MOTORICKÉ FUNKCIE

MOTORICKÉ FUNKCIE

Motorika predstavuje jednu zo základných vlastností cicavcov. Je podmienkou ich existencie, pretože je spojená nielen so získavaním potravy, ale i s obranou organizmu, rozmnožovaním, ochranou a výchovou potomstva, so signalizáciou (reč), gestikuláciou, vyjadrením psychiky (plač) a pod.

Reflexná motorika – svalový tonus

Reflexná motorika predstavuje činnosť kostrových svalov, ktorá zaisťuje adekvátnu polohu tela. Udržovanie vzpriameného postoja a rovnováhy (stability) je riadené predovšetkým z miechy za účasti vestibulárneho aparátu, mozočku a retikulárnej formácie. Informácie o tom, v akej pozícii v priestore sa organizmus nachádza, prichádzajú nielen z proprioreceptorov svalov, šliach a kabnych puzdier, ale súčasne i z exteroreceptorv uložených v koži, zo statokinetického, či zrakového orgánu.

Miešne reflexy

Miešne reflexy delíme na proprioreceptívne a exteroreceptívne.

Proprioreceptívne reflexy majú dva druhy receptorov uložených v kostrovom svale. Sú to svalové vretienka a šľachové telieska. Svalové vretienka sú uložené paralelne so svalovými vláknami. Adekvátnym podnetom pre ich podráždenie je ich svalové preťaženie a to buď preťažením svalov, alebo cez tzv. gama systém, ktorý je tiež veľmi dôležitý pre zaistenie citlivosti vretienka na toto preťaženie. Informácia ide vo forme vzruchu zo svalového vretienka zadnými rohami miechy do predných rohov miešnych, kde sa prevedie na alfa-motoneurón, ktorého axón končí na nervovosvalovej platničke svalu, odkiaľ informácia vyšla. Tým sa zaisťuje svalový tonus, hovorí sa tomu tiež napínacie reflexy. Tieto reflexy sú prísne segmentálne, jednostranné a stereotypné. Niektoré z nich slúžia v klinickej praxi na diagnostiku (patelárny reflex).

Šľachové telieska sú uložené v šľache svalu a reagujú na jej zvýšené napätie vyvolanej kontrakciou. Informácia ide z telieska späť zadnými rohmi miešnými cez tzv. interneuróny do alfa-motoneurónov predného rohu miešneho a jeho axónom do rovnakého svalu, kde dôjde k utlmeniu kontrakcie, teda k relaxácii svalu. Tento reflex, označovaný tiež ako obrátený napínací reflex, má význam pre ochranu pred preťažením.

Exteroreceptívne reflexy

Dotykové, tlakové a bolestivé receptory týchto receptorov sú uložené v koži. Na rozdiel od proprioreceptívnych reflexov už nemajú prísne segmentové usporiadanie, prestupujú i na druhú polovicu tela a ich odpoveď je závislá na kvalite a intenzite podnetu. Podľa toho rozdeľujeme reflexy na extenzorové, flexorové.

Extenzorové reflexy vedú k aktivite extenzorov, sú základom pre vzpriamený postoj a postojové reakcie. Vznikajú pri pôsobení dotykových a tlakových podnetov primeranej intenzity.

Flexorové reflexy vznikajú pri pôsobení silných dotykových alebo tlakových podnetov a na bolestivé podnety. Odpoveďou je aktivácia flexorov vedúca k obranným reakciám (odtiahnutie končatiny od bolestivého podnetu). Veľkosť a rozsah odpovede je závislá na intenzite podnetu. Čím je intenzita podnetu väčšia, tým viac miešnych segmentov je zapojených do činnosti, včítane zapojení o druhej polovice tela. Veľmi dôležitú úlohu tu hrá recipročná inervácia, nielen vo vzťahu synergistov a antagonistov ako u proprioreceptívnych reflexov, ale v i v súhre oboch polovíc tela v záujme lokomócie a stability. Ide o tzv. skrížený extenzorový reflex, alebo tiež o skrížený flexorovo-extenzorový reflex. Pokiaľ na jednej strane tela dôjde k extenzii, druhá polovica tela flektuje. Toto sa uplatňuje napríklad pri chôdzi, čím sa zaisťuje prenos váhy tela z jednej končatiny na druhú.

