Analýza vplyvu daňového systému Slovenskej republiky na HDP, investície a platobnú bilanciu

Vývoj daňového systému Slovenskej republiky

Daňový systém SR prešiel mnohými zmenami. Vo vývoji slovenského daňového systému hrá dôležitú úlohu rok 1993, ktorý priniesol zmeny v spôsobe zdaňovania príjmov. Daňou z príjmov fyzických osôb sa nahradila daň zo mzdy, daň z literárnej a umeleckej činnosti a daň z príjmov obyvateľstva. Odvod zo zisku, dôchodková a poľnohospodárska daň boli nahradené daňou z príjmov právnických osôb.

Rok 1993 bol významný aj pre oblasť nepriamych daní. Do daňovej sústavy sa zaviedla DPH, ktorá v určitých prípadoch nahradzovala dovtedy ešte nezavedené spotrebné dane. Zaviedli sa 4 základné daňové pásma: 0%, 11%, 20%, 29% a okrem toho sa vyšpecifikovali určité skupiny výrobkov ako napr. káva, čaj, cigarety, alkohol a iné, ktoré boli zdaňované vyššou sadzbou ako je 29%.

Ďalším veľmi dôležitým rokom pre Slovensko sa stal rok 2004. Keďže sa ukázalo, že dovtedy uplatňovaný daňový systém mal príliš veľa nedostatkov, bol zložitý a neprehľadný, 1.1.2004 sa prijala nová daňová reforma.

Táto daňová reforma bola jednou z najdôležitejších iniciatív slovenskej vlády smerom k vytvoreniu vysoko konkurenčného a nedeformovaného trhového prostredia na Slovensku. Priniesla so sebou množstvo zmien a výhod, ktoré som už podrobnejšie rozobrala v 1.kapitole.

Krátkodobé dopady slovenskej daňovej reformy v roku 2004 na verejné financie

V Slovenskej republike sa v posledných rokoch realizovalo viacero štruktúrnych reforiem, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomické prostredie a vytvárajú predpoklady aj pre efektívne fungovanie daní. Pri hodnotení prínosov a dopadov daňovej reformy na podnikateľské prostredie nemožno abstrahovať od iných reforiem.

Fiškálna decentralizácia

Legislatívne zmeny dane z nehnuteľností, dane za špecifické služby a cestnej dane (nahradená daňou z motorových vozidiel) súviseli s fiškálnou decentralizáciou, ktorá sa začala v januári 2005. Novým zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady došlo k výraznému presunu právomocí určovania sadzieb daní zo štátnej správy na územné samosprávy a ich výnosy sú príjmom obcí a VÚC. Týmto krokom sa posilnili rozhodovacie právomoci územných samospráv, posilnila sa ich samostatnosť a zodpovednosť pri používaní finančných zdrojov verejnej správy.

Fiškálna decentralizácia priamo nadväzuje na daňovú reformu. Nový systém financovania výrazne prispieva aj k stabilizácii príjmov samosprávy na dlhšie obdobie a vytvára podmienky pre plánovanie financií na niekoľko rokov dopredu. Zavádza systém financovania, založený na konkrétnych merateľných kritériách.

Do fiškálnej decentralizácie sa 91% daňových príjmov sústreďovalo v štátnom rozpočte. Nedostatočné vlastné príjmy inštitúcií verejného sektora boli každoročne dopĺňané zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval parlament. Zavedením fiškálnej decentralizácie sa presúvajú na nižšie stupne verejnej správy nielen finančné prostriedky ale aj kompetencie, dôsledkom čoho je nárast vlastných daňových príjmov regiónov a samospráv. Od januára 2005 sa do rozpočtov samospráv dostáva 70,3% výnosu dane z príjmov FO a to sa stáva vlastným príjmom obcí.

Do obcí a VÚC bolo v roku 2005 prevedených z dane z príjmu fyzických osôb 37 324 mil. Sk, čo znamenal podstatný nárast oproti roku 2004, kedy bolo do týchto rozpočtov prevedených 10 709 mil. Sk.

Dopady daňovej reformy

Vláda venovala veľkú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že daňová reforma nebude mať negatívny dopad na jej fiškálnu pozíciu. Z hľadiska príjmov verejných financií bola daňová reforma zo začiatku koncipovaná tak, aby sa celkový výnos daní bez reformy rovnal približne celkovému výnosu po reforme. Z krátkodobého hľadiska teda dominoval cieľ fiškálnej neutrality. Z dlhodobého hľadiska sa očakávajú veľké prínosy daňovej reformy a preto krátkodobý negatívny efekt na daňové príjmy na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP bol akceptovateľný. Plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu zodpovedá očakávaniam a priame dane dokonca mierne prevyšujú očakávania.

