,
b) hlavný text (pri väčšom rozsahu je vhodné písať každú jeho časť na samostatnú stranu):
úvod – charakteristika stavu poznania problematiky, špecifikácia skúmanej oblasti, zoznámenie s cieľmi a zameraním práce, vzťah k iným prácam podobného zamerania, charakteristika hlavných zdrojov, text úvodu je odbornejší a vecnejší ako predhovor, rozsah do jednej strany, (v obsahu ani v texte sa nečísluje, prípadne sa označí číslom ”0” – nula),
jadro práce – je vhodné členiť na časti (kapitoly, podkapitoly – t.j. podčasti druhej úrovne), vlastný text obsahuje vlastnými slovami formulované úvahy, analýzy, výpočty, vlastné myšlienky – závery a návrhy, parafrázy (vlastnými slovami prerozprávaný originálny text – uviesť odkaz), citáty (doslovne prevzatý text – v úvodzovkách s uvedením odkazu), výťahy (krátke zhrnutia originálnej pasáže – uviesť odkaz), ilustrácie (grafy, obrázky, tabuľky, schémy – u prevzatých uviesť zdroj);
(prvá kapitola by mala obsahovať teoretické východiská práce, zhrnutie toho, čo je o danej problematike známe, prípadne ktoré problémy sú nedostatočne riešené, aké postupy či metódy autor použil a pod.; druhá kapitola by mala byť aplikačná, t.j. sledovať danú problematiku v konkrétnych podmienkach, analyzovať, porovnávať, navrhovať, zdôvodňovať a pod.),
- záver – vecné zhrnutie, vlastný pohľad, sumarizácia vlastného prínosu autora, mal by nadväzovať na výklad, na analýzy a argumenty uvedené v jadre práce, rozsahom do jednej strany,
zoznam bibliografických odkazov – prípadne: Použitá literatúra alebo Zoznam citovanej literatúry a pod.
c) koncová časť práce – v semestrálnych a ročníkových prácach nie je povinná, spravidla obsahuje registre, prílohy, sprievodný materiál (diskety, obrazy, filmy, mapy a pod.), bibliografiu (zoznam literatúry, ktorá síce nebola v práci použitá, ale svojím obsahom sa viaže k obsahu a cieľom práce) a pod., strany jednotlivých súčastí koncovej časti sa číslujú v plynulej nadväznosti na priebežné číslovanie textu hlavnej časti, ale do rozsahu práce sa nerátajú. Ak to forma prílohy neumožňuje, napr. celostránkové obrázky, fotografie, mapy a pod. – potom sa strany prílohy nečíslujú.
Všetky základné, odvodené a doplnkové jednotky, ich násobky, vedľajšie jednotky, veličiny a rovnice sa musia používať v súlade s normou STN 01 0301. Matematické výrazy, fyzikálne a chemické vzorce, technické výpočty a pod. treba písať odsadene od ľavého okraja a od horného a dolného textu oddeliť vynechaním riadku. Pri písaní na počítači je vhodné použiť editor rovníc . Ak je v práci použité viac rovníc, formúl a pod., je potrebné ich očíslovať číslom v zátvorke zarovnaným vpravo.
Príklad:
ABC = (a + b) (b + c) (c + d) .(3)
Odvolania na uvedenú rovnicu sa v texte označí formou: rovnica (3), vzorec (5) a pod. Veličiny sa označujú jedným písmenom latinskej alebo gréckej abecedy. Značky veličín sa píšu kurzívou. V názve veličiny sa neuvádza jednotka. Medzi veličinou, jej hodnotou vyjadrenou číslom a jednotkou je vzťah, pre ktorý platí
F = . [F],
kde
F je značka veličiny (v našom prípade sily),
symbol číselnej hodnoty veličiny F,
[F] symbol jednotky veličiny F.
Značka jednotky sa od číselnej hodnoty oddeľuje medzerou, značka násobenia sa neuvádza. Súčin a x b píšeme: ab, a b, alebo a b.
Ak sa má do bežného textu umiestniť zlomok, upraví sa pokiaľ je to možné do jedného riadku a použije sa buď lomka (1/10) alebo záporný index (10-1).
Podiel dvoch veličín sa v bežnom texte môže zapísať nasledujúcimi spôsobmi: a/b, ab-1,
a b-1, a . b-1, alebo a : b.