Na alfa-motoneuróny predných rohov miešnych prichádzajú informácie nielen z proprioreceptorov a exteroreceptorov, ale končia tu eferentné motorické informácie z vyšších centier CNS prostredníctvom pyramídových a extrapyramídových dráh.

Retikulárna formácia

Retikulárna formácia (RF) bola morfologicky už dávno, ale k pochopeniu je funkcie prišlo relatívne nedávno. Táto sieťovitá štruktúra má svoju zostupnú a vzostupnú časť. Zostupná časť sa ešte rozdeľuje na inhibičný a facilitačný systém.

Vzostupná časť retikulárnej formácie – začínajúca od predaženej miechy a idúca mozgovým kmeňom – sa svojimi vláknami propaguje až do talamu a finálne až do mozgovej kôry, a to prakticky do celého jej povrchu. Zistilo sa, že aktiváciou tejto štruktúry mení mozgová kôra svoju činnosť. To sa prejaví na elektroencefalograme objavením sa tzv. vlny beta (rytmus o malej amplitúde), ktorý znamená stav pozornosti, bdelosti. Len za tohto stavu môže mozgová kôra spracovávať informácie, analyzovať ich. Vzostupný systém RF nemá bezprostredný vplyv na motorické funkcie, ale zásadný vplyv tkvie v tom, že bez analýzy a syntézy vnímaného, včítane motorickej a lokomočnej situácie organizmu, je adekvátna odpoveď nemožná.

Zostupná časť retikulárnej formácie je zapojená bezprostredne do riadenia motoriky. Podieľa sa na úmyselných i neúmyselných pohyboch, ovplyvňuje totiž okrem alfa-neurónov v predných rohoch miechy i gama neuróny, ktoré sa podieľajú na citlivosti svalových vretienok.

Facilitačný zostupný systém RF je aktivovaný zo statokinetického receptoru (udávajúceho polohu a postavenie organizmu v priestore). Ďalej z vestibulárneho mozočka a z niektorých oblastí mozgovej kôry. Facilitačná časť retikulospinálnej dráhy zvyšuje tonus antigravitačných svalov, zvyšuje dráždivosť motoneurónov, skracuje latenciu.

Inhibičný zostupný systém RF je aktivovaný predovšetkým zo spinálneho mozočku, z bazálnych ganglií, ale i z mozgovej kôry. Táto časť retikulospinálnej dráhy pôsobí na motoneuróny inhibične, predlžuje ich latentný čas a zvyšuje prahovú hodnotu.

Podmienkou a základom pohybu jedinca je svalový tonus. Na úrovni spinálnej miechy, predaženej miechy, mozgového kmeňa, vestibulárneho aparátu a taktilných kožných receptorov sa uskutočňujú tzv. vzpriamovacie reflexy.

Význam mozočku

Mozoček je veľmi dôležitým koordinačným a regulačným orgánom a to pre úmyselné, tak i mimovoľné (neúmyselné) pohyby.

Tzv. vestibulárny mozoček má spojenie s miechou a prijíma informácie zo svalových proprioreceptorov a podieľa sa teda na svalovom tonuse.

Spinálny mozoček má aktivačný vplyv na inhibičný zostupný systém RF. Ovplyvňuje teda vzťah medzi excitačnými a inhibičnými procesmi. Poruchy týchto vzťahov majú závažné dôsledky, okrem iného i napríklad na reči.

Kôrový mozoček (neocerebellum), predstavuje vývojovo najmladšiu časť tohto oddielu CNS a má spojenie s mozgovou kôrou. Podieľa sa významne na riadenie pohybov, ktoré sú zámerné, teda riadené vôľou jedinca. Tieto cielené pohyby sú podmienkou prežitie jedinca, umožňujú mu, v prípade človeka prácu, sociálne zaradenie, komunikáciu a pod. Na týchto komplexných aktivitách sa podieľa mozgová kôra, podkôrové bazálne gangliá a neocerebellum.