Nasledovná tabuľka ukazuje, do akej miery sa podarilo naplniť cieľ fiškálnej neutrality a s akou úspešnosťou sa podarilo zvládnuť riziko pri zostavovaní rozpočtu. Údaje sú na akruálnej báze, v metodike ESA 95. Celkový rozdiel skutočných daňových príjmov oproti rozpočtu bol menší ako 0,1% HDP, čo je veľmi malý rozdiel pri reforme takého rozsahu. Celkové daňové zaťaženie kleslo po reforme o 0,4% HDP. To nie je zanedbateľný pokles v horizonte jedného roka o to viac, keď celkové daňové zaťaženie už pred reformou bolo pomerne nízke pri medzinárodnom porovnaní.

Tabuľka 5

Dopad daňovej reformy na verejné financie (ESA 95, %HDP)

Zdroj: MF SR

Z analytického hľadiska je zmysluplnejšie porovnávať len výnosy pri daniach, ktoré úzko súviseli s daňovou reformou.

Nasledujúca tabuľka porovnáva odhady MF SR (rozpočet) a Medzinárodného menového fondu (MMF) z jesene 2003 so skutočnosťou pri piatich kľúčových daniach.

Tabuľka 6

Porovnanie odhadov a skutočnosti za rok 2004 (ESA 95, %HDP)

Zdroj:www.ineko.sk

Ako vidíme z predchádzajúcej tabuľky, odhady MF SR a MMF boli veľmi podobné a celkovo sa líšili len málo od skutočnosti. K objektívnosti treba dodať, že v štruktúre došlo k pomerne veľkým odchýlkam oproti rozpočtu. Z hľadiska štruktúry bolo MMF bližšie ku skutočnosti pri DPPO, MF SR bolo bližšie k pravde v prípade DPFO.

Ekonomické dopady daňovej reformy na SR

Pred uskutočnením daňovej reformy bol daňový systém neprehľadný a komplikovaný. Daňová reforma v roku 2004 bola koncipovaná na princípoch spravodlivosti, efektívnosti, jednoduchosti, jednoznačnosti, neutrálnosti, účinnosti a vylúčenia dvojitého zdanenia.

.Zavedením lineárnej daňovej sadzby sa znížili deformačné účinky zdaňovania príjmov fyzických osôb a ekonomické prekážky s tým spojené sa eliminovali. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že to bude mať pozitívny vplyv na produktivitu práce a zároveň sa budú zvyšovať investície do ľudského kapitálu.

Zrušenie dane z dividend a tzv. trojdane[3] zvýšilo kredit Slovensku u zahraničných investorov. Kapitálový príjem sa zdaňuje iba raz na úrovni spoločnosti, čím bol vytvorený systém s najnižším zdanením kapitálu v OECD.

Ďalším významným krokom daňovej reformy bolo zavedenie rovnej dane na úrovni 19%, čím došlo k zvýšeniu daňových príjmov. Nový zákon o dani z príjmov výrazne zjednodušil zdaňovanie príjmov FO a PO. Eliminoval výnimky z legislatívy, oslobodenia od dane, individuálne daňové základy, osobitné sadzby dane i špeciálne režimy. Zrušila sa ním paušálna daň pre podnikateľov, ktorá bola nahradená inštitútom pre paušálne výdavky.

Daňová reforma má svoju konkrétnu podobu nielen v znížení daňových sadzieb, zjednodušení daňových zákonov, ale aj v racionalizačnom procese, ktorý prebieha na úrovni daňových orgánov. Základným cieľom v tejto oblasti bolo skvalitniť a zvýšiť pracovné výkony daňových orgánov prostredníctvom efektívnejšieho riadenia. Predstavy o efektívnom riadení boli spájané aj s využívaním elektronického podávania daňových priznaní, čo sa od roku 2005 zaviedlo do praxe.

Od roku 2004 kedy bola prijatá daňová reforma došlo k niekoľkým úpravám v daňovom systéme SR:

s účinnosťou od 01. 01. 2007 sa zaviedlo zníženie sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky na úrovni 10% a od 1.1.2008 sa zaviedlo zníženie sadzby DPH na knihy taktiež na úrovni 10%,

Prijatím novely zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 01. 01. 2007 nastala zmena pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Podľa zákona platí, že ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný 100-násoboku sumy životného minima, ročná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka zodpovedá naďalej 19,2-násobku sumy životného minima. Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 100-násobok sumy životného minima, ročnou nezdaniteľnou časťou základu dane je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je nulová,

Upravili sa aj podmienky pre uplatnenie odpočítateľnej položky na manželku (manžela), kde sa výška tejto položky posudzuje v závislosti od základu dane daňovníka a dosiahnutého príjmu manželky očisteného o zaplatené príspevky na zdravotné a sociálne zabezpečenie. Odpočítateľná položka na manželku začne klesať v prípade, že základ dane daňovníka prekročí 176,8 – násobok.

