DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY

Všeobecná charakteristika dane z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je svojou podstatou všeobecnou nepriamou daňou spotrebného charakteru a je neoddeliteľnou súčasťou ceny.

Ak hovoríme, že je všeobecnou daňou, znamená to, že umožňuje zdaňovať všetok tovar a služby.

Ak hovoríme, že je nepriama, znamená to, že ju vyberá a platí do štátneho rozpočtu iný subjekt ako ten, na ktorý daň dopadá t. j. na konečného spotrebiteľa.

Ak hovoríme, že má spotrebný charakter, znamená to, že postihuje každú konečnú spotrebu bez výnimky alebo tiež, že je to daň zo spotreby.

Daňou z pridanej hodnoty sa zdaňuje každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. To znamená, že táto daň nie je jednorazová, ale že ide o daň viacstupňovú. Do štátneho rozpočtu sa odvádza postupne v pravidelných termínoch za zdaňovacie obdobie osobami, ktoré sú zaregistrované ako platitelia tejto dane. Efektívne však zaťažuje len konečného spotrebiteľa.

Zdaňuje sa každá verejná i osobná spotreba. Zdaňovaný je tiež každý dovezený tovar, a to rovnako ako tuzemský tovar. Naopak, vývoz tovaru a služieb sa nezdaňuje.

DPH nezaťažuje majetok, dôchodok (príjem) platiteľov dane.

Daň sa vyberá postupne a po častiach len z tej hodnoty, ktorá sa v príslušnej fáze pridala – tzv. pridaná hodnota – k cene nakúpeného tovaru či služby.

Pridanú hodnotu nie je možné presne vypočítať. Na získanie údajov o skutočnej pridanej hodnote podnikateľa je potrebné presne vedieť, čo nakúpil (vstupy) a čo predal (výstupy). Rozdiel je potom pridaná hodnota. Existujú rôzne metódy výpočtu DPH, najviac sa používa nepriama - fakturačná metóda. Spočíva v tom, že sa platí DPH podľa toho, čo sa uvedie na vystavených faktúrach za dodávky tovarov a služieb, pričom je možné odpočítať daň uvedenú na prijatých faktúrach za dodané tovary a služby.

Výhody dane z pridanej hodnoty

Fiškálne výhody DPH:

1. DPH zasiahne (postihuje) každého. Nie je žiadna legálna cesta ako sa jej vyhnúť, pretože od zavedenia tejto dane nikto nemôže bez nej obstarávať žiadny tovar ani služby.
2. Do predmetu zdanenia okrem tovarov možno zahrnúť aj služby.
3. Možnosť ľahko zvyšovať alebo znižovať sadzby dane. Ide o výhodu z pohľadu štátu, ministerstva financií. Zmena sadzby má priamy dopad len na konečného spotrebiteľa.
4. Z pohľadu štátu ďalšou výhodu tejto dane je to, že všetci jej platitelia v každej etape výroby a distribúcie sú vlastne neplatenými výbercami tejto dane.
5. DPH najmenej podlieha ekonomickým zmenám. Prípadný pokles príjmov sa v DPH prejaví podstatne pomalšie a v dlhšom časovom horizonte ako napr. pri dani z príjmov.

Psychologickou prednosťou tejto dane je, že je zahrnutá v cene a preto nie je viditeľná a javí sa pre spotrebiteľov ako daň „bezbolestná“.

Nevýhody dane z pridanej hodnoty

Základnou nevýhodou tejto dane je, že je regresívna daň. To znamená, že nižšie príjmy sa zdaňujú viac, ako vyššie príjmy ( v prípade vyššieho príjmu je daňové zaťaženie menšie, lebo nie je potrebné celý príjem dať na spotrebu, ktorá je touto daňou zaťažená; časť príjmu možno akumulovať napr. vo forme úspor). Preto možno uviesť, že DPH vôbec nie je sociálna daň.

Ako funguje DPH

Platí zásada, že každý nákup tovarov, každé použitie služieb, prípadne ďalších plnení je zaťažené touto daňou. Nákup za ceny bez dane nie je možný. Pri predaji tovaru, poskytovaní služby, prípadne ostatnom plnení podliehajúcom dani sú len platitelia, t. j. osoby registrované na daňovom úrade, povinné účtovať svojim zákazníkom DPH. Ostatné osoby túto povinnosť nemajú. Registrovaní platitelia majú možnosť odpočítať si od dane účtovanej pri predaji daň, ktorú zaplatili alebo zaúčtovali pri nákupoch tovarov, služieb a pod.