Názvy meracích jednotiek sa píšu malými písmenami (meter, hodina, coulomb a pod.), značky meracích jednotiek sa píšu štandardným stojatým písmom (m, h, C a pod.). V prípade potreby, napríklad v názve tabuľky, v grafe, a pod., sa značka jednotky môže dať do okrúhlej zátvorky
Príklad: __________ ______ ____
l (km)
Keď zapisujeme údaj, v ktorom používame zloženú odvodenú jednotku, nesmieme kombinovať slovné označenie s písmenovým symbolom:
Príklad: 120 km za hodinu, alebo 120 km/hod sú nesprávne zápisy!
Správne je: 120 km/h,
120 km . h-1, alebo 120 kilometrov za hodinu.
Medzi číselne vyjadrenou hodnotou a prvým písmenom značky veličiny musí byť medzera. Vynechanie medzery mení zmysel textu:
10 km (s medzerou medzi hodnotou a veličinou) = desať kilometrov,
ale 10km = desaťkilometrový, podobne = jedno percento,
ale 1% = jednopercentný!!
Značky a vzorce chemických prvkov píšeme štandardným stojatým písmom (Zn, Cu, H2O, H2SO4 a pod.). V chemických rovniciach používame znak rovnosti alebo šípku (pre znázornenie smeru priebehu reakcie):
H2 + O = H2O, alebo H2 + O → H2O.
4 Citovanie v semestrálnej (ROČNÍKOVEJ) práci
Citovanie a citáty slúžia na argumentáciu. Vhodné sú najmä tam, kde svojou výstižnosťou ušetria zdĺhavý výklad a v prípade, keď vlastné názory a argumenty možno podoprieť citátom autority v odbore. Osamotený citát bez vlastnej argumentácie nemá platnosť vecného dôkazu.
Pri používaní citátov treba rešpektovať nasledujúce pravidlá:
citát musí byť uvedený doslovne, presne so všetkými typografickými zvláštnosťami (vrátane možných chýb - preklepov) a vždy v úvodzovkách,
citát treba vybrať tak, aby vyjadroval ucelenú myšlienku a nebol po vyňatí z pôvodného kontextu porušený jeho zmysel,
prevzaté citáty overiť v origináli (ak je dostupný). U neoverených citátov uviesť zdroj, z ktorého boli prevzaté,
citáty treba používať priamo v texte diplomovej práce (nie pod čiarou),
pri použití voľného výkladu myšlienky autora (jej parafrázy), nedávať text do úvodzoviek, ale treba uviesť zdroj podľa niektorého z nižšie uvedených príkladov.
Citát (angl.: quotation) – doslovne prevzatý text – píšeme v úvodzovkách, ak má 4 a viac riadkov, je ho treba oddeliť od ostatného textu a odsadiť od ľavého okraje, je možné ho zdôrazniť kurzívou, bodku na konci vety robíme až za odkazom:
Text__________ ______ ____ ____________________ :
“Citát -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ -------- ----- ------ ----- ----- --------- ----- ----” (Mistrík, 1975, s. 241).
Citácia, citovanie (angl.: citation) – skrátené označenie prameňa, zdroja informácií, na ktorý sa odvolávame pri parafrázovaní textu, alebo v prípade inej súvislosti. Najrozšírenejšie sú dva spôsoby citovania:
a) podľa mena autora dátumu vydania publikácie (Mistrík, 1975),
b) podľa odkazového čísla (18) alebo
Technikou citovania rozumieme spájanie miesta v texte so záznamami o dokumentoch, ktoré sú v zozname bibliografických odkazov (podľa medzinárodných noriem ISO).
Etika citovania je dodržiavanie etických a právnych noriem vo vzťahu k cudzím myšlienkam a výsledkom práce, obsiahnutým v iných prácach a uvedených v Zozname bibliografických odkazov. V prípade uvádzania odkazov na osobný rozhovor je treba požiadať dotknuté osoby o súhlas na zverejnenie rozhovoru, alebo jeho skráteného obsahu.
Bibliografický odkaz je skrátené označenie zdroja, z ktorého je citované v práci, alebo na ktorý sa autor práce na konkrétnom mieste a normou stanovenou formou odvoláva (ISO STN 690 a ISO 7144).