V roku 2008 odpočítateľná položka na daňovníka začína klesať pri hrubej mesačnej mzde približne 49 042 Sk, od mzdy približne vo výške 82 895 Sk bude odpočítateľná položka nulová. Na zníženú odpočítateľnú položku sa bude prihliadať až pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov. Prvýkrát by sa teda zavedenie klesajúcej odpočítateľnej položky malo prejaviť pozitívne na výnose až v roku 2008.[5]

Tieto zmeny a ešte mnohé iné majú veľký vplyv na ekonomický rast, priame zahraničné investície a následne na celkové saldo platobnej bilancie.

Veľký prínos mala daňová reforma aj v oblasti investícií. Vytvorila významný stimul na prílev ďalších investícií. Okrem toho sa očakáva, že nízke sadzby dane a transparentnosť zákona o dani z príjmov znížia rozsah daňových únikov a povinnosť platiť daň.

Daňová reforma predstavuje zásadnú zmenu systému s cieľom systém zjednodušiť a urobiť ho viac transparentným, čo sa aj podarilo. Eliminovala dva najčastejšie kritizované nedostatky, a to komplikovanosť daňového zákona a potrebu častých novelizácií.

Daňová reforma je úzko spojená s reformou sociálneho zabezpečenia, dôchodkovou reformou aj so systémom zdravotníctva. Takmer všetky výnimky a odpočítateľné položky pri zdaňovaní príjmov FO boli nahradené cielenými opatreniami v príslušnej oblasti politiky.

Celkovo možno konštatovať, že s krátkodobého hľadiska sú dopady daňovej reformy pozitívne, avšak stále je tam priestor na vylepšenie. Na daňovú reformu by mala nadväzovať aj reforma v oblasti odvodovej politiky štátu, pretože vysoké odvodové zaťaženie môže v budúcnosti poviesť k zníženiu kreditu Slovenskej republiky ako krajiny vhodnej na podnikanie a investovanie.

Vplyv spotrebných daní na HDP

Slovenská ekonomika rastie v posledných rokoch rekordným tempom. Až do roku 2007 zaznamenávala Slovenská republika rekordný rast HDP na úrovni 8,5 %. Ekonomický analytici aj oficiálne inštitúcie ale očakávali kulmináciu ekonomického rastu práve v roku 2007. Ministerstvo financií SR už od začiatku roka 2008 vo svojich prognózach prezentovalo odhad minuloročného rastu na úrovni 8,9 %. Národná banka očakávala 9,0 %.

Rast HDP ďaleko predbehol očakávania, keď sa už v 3.štvrťroku 2007 zvýšil medziročne o 9,4 % v stálych cenách (v bežných cenách o 12 %) na 482,5 mld. Sk. Jeho reálny prírastok bol o 0,4 p. b. vyšší ako v 3. štvrťroku 2006. Vysoký rast hrubého domáceho produktu  sa udržal aj v 4. štvrťroku. Podľa spresneného odhadu sa medziročne zvýšil v stálych cenách o 14,3 % (v bežných cenách o 11,5 %) na 496,9 mld. Sk. Jeho reálny prírastok bol o 6,1 p. b. vyšší ako v 4. štvrťroku 2006.

V roku 2007 dosiahol hrubý domáci produkt podľa spresneného odhadu 1 851,8 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2006 bol vyšší reálne o 10,4 % (o 1,9 p. b.). V bežných cenách sa zvýšil o 11,6 %.[6]

Nasledujúca tabuľka zobrazuje tempo rastu slovenskej ekonomiky za posledné roky.

Tabuľka 7

Vývoj rastu HDP v stálych cenách od roku 2000
Obdobie	Rast
4.štvrťrok 2007*
3.štvrťrok 2007
2.štvrťrok 2007
1.štvrťrok 2007

Zdroj: Štatistický úrad SR. Vysvetlivky: * predbežný odhad

Čo spôsobilo takýto prudký nárast ekonomiky? Podľa údajov štatistické úradu SR zrýchlenie tvorby HDP súviselo najmä s mimoriadnym zvýšením objemu daní na produkty, a to dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane, ktoré malo za následok predzásobenie sa obchodníkov cigaretami v 4.štvrťroku minulého roka v hodnote 8, 7 miliardy Sk. Po odpočítaní vplyvu mimoriadneho zvýšenia objemu daní na produkty HDP reálne vzrástol o 9,7 %.