Daň z obratu – predchodkyňa dane z pridanej hodnoty

Predchodkyňou DPH bola daň z obratu spolu s dovoznou daňou (od konca 50 rokov do konca roku 1992 obstarávala nepriame zdaňovanie výrobkov a niektorých služieb). Vyberala sa iba jednorazovo. Platiteľmi tejto dane boli predovšetkým tie organizácie, ktoré predávali výrobky konečnému spotrebiteľovi. Dani z obratu nepodliehali všetky výrobky, práce a služby. Vyberala sa predovšetkým v cenách spotrebných predmetov. Dani z obratu nepodliehali investície a vyvážaný tovar. Ak sa niektorý výrobok mohol použiť tak na priamu spotrebu obyvateľstva, ako aj materiál na výrobné účely, v prvom prípade sa zdaňoval a v druhom nie.

K všeobecným ustanoveniam zákona

Predmetom  DPH podľa zákona je dodanie tovaru za protihodnotu, dodanie služby za protihodnotu a dovoz tovaru (v rámci podnikania). Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť – podnikanie.

Tovarom sa pre potreby zákona rozumejú hmotné veci, pri ktorých dochádza k zmene vlastníckeho práva – hnuteľné i nehnuteľné veci, ako aj tepelné a elektrická energia, teplo, plyn a voda, ale aj bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely.

Obratom sa rozumejú príjmy (výnosy) za zdaniteľné plnenie, pričom do obratu sa nezahŕňajú príjmy (výnosy) za činnosti oslobodené od daňovej povinnosti.

Daň na vstupe je daň, ktorú platiteľ zaúčtoval a zaplatil za prijaté zdaniteľné plnenia platiteľovi, ktorý ich uskutočnil . Ak napr. platiteľ kúpi od iného platiteľa dosky, cena, za ktorú nakúpil, obsahuje daň, a to je tzv. daň na vstupe, ak ju zaúčtoval a zaplatil dodávateľovi.

Daň na výstupe je daň, ktorú je platiteľ povinný uplatniť za svoje uskutočnené zdaniteľné plnenie. Napr. platiteľ predáva vlnu inému platiteľovi a predajná cena obsahuje aj daň, t. j. daň na výstupe. Daň na výstupe sa v ďalšom kroku u nasledujúceho platiteľa mení na daň na vstupe.

Vlastná daňová povinnosť (odvod do štátneho rozpočtu) je prevýšenie dane na výstupe nad daňou na vstupe.

Odpočet dane je to súčet dane pri nákupe (na vstupe), ktorú môže platiteľ odpočítať - buď celú alebo len príslušnú časť - od dane pri predaji (na výstupe).

Platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré použije na svoje podnikanie, t. j. na svoje zdaniteľné plnenia. Odpočítať daň môže platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak

Ø     už prebehlo zdaniteľné plnenie, teda vznikla už daňová povinnosť (napr. tovar už bol dodaný),

Ø     daň na vstupe zaúčtoval vo svojom účtovníctve a zaplatil,

Ø     má daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ, príp. doklad o zaplatení dane.

Platiteľ dane môže vykonať opravu základu dane alebo aj výšky dane na účely odpočtu dane, ale musí vyhotoviť pre platiteľa, v  prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daňový dobropis alebo daňový ťarchopis.

Správcom dane je príslušný daňový úrad s výnimkou dovozu tovaru, kde správcom dane je colný orgán.

Identifikačné číslo pre DPH je číslo uvedené v osvedčení o registrácii pre DPH.

!!! Daňovým identifikačným číslom je číslo, ktoré správca dane pridelil daňovému subjektu pri jeho základnej - prvotnej registrácii. !!!

Uplatňovanie dane pri zdaniteľnom plnení v tuzemsku

Platitelia dane a ich registrácia

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť – podnikanie, bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou – podnikaním sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb.

Potenciálnymi platiteľmi DPH sú v tuzemsku všetky osoby (subjekty), ktorých plnenia v rámci podnikania môžu podliehať dani. Pri dovoze tovaru sú to všetky osoby, ktorým sa má prepustiť tovar do obehu v tuzemsku. Tieto osoby musia zdaniteľné plnenie vykonávať v rámci podnikania, a to buď podľa Obchodného zákonníka alebo živnostenského zákona, príp. podľa iného ako živnostenského oprávnenia (napr. advokáti, komerční právnici, audítori, neštátni lekári, notári, tlmočníci a pod.).

Povinný platiteľ dane je ten, kto je platiteľom zo zákona. Platiteľom je osoba podliehajúca dani, ktorá je registrovaná ako platiteľ. Žiadosť o registráciu je povinná podať osoba podliehajúca dani, ktorá za najbližšie najviac 12 predchádzajúce za sebou idúce kalendárne mesiace dosiahne obrat  49 790,- € ; a to najneskôr do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dosiahol ten obrat. Na základe podanej žiadosti o registráciu pre DPH správca dane vydá zdaniteľnej osobe osvedčenie o registrácii pre daň. Osvedčenie obsahuje deň, od ktorého sa osoba stáva platiteľom dane a identifikačné číslo pre DPH.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, nakúpi v kalendárnom roku tovary z iných členských štátov EU za cenu bez dane v hodnote 13 941,45 € (420 000,- Sk) a viac, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň.