Preferovanou metódou citovania vo vysokoškolských a kvalifikačných prácach je citovanie podľa mena a dátumu.
a) citovanie podľa mena a dátumu
príklady citácií:
1) Čunderlík definuje neistotu ako ”stav vo výbere očakávaných alternatív podnikania, keď niektoré alternatívy nie sú dostatočne známe a práve tie môžu ovplyvniť výsledky podnikateľského zámeru” (Čunderlík, 1996, s.74).
2) Diplomová práca je žánrovo príbuzná dizertačnej práci, ktorú J. Mistrík charakterizuje takto: ”Dizertácia je –––––––––––––––––––––” (1975, s.72).
Diplomová práca je žánrovo príbuzná dizertačnej práci (Mistrík, 1975).
Základnou úlohou podnikateľa, ktorý registruje možnosť vzniku rizika je, ako tvrdí Čunderlík (1996, s. 63), toto riziko odvrátiť, alebo aspoň znížiť.
Sú spoločnosti, napr. družstvá, ktoré síce historicky nevznikali ako obchodné spoločnosti, ale v súčasnosti sa z právneho hľadiska za ne považujú (Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník).
V prípade, že uvádzame viac publikácií jedného autora, ktoré vyšli v jednom roku, potom ich označujeme v texte malými písmenami: Mistrík, 1975(a) a Mistrík, 1975(b).
Záznam citácie v Zozname bibliografických odkazov:
ČUNDERLÍK, D. 1995. Podnikateľské riziko. Bratislava: Heuréka, 1995, 192 s. ISBN 80-248-2954-2. (Autor. Rok vydania. Názov práce. Miesto vydania: Vydavateľ, rok vydania, počet strán. Identifikačné číslo - ISBN. Uvádzanie počtu strán a ISBN nie je normou rigorózne stanovené. Na záznam citácie môžeme použiť úspornejší spôsob riadkovania. Druhý a ďalší riadok dlhšieho odkazu je vhodné odsadiť tromi až piatimi údermi prípadne odpovedajúcim nastavením tabulátora textového editora, nasledujúci odkaz je treba vždy oddeliť vynechaním riadku, resp. nastavením odstavca).
MISTRÍK, J. 1975(a). Žánre vecnej literatúry. Bratislava: SPN, 1975. 216 s.
MISTRÍK, J. 1975(b). Základy štýlistiky. Bratislava: SPN, 1975. 305 s.
SORENSON, Sh. 1995. How to write research papers. New York: McMillan & McGrow Hill, 1995. 106 s. ISBN 0-02-860 308-7.
Ďalšie prípady záznamov v Zozname bibliografických odkazov:
▪ príklad odkazu na viacerých autorov:
ŠVEDA, D. - PETRLOVÁ, M. 1998. Parlamentné voľby. Bratislava: Mračko, 1998. 190 s. ISBN 80-8057-007-9.
MIKOLAJ, J – HERŠIC, L. – HITTMÁR, Š. – HORÁČEK, J. – MÍKA, V. – ŠIMÁK, L. 2000. Krízový manažment ako spoločensko-vedný problém. Žilina: FŠI ŽU, 2000. 137 s. ISBN 80-88829-54-2. (Pokiaľ nie sú v práci uvedení autori jednotlivých kapitol, je možné písať i skrátene: MIKOLAJ, J. et al. ( = et alii = a kol., a iní, ďalší), avšak pri citovaní v texte sa píše iba meno prvého (Mikolaj, 2000, s.121).
▪ príklad odkazu na článok v časopise, zborníku prác:
SEIDL, M. 1997. Popis lokomotívy T 478. In: Železničná technika, 1997, č. 12, s. 61 - 72. (V prípade záznamu citácie z článku v časopise či zborníku je treba uviesť čísla strán, na ktorých sa citovaný článok nachádza).
MÍKA, V. 1998. Komunikácia v krízových situáciách. In: Zborník vedeckých prác Fakulty špeciálneho inžinierstva ŽU. Žilina: FŠI ŽU, 1998, s. 22-26. ISBN 80-8829-28-3.
▪ príklad odkazov na zákony, normy, vyhlášky, nariadenia a pod.:
STN ISO 690: 1998: Bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.
Vyhláška č.42/1996 Z. z.. Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. januára 1996 o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov. In: Pedagogické rozhľady, 1996, č. 5, s. 6-7.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Úplné znenie č. 30/1997 Z. z.