K zrýchleniu rastovej dynamiky slovenskej ekonomiky prispel tiež očakávaný rast pridanej hodnoty v priemyselnej výrobe, najmä vo výrobe strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov.

Tento prudký rast je len dočasný, z dôvodu zvýšenia spotrebných daní od 1.1.2008. Naopak negatívne sa to prejavilo začiatkom roka 2008, keď bol výber príslušných daní zasa nižší. Podobný efekt však možno očakávať na konci tohto roka, keďže sa spotrebné dane z cigariet budú opäť zvyšovať aj v roku 2009.

Ekonómovia sa zhodli, že štruktúra HDP zostala zdravá a Slovensko by teda nemalo postihnúť takzvané prehriatie ekonomiky.

Vplyv daní na investície do nehnuteľností v SR

Investovanie do nehnuteľností je jednou z najlukratívnejších investícií. Ako to je v súčasnosti na Slovensku? Oplatí sa investovať alebo je daň z nehnuteľností priveľmi vysoká?

Daň z nehnuteľností

Daň z nehnuteľností upravuje zákon č.582/2004 Z.z. Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Daň z nehnuteľností zahŕňa:

a)  daň z pozemkov,

b) daň zo stavieb,

c)  daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Podľa tohto zákona[7] je ročná sadzba dane z pozemkov 0,25%. Pri dani zo stavieb je ročná sadzba 1 Sk za každý aj začatý m² zastavanej plochy. Daň z bytov má stanovenú ročnú sadzbu 1 Sk za každý aj začatý m² podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru.

Ročnú sadzbu dane z pozemkov, zo stavieb a bytov môže správca dane všeobecne záväzným nariadením (VZN) podľa miestnych podmienok v obci alebo inej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecným záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov, stavieb a bytov vyplývajúce z predmetu dane (§6,10 a §14) alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť pri dani z pozemkov 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo VZN, pri dani zo stavieb 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo VZN a pri dani z bytov 40-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z bytov za byt ustanovenej vo VZN.

Daň z nehnuteľností v mestách stále stúpa

Nárast cien nehnuteľností, ale aj nedostatok peňazí na rozvoj infraštruktúry sa vo viacerých slovenských mestách premietol aj do zvýšenia dane z nehnuteľností. Viaceré mestá už majú odstupňované poplatky, ktoré majitelia platia za rodinné domy, záhrady, pozemky či garáže, podľa lokalít, v ktorých sa nachádzajú. Zväčša sa pritom nižšia daň vzťahuje na vlastníkov nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v ťažšie dostupnom teréne alebo v lokalitách s nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou.

Odlišné sadzby dane z nehnuteľností pre domy a byty, ktoré sa nachádzajú v historickom centre a vo vzdialenejších mestských častiach majú spomedzi krajských miest zatiaľ len Bratislava a Košice. Do budúcna však nad tým uvažujú aj primátori ďalších miest ako je Banská Bystrica, Prešov a Trnava. Mnohí tvrdia, že práve toto je spravodlivý spôsob ako zvýhodniť zóny, o ktoré nie je až taký záujem zo strany developerov, lebo v nich chýba kanalizácia.

Názory na výšku dane z nehnuteľností sa líšia a každé mesto si ju upravuje podľa svojich aktuálnych potrieb. Tohto roku by mala sadzba dane stúpnuť najmä v Prešove a to v súvislosti s vzrastom cien nehnuteľností za posledné roky takmer o 100%. Prešovčania by to mali pocítiť len o pár korún. Naopak v Žiline pocítia zvýšenie dane z nehnuteľností tento rok oveľa výraznejšie a to v priemere až o 10%.Tento nárast daní by nemal zasiahnuť obyvateľov mesta žijúcich v rodinných domoch či bytoch. Najvýraznejšie túto úpravu pocítia práve jednotlivci a firmy, ktorí využívajú nehnuteľnosti na podnikanie a to prinesie do pokladnice mesta o niekoľko miliónov korún viac ako pred rokom. Tohtoročné sadzby dane z nehnuteľností v krajských mestách uvádzam v prílohe č. 4.