Obrat sa môže dosiahnuť (jeho predpísaná výška) aj za kratšie obdobie, potom rovnako vzniká povinnosť registrácie, ale už o niečo skôr. Podnikateľ-obchodník, ktorý nie je platiteľom DPH, musí sledovať vývoj svojho obratu, t. j. príjmy (výnosy), aby vedel zistiť, či mu nevznikla povinnosť požiadať o registráciu platiteľa dane.

Dobrovoľný platiteľ dane - ak nastane situácia, keď osoby podliehajúce dani nikdy nedosiahnu stanovený limit na povinnú (zákonnú) registráciu. V takom prípade, pokiaľ sa osoba chce stať platiteľom dane, môže tak urobiť na vlastnú žiadosť kedykoľvek. Výška jeho obratu v tomto prípade nebude rozhodujúca. Musí však svoje činnosti vykonávať v rámci podnikania.

Zrušenie registrácie platiteľa dane – môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka od registrácie, teda odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za najbližšie 12 po sebe idúce kalendárne mesiace 49 790,- €. O zrušenie registrácie musí požiadať každý platiteľ pri zániku subjektu práv a povinností, napr. platiteľ dane zbankrotoval, teda zanikol ako subjekt práva a povinnosti, a preto musí požiadať o zrušenie registrácie.

Základ dane

Základom na výpočet DPH je cena alebo iná odplata – protihodnota - za zdaniteľné plnenie, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia za dodanie tovarov alebo služieb, a ktorá neobsahuje daň. Do základu dane sa zahŕňajú aj iné dane (napr. spotrebná daň), clo, poplatky a súvisiace náklady (ako napr. provízie, náklady na balenie, na prepravu, poistenie).

Výpočet dane

DPH môže byť vypočítaná spôsobom zdola alebo zhora:

1. Výpočet dane zdola - vypočítaná daň z príslušného základu je posledným prvkom, ktorý tvorí cenu tovaru alebo služby. Daň sa vypočíta tak, že zo základu dane, ktorý neobsahuje daň, vypočíta sa príslušným percentom suma dane (výpočet zdola).

2. Výpočet dane zhora - odlišne je stanovený základ dane v prípadoch, ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční s úhradou v hotovosti, ktorú platiteľ eviduje elektronickou registračnou pokladnicou (vystavuje sa zjednodušený daňový doklad), v prípadoch, ak je zdaniteľné plnenie uskutočnené v prospech neplatiteľa daní a tiež v prípade predaja cestovných lístkov na osobnú prepravu. Potom treba vychádzať z celkovej ceny, ktorá obsahuje daň z príslušnej sadzby dane. Poznáme totiž konečnú cenu s daňou a poznáme sadzbu dane. Daň sa vypočíta:

Daň = cena vrátane dane x sadzba dane

100 + sadzba dane

Ak sú predmetom dane vybrané výrobky, ktoré podliehajú spotrebnej dani (minerálne oleje, lieh a liehoviny, tabakové výrobky, víno, pivo, elektrina, uhlie, zemný plyn) zahŕňa sa aj táto daň do základu dane.

Základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane. Na určené tovary zo zákona sa uplatňuje znížená sadzba dane – 10 % zo základu dane: lieky, farmaceutické tovary, zdravotnícke tovary, knihy, hudobniny. Daň je povinný vypočítať platiteľ.

Vznik daňovej povinnosti a vystavovanie daňových dokladov

Daňová povinnosť vzniká:

- pri dodaní tovaru dňom dodania tovaru, alebo dňom dodania služby. Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Pri dovoze tovaru daňová povinnosť vzniká prepustením tovaru do príslušného colného režimu (voľný obeh, aktívny zušľachťovací styk, ap.).

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najskôr v deň uskutočnenia zdaniteľného plnenia a najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia. Platiteľ nie je povinný vyhotoviť daňový doklad za zdaniteľné plnenie oslobodené od dane.

Bez daňových dokladov, by mechanizmus dane fungovať nemohol. Pre platiteľa dane slúžia na jednej strane na zisťovanie odpočtu dane (doklady prijaté pri nákupe – doklady na vstupe) a na druhej strane ich musí vystaviť pre iného platiteľa dane na výstupe (pri predaji), aby aj on mohol uplatniť mechnizmus dane.

Daňové doklady majú zákonom presne stanovený obsah. Absencia už aj jedného z predpísaných prvkov znamená, že doklad nie je možné použiť platiteľom v mechnizme dane.