▪ príklad odkazy na informácie z elektronických zdrojov:
STRMEŇ, K. 1999. Štatistické údaje o stave lesov v r.1998. Osobná komunikácia. [23.10.2005]. E-mail: strka@tuzvo.sk (Symbol [2005-10-23] udáva dátum odoslania).
WALKER, J. 1995. MLA – Style Citations of Electronic Sources. [on line].
[cit. 26. 10. 2005]. Dostupné na: https://www.cas.usf.edu/english/walker/mla.html
(Autor, rok aktualizácie, názov, [spôsob získania]. [dátum prevzatia alebo využitia]. Dostupnosť: služba://doména/cesta/názov súboru).
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky [on line]. Bratislava: Bezpečnostná rada vlády SR. [cit.26.10.2005].
Dostupné na: https://www.mod.gov.sk/icentrum/temy/bs.html
▪ odkaz na osobný rozhovor:
PODHORA, J. Veliteľstvo železničného vojska, Žilina. Skúsenosti z vedenia ľudí pri odstraňovaní následkov železničného nešťastia. Osobná komunikácia. [12.4.2005].
(V tomto prípade sa uvádza aj inštitúcia, alebo pracovisko a jej sídlo).
b) citovanie metódou odkazového čísla
metóda vhodná pre iné typy prác, napr. v odborných článkoch v tlači a v zborníkoch vedeckých prác, skriptách, monografiách a iných publikáciách. Odkazové číslo sa môže písať v hranatej zátvorke, napríklad:
Text–––––––––––––––. Napríklad Mistrík hovorí, že diplomová práca je žánrovo blízka dizertačnej práci [18], (alebo: [18, s. 124] ).
Odkaz v Zozname bibliografických citácií:
MISTRÍK, J.: Žánre vecnej literatúry. Bratislava: SPN, 1975. 216 s.
c) citácie v poznámkach (pod čiarou, alebo na konci kapitoly) sa síce uplatňujú v odbornej literatúre, pre ročníkové, diplomové a iné kvalifikačné práce nie sú vhodné.
5 ZÁVER
Pomôcka sleduje iba základné požiadavky stanovené medzinárodnými a slovenskými normami, týkajúcimi sa písania kvalifikačných prác. Je možné, že v priebehu roku môže dojsť k určitému spresneniu, najmä tam, kde norma nestanovuje presné požiadavky, alebo v tých prípadoch, na ktoré táto pomôcka alebo iné podobné publikácie nepamätajú. V prípade akejkoľvek nejasnosti treba konzultovať s príslušným pedagógom, alebo autorom tejto pomôcky. Každá pripomienka k tejto pomôcke zo strany študentov bude chápaná ako snaha o jej tvorivé zdokonalenie.
Prajem Vám, aby Vaša práca bola nie iba dobre formálne spracovaná, ale aby Vám súčasne pomohla k hlbšiemu pochopeniu riešenej problematiky a prispela k posilneniu Vášho sebavedomia.
Veľa úspechov!
LITERATÚRA
Glváč, M. - Majzan, O. 2001. Diplomová práca, ako na to? Bratislava: Oikos-Luman, 2001.
Horáček, J. - Míka, V. 2004. Ako písať záverečné bakalárske a diplomové práce. Žilina: FŠI ŽU, 2005.
Katučšák, D. 1998. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Stimul, 1998.
STN ISO 690: 1998: Bibliografické odkazy. Obsah, forma, štruktúra.
ISO 7144: 1986: Documentation – Presentation of theses and similar documents.
Príloha A: Obal (pre semestrálne a ročníkové práce sa nepoužíva, nutný nie je ani pre práce ŠVOČ)
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
4-5cm
FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
Katedra krízového manažmentu
10cm
NÁZOV PRÁCE
15cm
MENO A PRIEZVISKO AUTORA
4-5cm
(14)
Príloha B: Titulný list
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŽINIERSTVA
Katedra krízového manažmentu
NÁZOV PRÁCE
Semestrálna práca
(ročníková práca, súťažná práca ŠVOČ)
MENO A PRIEZVISKO AUTORA
Študijný odbor: Občianska bezpečnosť
Predmet: Manažment
Ročník: 2. denného (externého) štúdia
(Pre práce ŠVOČ: Súťažná sekcia
Konzultant: PhDr. Ladislav Heršic, CSc.)