Nová daň by mohla zaťažiť aj investorov a stavebníkov už od jesene tohto roku. Primátori krajských miest totiž predložili návrh zákona o miestnom poplatku za zaťaženie pozemných komunikácií na území obce. Podľa neho by mohli zástupcovia miest a obcí fyzickým a právnickým osobám, ktoré získali stavebné povolenie na výstavbu objektov s minimálne desiatimi odstavnými a parkovacími stojiskami vyrubiť za každé miesto pre automobil jednorazový poplatok. Peniaze, ktoré od investorov z poplatku získajú, plánujú použiť nielen na údržbu, rekonštrukciu a budovanie miestnych a obecných ciest, ale aj na riešenie širších dopravných vzťahov.

Napriek tomu, že sa zástupcovia krajských miest neobávajú týmto krokom o odplašenie investorov, myslím si že tento krok nie je najlepším riešením. Podľa môjho názoru, priveľa prekážok na investovanie investorov skôr či neskôr odradí.

Faktory ovplyvňujúce vstup priamych zahraničných investícii do SR

Snahou každej krajiny je zabezpečiť udržateľný rozvoj hospodárstva. Ekonomický rast je podmienený tvorbou optimálneho daňového systému, zabezpečením dostatočných vnútorných, či vonkajších zdrojov na jeho rozvoj.

V súčasnosti sa kladie veľký dôraz práve na získavanie zahraničného kapitálu, v dôsledku nedostatku vnútorných zdrojov. Národohospodárskym záujmom je uprednostňovanie priamych zahraničných investícií pred inými formami prílevu kapitálu (pôžičky, nákup cenných papierov – portfóliové investície). Priame zahraničné investície súvisia s príchodom novej techniky a technológie.

S cieľom zvyšovania úrovne či posilňovania schopnosti prilákať PZI, krajiny prijímajú rôzne opatrenia na vylepšenie ich investičného prostredia. Investičné prostredie pozostáva z viacerých faktorov, ktoré investori zohľadňujú pri investovaní do hostiteľskej krajiny. Jedným z týchto faktorov je aj kvalita domáceho podnikateľského prostredia.

V posledných rokoch sa kvalita slovenského podnikateľského prostredia výrazne zlepšila, avšak stále sú tu určité nedostatky. Veľmi dôležitú úlohu v jeho vývoji zohrali štrukturálne reformy, ktoré posunuli Slovensko medzi jeden z najatraktívnejších štátov pre investície v EÚ. Hlavnou konkurenčnou výhodou Slovenska sú dobré podmienky pre efektívnu výrobu. Očakáva sa však, že v horizonte 10-tich rokov začnú investori zo Slovenska postupne odchádzať do východnejších krajín zameraných na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou.

V tabuľke 8 zobrazujem základné informácie o vývoji v objeme PZI prichádzajúcich na Slovensko za posledné roky.

Tabuľka 8

Stav priamych zahraničných investícií na Slovensku od roku 1998 do roku 2005 v mil. SKK

Zdroj: NBS

Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré sú k dispozícií s určitým časovým odstupom, dosiahol prílev PZI na Slovensko v roku 2006 objem 112,9 miliardy Sk.

Na Slovensko prichádzajú v posledných rokoch vo výraznejšej miere zahraniční investori a to najmä z dôvodu lacnej a pomerne kvalifikovanej pracovnej sile a výhodným daňovým podmienkam. Motorom rastu slovenskej ekonomiky je hlavne automobilový a elektrotechnický priemysel. Veľké investície sú však kompenzované aj menšími investičnými projektmi, ktoré smerujú do menej preferovaných regiónov.

V roku 2006 smerovali PZI najmä do priemyselnej výroby a v menšej miere tiež do oblasti finančného sprostredkovania, veľkoobchodu a maloobchodu. Nasledujúci graf zachytáva najväčších zahraničných investorov na Slovensku v roku 2005.

Graf 4

Zdroj: NBS

Poradie zahraničných investorov na Slovensku sa samozrejme z roka na rok mení. V roku 2006 bola po Taliansku a Rakúsku tretím najvýznamnejším investorom na Slovensku Kórejská republika.

Nedaňové faktory vstupu priamych zahraničných investícií do SR

Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú vstup zahraničného kapitálu môžeme zaradiť tzv. prirodzené danosti, akými sú veľkosť trhu, tempo rastu ekonomiky, umiestnenie a prístup k prírodným zdrojom ako aj existencia lacnej a vzdelanej pracovnej sily.

V nadväznosti na to môžeme uviesť najmä tieto dôvody vstupu zahraničných investorov na slovenský trh:

Nízke náklady na prácu a výrobu – napr. Slovenská republika ponúka takmer o 50% nižšie mzdy ako za rovnakú prácu dostane zamestnanec v Česku.

Dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily – Slovensko má vysoký podiel stredoškolsky a odborne vzdelanej pracovnej sily.

Poskytovanie investičných stimulov

Daňové faktory vstupu priamych zahraničných investícií do SR

Daňová reforma z roku 2004 mala významný pozitívny prínos na ekonomiku Slovenska. Priniesla veľké možnosti pre podnikateľov, čím zlepšila podnikateľské prostredie a zatraktívnila Slovensko ako také pre zahraničných investorov.

Do reformy uplatňovaná selektívna daňová politika, založená na zvýhodňovaní určitých odvetví je nahradená plošnou daňovou politikou, ktorá vytvorila priaznivejšie podmienky a predpoklady pre podnikanie a investovanie. Zahraniční investori považovali správu daní v SR za netransparentnú, nejasnú a režim daňových prázdnin za najmenej atraktívny v celom stredoeurópskom regióne. Uplatňovanie daňových prázdnin v slovenskej daňovej legislatíve nevytváralo rovnaké podmienky pre domácich a zahraničných investorov, čím dochádzalo k zvýhodňovaniu veľkých investorov pred malými a strednými podnikmi.

Zmenou daňového systému daňovou reformou došlo k zrovnoprávneniu zdaňovania domácich a zahraničných investorov, k zjednodušeniu a sprehľadneniu daňových zákonov. Vytvorením jednotnej 19% sadzby dane a aj iné systémové zmeny v daňových zákonoch rozhodne prispeli k zvýšenému prílevu priamych zahraničných investícií a vytvorili dôveryhodnejšie podnikateľské prostredie s nižšími daňovými únikmi. Zrušením daňových zvýhodnení vytvárajúcich nerovnaké podmienky pre domácich a zahraničných podnikateľov došlo k ozdraveniu podnikateľského prostredia na SR.

V tejto súvislosti je potrebne spomenúť tiež, ako boli určené nové pravidlá na poskytovanie daňových prázdnin, staré totiž neboli v súlade s európskou legislatívou. Nový zákon o investičnej pomoci , ktorý zadefinoval nové pravidlá aj na daňové prázdniny sa stihol prijať pred koncom roku 2007 s účinnosťou od 1. januára 2008,.

Podmienky pre poskytnutie daňových prázdnin sa podstatne sprísnili. Okrem sprísnených podmienok v súvislosti s minimálnou investíciou (v závislosti od typu projektu a regiónu od 35 do 800 miliónov Sk), nutnosti obstarať najmenej 60 percent úplne nových strojov a zariadení a zložiť najmenej polovicu investície do vlastného imania, zákon značne sprísňuje aj pravidlá čerpania daňových prázdnin.

Žiadateľ musí prejsť administratívne náročným a niekedy zdĺhavým procesom schvaľovania investičnej pomoci, na konci ktorého má hlavné slovo vláda SR, respektíve Európska komisia. Na investičnú pomoc nie je právny nárok, preto musia byť firmy pripravené zniesť určité náklady a s tým spojené obmedzenia.

Možnosť čerpania daňovej úľavy sa skrátila z desiatich na päť rokov. Navyše, úľavu bude možné aplikovať len pomerne a len na taký daňový zisk, ktorý už bude ponížený o všetky možné položky, ktoré daňová legislatíva umožňuje.

Pred daňovou úľavou teda bude potrebné znížiť základ dane hlavne o minulé daňové straty, daňové odpisy, opravné položky alebo rezervy, teda investor musí využiť najprv všetky tie možnosti zníženia základu dane, ktoré má zvyčajne na výber. Podľa starých pravidiel to neplatilo a investor mal väčšie možnosti daňového plánovania (napríklad prerušenie daňových odpisov alebo neumorovanie daňových strát počas daňových prázdnin). Zákon navyše ukladá povinnosť zachovávať pravidlá transferového oceňovania a to dokonca až pod hrozbou straty daňových prázdnin a nutnosti doplatenia usporenej dane.

Medzinárodný menový fond, Európska komisia ako aj OECD zastávajú názor, že daňové stimuly sú často preceňovaným, nie však najefektívnejším nástrojom na podporu PZI. Preto sa radšej uprednostňuje politická stabilita krajiny a celkovo priaznivé investičné prostredie.

Platobná bilancia v SR

Vzhľadom na to, že slovenská ekonomika je malá, jej úspešnosť vo veľkej miere závisí od vývoja vonkajších ekonomických vzťahov. Tempo hospodárskeho rastu je značne determinované rozsahom exportu, ktorý je úzko prepojený s prílevom priamych zahraničných investícií (PZI) do krajiny.