Bazálne gangliá

K bazálnym gangliám radíme tieto mozgové štruktúry: substancia nigra, globus pallidum a striatum. Navzájom sú spojené systémami, ktoré majú rôzne mediátory: cholinergné, GABAergné). Pretože sú prepojené súčasne s mozgovým kortexom, majú svoj význam v kognitívnych funkciách. Ich najdôležitejší význam v oblasti motoriky tkvie v ich inhibičnej funkcii na stimul, ktorý vychádza z motorického kortexu. Tento impulz dosiahne mozgové gangliá skôr, ako predné rohy miechy a v nej uložené alfa-motoneuróny, aktivita bazálnych ganglií zosúľaďuje aktivitu alfa-motoneurónov. Najmarkantnejšie sa porucha ich činnosti prejaví prípade Parkinsonovho syndrómu, ktorý sa prejavuje veľmi pomalými, namáhavými pohybmi proti spastickému odporu.

Talamus

Na riadení vôľou ovládanej motoriky sa tiež podieľa talamus, ako subkortikálna štruktúra, zložená z množstva jadier. I keď nemá bezprostredne motorické funkcie, podieľa sa na vzájomnou prepojení a kooridácii informácií medzi mozgom a výkonnými orgánmi.

Mozgová kôra

Primárna motorická oblasť sa nachádza v gyrus praecentralis v mozgovej kôre. Cielené pohyby sú výsledkom spracovania vstupných informácií, kde spolu s pamäťou, emočným stavom a pod. Impulz k tejto aktivite prichádza kortikospinálnou – pyramídovou – dráhou dráhou, ktorá vychádza z pyramídových buniek šedej kôry mozgovej a končí na alfa-motoneurónoch motorických jadier hlavových nervov, alebo v predných rohoch miechy. Kortikospinálna dráha je jednoneurónová. Ďalšie neuróny, ktoré sa na voľnej motorike podieľajú sú lokalizované v premotorickej a frontálnej oblasti mozgovej kôry.

Počas svojho prechodu mozgom pyramídová dráha odovzdáva informácie svojimi kolaterálami do striata, do RF, do mozočku. Práve týmito kolaterálami je zaisťovaná komplexná súhra všetkých potrebných štruktúr k tomu, aby cielený pohyb bol primeraný, presný, kľudný a harmonický.

V mozgovej kôre začínajú i tzv. extrapyramídové (extrakortikálne). U týchto dráh nie je informácia vedená priamo k alfa-neurónom ako u pyramídovej dráhy, ale je viac neurónová. Tieto dráhy začínajú v premotorickej oblasti mozgovej kôry a majú spojenie do bazálnych ganglií retikulárnej formácie, mozočku, a iných ďalších. Bez podkôrových informácií, ktoré prichádzajú k alfa. Neurónom by boli všetky pohyby nepresné, roztrasené, neadekvátne silou, i odhadom vzdialenosti a priestoru.

Motorické funkcie majú i niektoré hlavové nervy. Nervus oculomotoriu (N.III.) inervuje okohybné svaly a dvíha horné viečka. Nervus abducens (N.VI.) a trochlearis (N.IV.) inervujú tiež niektoré okohybné svaly. Tretia vetva nervu trigenimu (N.V.) inervuje žuvacie svaly a m. tensot tympani v strednom uchu (napínač bubienku). Nervus facialis (N.VII.) inervuje tvárové mimické svalstvo a stredoušný sval m. stapadedius. Nervus glossopharyngeus (N.IX.) a nervus vagus (N.X.) inervujú svalstvo hltanu, podieľajú sa tak na počiatočnej fáze prehatania. Nervus accessorius (N.XI.) inervuje mäkké podnebie a niektoré krčné svaly, N.XII. (n. hypoglossus) inervuje svaly jazyka.