ŽILINA 2005
Príloha C: Abstrakt, predhovor
ABSTRAKT
Cabadaj, Miroslav: Informačné systémy v krízovom manažmente. [Semestrálna práca z predmetu Manažment] - Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta špeciálneho inžinierstva; Katedra špeciálneho manažmentu. - Konzultant (v prípade práce ŠVOČ): doc. Ing, Zdeněk Dvořák, PhD., Žilina; FŠI ŽU, 2005.
Text abstraktu: Abstrakt je povinnou časťou kvalifikačnej práce. Píše sa v slovenčine a v niektorom zo svetových jazykov (napr. v angličtine). Abstrakt je stručná, vecná a výstižná charakteristika obsahu práce v rozsahu jedného súvislého odstavca. Obsahuje údaje o hlavných výsledkoch a záveroch. Súčasťou abstraktu môže byť uvedenie niekoľkých kľúčových pojmov. Približný rozsah: do 150 slov.
Kľúčové slová: riziko, kríza, krízový manažment, informačné systémy, krízový informačný manažment.
PREDHOVOR
V diplomových a kvalifikačných prácach je povinný a píše sa na novú stranu. (V semestrálnych a ročníkových prácach sa nepíše, nie je nutný ani v prácach ŠVOČ.)
V predhovore autor uvedie hlavné charakteristiky práce ako napr.: súvislosti výberu témy, zámery pri písaní práce, pri voľbe metód a postupov. Predhovor by nemal presiahnuť jednu stranu textu. Autor vysvetlí vzťah témy k iným aktuálnym problémom, prípadne ich súvislosti, môže naznačiť aj predpokladaný prínos práce a jej prípadné využitie. Je žiaduce, aby na tomto mieste autor stručne charakterizoval stupeň poznania danej problematiky ako aj poznatky z praxe. Autor uvedie aké zdroje a postupy pri ich spracovaní využíval. Informuje o tom, kto mu poskytol pomoc, ak uzná za vhodné, môže na tomto mieste vyjadriť poďakovanie.
Ako súčasť predhovoru sa niekedy odporúčalo vyhlásenie autora (napr.: vyhlasujem, že som prácu spracoval samostatne len s využitím uvedenej literatúry, alebo so súhlasom autorov, napr. v prípade kopírovania z diskiet, nepublikovaných dokumentov, osobných rozhovorov a pod.). Avšak táto povinnosť vyplýva autorovi zo zákona, takže takéto osobitné vyhlásenie stráca na opodstatnenosti.
Príloha D: Obsah
O B S A H
PREDHOVOR 3
0 ÚVOD
1 NÁZOV PRVEJ KAPITOLY 5
1.1 Názov prvej podkapitoly 5
1.2 Názov druhej podkapitoly 17
1.3 Názov tretej podkapitoly 24
2 NÁZOV DRUHEJ KAPITOLY
1.1 Názov prvej podkapitoly 31
2.2 Názov druhej podkapitoly 38
A tak ďalej podľa členenia práce a počtu častí jednotlivých úrovní. Názvy kapitol sa píšu veľkými tučnými písmenami alebo kapitálkami, medzi názvami kapitol a podkapitol sa vynecháva riadok.
5 ZÁVER 65
ZOZNAM BIBLIOGRAFICK7CH ODKAZOV
PRÍLOHY 69
PRÍLOHA A : Názov prílohy 69
PRÍLOHA B : Názov prílohy 70
(Zoznam príloh je možné uviesť na samostatnej strane za obsahom, v tom prípade sa do obsahu neuvádza, podobne ako zoznamy obrázkov, tabuliek a pod.)
Príloha E: Vzor ilustrácií a tabuliek
Text ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– . Tabuľka, graf alebo iný obrázok by mali nasledovať za textom, v ktorom sa jej údaje spomínajú, pokiaľ je možné, na tej istej strane. Pre citovanie v texte je možné použiť skratku Tab. 1 alebo Obr. 1.
Tabuľka 1 Rozhodovacie alternatívy
Pokračovanie textu –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– .
P
t
Obrázok 1 Graf vývoja cien v čase
(v prípade prevzatia grafu z cudzieho zdroja je treba citovať podľa už uvedených pravidiel, napr.: Podľa: Samuelson, 1994, alebo: Zdroj: Štatistická ročenka SR 1998 a pod.).
Pokračovanie textu –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––.
Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare |
Vizualizari: 1077
Importanta:
Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2024 . All rights reserved