Vývoj platobnej bilancie slovenskej republiky možno hodnotiť pozitívne. Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2007 znížil na 97,9 mld. korún, čo je najmenej od roku 2003. Podpísal sa pod to predovšetkým lepší vývoj zahraničného obchodu, keď deficit obchodnej bilancie bol ku koncu septembra medziročne nižší až o 48,2 mld. Sk na úrovni 2,7 mld. Sk.

V roku 2006 deficit bežného účtu dosiahol 116,49 miliardy Sk. Podiel minuloročného schodku na hrubom domácom produkte krajiny sa tak znížil na 5,3 percenta zo siedmich percent v roku 2006.

Zahraničný obchod, ktorí tvorí podstatnú časť bežného účtu, skončil v roku 2007 so schodkom 19,7 miliardy korún a oproti roku 2006 sa znížil o viac ako 50 miliárd Sk. Pre tento rok očakáva centrálna banka pokles schodku bežného účtu na 52,8 miliardy Sk (2,6 percenta HDP). V prílohe 5 prikladám platobnú bilanciu SR za obdobie január – december 2007.

Ako som už spomínala neexistuje priamy vplyv daní na platobnú bilanciu. Platobná bilancia je ovplyvňovaná najmä prílevom priamych zahraničných investícií, v dôsledku čoho je ovplyvňovaný aj ekonomický rast Slovenskej republiky. Na Slovensku zohrala veľmi dôležitú úlohu daňová reforma, vďaka ktorej sme sa stali zaujímavou krajinou pre zahraničných investorov. To sa priaznivo odrazilo aj na platobnej bilancii Slovenska a na dynamickom rozvoji Slovenskej ekonomiky.

Tieto tri makroekonomické ukazovatele (HDP, platobná bilancia a investície), ktorými som sa vo svojej práci zaoberala tvoria významnú súčasť ekonomiky Slovenskej republiky. Okrem daňového systému, ktorý samozrejme v konečnom dôsledku buď priamo alebo nepriamo vplýva na tieto veličiny, existuje množstvo ďalších faktorov ovplyvňujúcich HDP, platobnú bilanciu a investície.

Myslím si, že v budúcnosti by sa mal klásť dôraz práve na zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky, jej jednotlivých subjektov, vzdelávanie a investovanie práve do ľudského kapitálu, čo by malo znamenať prechod k poznatkovej ekonomike.