Daňový doklad – faktúra - musí obsahovať presnú identifikáciu predávajúceho - platiteľa poskytujúceho zdaniteľné plnenie; i identifikáciu kupujúceho - platiteľa, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje. Identifikáciou sa rozumie obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo. Doklad – najčastejšie faktúra - ďalej obsahuje poradové číslo faktúry, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, dátum vyhotovenia faktúry, názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia, výšku ceny bez dane, sadzbu dane a výšku dane celkom.

Za faktúru sa považuje aj dohoda o platbách nájomného, o dodaní elektriny, plynu, vody, cestovný lístok, alebo aj podkladová časť nálepky za užívanie diaľnic.

Ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 1 659,70 € (50 000,- Sk), za faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje ako faktúra.

Neplatiteľ dane nesmie vystaviť daňový doklad. Ak sa tak stane, je povinný to oznámiť príslušnému daňovému úradu do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom tak vykonal. V tom termíne musí aj daň z daňového dokladu odviesť daňovému úradu.

Oslobodenie od daňovej povinnosti

Zákon o DPH pozná dva druhy oslobodenia od daňovej povinnosti :

1. Oslobodenie, pri ktorom má platiteľ nárok na odpočet dane na vstupe - sem patrí vývoz tovaru a služieb. Toto oslobodenie súvisí s podstatou dane. Daňou sa zaťažuje konečná spotreba v tuzemsku. Pri vývoze sa spotreba realizuje mimo nášho územia, a preto vývoz sa nezaťažuje daňou. Platiteľ však môže uplatniť nárok na odpočet dane na vstupe.

Aj vývoz služieb je oslobodený od dane. (napr. ide o služby CK, o služby prieskumu trhu, služby spojené s usporadúvaním výstav a pod.)

2. Oslobodenie, pri ktorom nárok na odpočet nemá - od daňovej povinnosti sú oslobodené vybrané druhy činností, ktoré majú priamy vzťah na konečných spotrebiteľov. Tento druh oslobodenia je v prospech konečného spotrebiteľa. Neprináša však výhodu pre platiteľa dane, lebo ten nemá nárok na odpočet dane na vstupe. Sú to tieto zdaniteľné plnenia:

v     poštové služby; služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu; finančné služby; poisťovacie služby; výchovné a vzdelávacie služby; zdravotná starostlivosť; služby sociálnej pomoci; nájom nehnuteľností; kultúrne služby, prevádzkovanie lotérií, služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou, predaj poštových cenín a kolkov.

Zdaňovacie obdobie a správa dane v tuzemsku

Základným zdaňovacím obdobím DPH je kalendárny mesiac. Pre platiteľov, ktorých ročný obrat je nižší ako 331 939,19 € (10 miliónov Sk), je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok.

Platiteľ dane je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie, a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Daňové priznanie sú povinní platitelia dane podať aj vtedy, ak nenastali v príslušnom zdaňovacom období žiadne transakcie (tzv. negatívne daňové priznanie).

V rovnakom termíne ako sa predkladá daňové priznanie, má platiteľ povinnosť zaplatiť daň do štátneho rozpočtu, teda daň je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

So správou dane súvisia aj prípadné sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich platiteľovi dane zo zákona. Môžu to byť sankcie za nesprávne určenie daňovej povinnosti, za oneskorené zaplatenie dane, za nepredloženie daňového priznania, za nesplnenie registračnej povinnosti uvedené priamo v zákone. Sankcie majú formu zvýšenia dane, pokiaľ sa daň vypočítala v nižšej sume; formu penále, čím sa postihuje nesplnenie daňovej povinnosti včas. Pokuta, ako ďalšia forma sankcie, sa stanovuje pevnou sumou, pričom sa určuje tak maximálna suma pokuty, ako aj jej minimálna hranica.

Uplatňovanie dane pri dovoze

Dovážaný tovar podlieha dani.

Daň je povinný platiť každý, komu sa tovar prepustí do príslušného režimu podľa zákona /napr.voľného obehu v tuzemsku/. Okrem platiteľa dane ju platí aj neplatiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o podnikateľský subjekt, FO – občana, prípadne o rôzne iné nepodnikateľské právnické subjekty.

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom prijatia písomného colného vyhlásenia na prepustenia tovaru do príslušného režimu. Daňovým dokladom pri dovoze tovaru je písomné colné vyhlásenie alebo iné písomné rozhodnutie colného orgánu.

Základom dane pri dovezenom tovare je súčet

základ pre vymeranie cla

clo

spotrebná daň

súvisiace náklady, napr. provízia, náklady na balenie, na prepravu, na poistenie,

platby vyberané colnými orgánmi pri dovoze tovaru.