Záver

Cieľom diplomovej práce bolo analyzovať vplyv daní na makroekonomické ukazovatele HDP, platobnú bilanciu a investície. K tomuto cieľu boli prispôsobené čiastkové ciele. Na základe uskutočnenej analýzy a zhromažďovania údajov je možné uviesť tieto závery. Dane predstavujú jeden z najdôležitejších nástrojov hospodárskej politiky štátu a samospráv, ktorým dochádza k priamemu alebo nepriamemu ovplyvňovaniu správania sa ekonomických subjektov. Štát, respektíve samosprávy sa snažia maximalizovať príjmovú stránku svojich rozpočtov a podnikateľská obec minimalizovať výšku odvodov daní do týchto rozpočtov. Z uvedeného teda vyplýva, že hlavnou úlohou daní je naplniť príjmovú stránku verejného rozpočtu. Každý štát si vytvára daňovú politiku prostredníctvom, ktorej si určuje optimálny daňový systém. V daňovej praxi však neexistuje optimálny daňový systém, môže sa optimu len približovať. Napriek tomu, cieľom každej krajiny je zabezpečiť udržateľný rozvoj hospodárstva a to prostredníctvom vytvárania vhodného daňového systému, zabezpečením dostatočných vnútorných, či vonkajších zdrojov na jeho rozvoj. V posledných rokoch rastie slovenská ekonomika rýchlym tempom. Tento rast je podmienený viacerými faktormi a jedným z nich bolo aj uskutočnenie daňovej reformy na Slovensku v roku 2004. Táto daňová reforma bola jednou z najdôležitejších iniciatív slovenskej vlády smerom k vytvoreniu vysoko konkurenčného a nedeformovaného trhového prostredia na Slovensku. Priniesla so sebou množstvo zmien a výhod. Zavedením rovnej 19% dane došlo k zvýšeniu daňových príjmov. Obmedzili sa tým ekonomické prekážky pre rozvoj podnikania. Cieľom reformy bolo aj zjednodušiť daňový systém a urobiť ho viac transparentnejším, čo sa v konečnom dôsledku aj podarilo. Významnou zmenou bolo aj zrušenie dane z dividend, čím sa dosiahlo, že kapitálový príjem sa zdaňuje iba raz na úrovni spoločnosti. Týmto krokom sa zvýšila atraktivita investovania na Slovensku pre daný druh investorov. Taktiež sa zrušili dovtedy uplatňované daň z prevodu a prechodu nehnuteľností a daň z darovania a daň z dedičstva. Daňová reforma splnila sčasti aj sociálne ciele a to zavedením vyššej odpočítateľnej položky na daňovníka a daňového bonusu pre dieťa. Pozitívny vplyv na rast majú aj opatrenia prijaté v rokoch 1998-2002, predovšetkým ozdravenie a privatizácia bánk (7%) ako aj energetických podnikov a telekomunikácií (7%). Pri hodnotení prínosov a dopadov daňovej reformy na podnikateľské prostredie nemožno abstrahovať od iných reforiem ako bolo napríklad zavedenie fiškálnej decentralizácie v roku 2005. Renomované svetové finančné inštitúcie hodnotia reformný proces vysoko pozitívne, najmä daňový systém SR, ktorý sa zaradil medzi jeden z najkonkurencieschopnejších, a ktorý motivuje k väčšej ekonomickej aktivite bez škodlivého vplyvu progresie. Slovensko je v súčasnosti krajina s jedným z najnižších celkových daňových zaťažení na svete. Daňová reforma priniesla svoje ovocie v podobe prílevu investícií, pracovných príležitostí a teda i rastu HDP. Vzhľadom na to, že slovenská ekonomika je malá, jej úspešnosť vo veľkej miere závisí od vývoja vonkajších ekonomických vzťahov. Tempo hospodárskeho rastu je značne determinované rozsahom exportu, ktorý je úzko prepojený s prílevom priamych zahraničných investícií do krajiny. Dane a daňová politika predstavuje jeden z mnohých faktorov vstupu priamych zahraničných investícií do SR. Tým, že sa na Slovensku uskutočnila daňová reforma, zatraktívnil sa slovenský daňový systém pre potenciálnych investorov. Do roku 2004 považovali zahraniční investori správu daní v SR za netransparentnú, nejasnú a režim daňových prázdnin za najmenej atraktívny v celom stredoeurópskom regióne. Vytvorením jednotnej sadzby dane a aj iné systémové zmeny v daňových zákonoch rozhodne prispeli k zvýšenému prílevu priamych zahraničných investícií a vytvorili dôveryhodnejšie podnikateľské prostredie s nižšími daňovými únikmi. Zrušením daňových zvýhodnení vytvárajúcich nerovnaké podmienky pre domácich a zahraničných podnikateľov došlo k ozdraveniu podnikateľského prostredia na SR. Aj keď sa zdalo, že daňovým prázdninám už navždy odzvonilo, stihol sa prijať ku koncu roka 2007 nový zákon o investičnej pomoci, ktorý definuje nové prísnejšie pravidlá aj pre poskytovanie daňových prázdnin. V dôsledku vplyvu daní na priame zahraničné investície možno odvodiť aj nepriamy vplyv daní na platobnú bilanciu. Platobná bilancia do veľkej miery závisí práve od prílevu priamych zahraničných investícií, exportu, importu a teda aj od celkového ekonomického rastu. Vývoj platobnej bilancie slovenskej republiky možno hodnotiť pozitívne. Schodok bežného účtu platobnej bilancie sa v roku 2007 znížil na 97,9 mld. korún, čo je najmenej od roku 2003. Podpísal sa pod to predovšetkým lepší vývoj zahraničného obchodu. Možno konštatovať, že celkovo z krátkodobého hľadiska dopadla daňová reforma úspešne. Na Slovensko prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli lacnej a pomerne kvalifikovanej pracovnej sile a výhodným daňovým podmienkam. Motorom rastu slovenskej ekonomiky je automobilový a elektrotechnický priemysel. Z dlhodobého hľadiska je však potrebné aby sa podporil aj rast iných významných odvetví. Myslím si, že v budúcnosti by sa mal klásť dôraz práve na zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky, jej jednotlivých subjektov, vzdelávanie a investovanie práve do ľudského kapitálu, čo by malo znamenať prechod k poznatkovej ekonomike.

Použitá literatúra

Baláž, V.: Investor. HDP, spotreba, investície, obchod. ECOPRESS, Bratislava, ročník VI, 10/2005

Beňová, E. a kol.: Financie a mena. Bratislava: Iura Edition 2007