Základné metodologické otázky pedagogickej psychológie

Základné metodologické otázky pedagogickej psychológie

Do základných teoretických otázok pedagogickej psychológie patria výskumné metódy. Aj keď pedagogická psychológia používa vo svojich výskumoch mnohé metódy a metodiky, ktoré sa rozpracovali v iných psychologických disciplínach, nemôžeme vystačiť len s nimi. Pedagogická psychológia ako špeciálna psychologická disciplína sa musí vyzbrojiť vlastnými špeciálnymi výskumnými metódami. Zanedbávanie tejto požiadavky by viedlo k nerešpektovaniu špecifickosti predmetu a úloh pedagogickej psychológie ako vedy.

Pedagogická psychológia sa už chápe širšie, t.j. neskúma len zmeny správania žiaka a chovanca, ale aj komplexné psychologické zákonitosti výchovno-vyučovacieho procesu. Ďalej skúma psychologické zákonitosti učiteľovej (vychovávateľovej) činnosti, interakčný vzťah medzi žiakom a učiteľom a učiteľovou osobnosťou.

Medzi učiteľmi sú veľké rozdiely, ktoré môžu navodzovať rozličné reakcie u žiaka. Žiak musí prejsť poznávaním, poznávacími procesmi, v ktorom si tvorivým spôsobom osvojuje. Poznávací proces má však svoju špecifickú stránku, kde vedúcu úlohu zohráva učiteľ. Menčinskaja preto odporúča skúmať 2 javy pri poznávacom procese:

1. vyučovaciu činnosť učiteľa
2. poznávaciu činnosť žiaka

Výskumné metódy pedagogickej psychológii by sa mohli klasifikovať aj podľa cieľov výskumu, napr. metódy na skúmanie zážitkov, názorov, správania, výkonov žiakov atď. Podľa cieľov výskumu by sa mohli deliť na výskumné a diagnostické. Podľa povahy vyšetrovania by mohlo ísť zasa o príležitostné alebo systematické, voľné alebo viazané, ústne alebo písomné.

L. Kelemen – navrhuje robiť klasifikáciu na základe istých vlastností, medzi ktorými pripúšťa vzájomné prechody.

2 skupiny metód:

- 1. skupina – odhaľovacích, objavovacích metód. Sú to metódy zisťovania faktov, ich

vlastností.

- 2. skupina – metóda spracovania získaných údajov ( kvalitatívne – kvantitatívne – štatistické

vyhodnotenia)

1.Základný výskum- realizuje ho inštitúcia

2.Aplikovaný výskum – realizujú ho učitelia v škole

Metódy pedagogickej psychológie

Metódy na získavanie údajov ( objavovacie metódy

Do prvej skupiny výzkumných metód ( odhaľovacie metódy, metódy získavania údajov ) v pedagogickej psychológií sa zaraďujú tieto výskumné metódy :

Pozorovanie

Pozorovanie je v psychológií najstaršia výskumná metóda. Tvorí jeden z hlavných prístupov na poznávanie psychických javov u ľudí. Pozorovanie môže postupovať od jednoduchého príležitostného pozorovania ( v triede, v internáte, v školských kluboch, v detských a mládežníckych organizáciách a pod. ) k systematickému poznávaniu. Ide tu predovšetkým o analýzu činností, o analýzu správania sa jednotlivcov v ich normálnych životných situáciách bez úmyselného zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu.

Druhy pozorovania

Rozoznávame viac druhov pozorovania z rôznych hľadísk:

podľa toho či jedinec pozoruje sám seba, ide o sebapozorovanie ( introspekcia), alebo pozorovanie iných (extrospekcia)

podľa cieľavedomosti a zámernosti náhodné a systematické

podľa množstva pozorovaných jedincov individuálne alebo skupinové

podľa množstva pozorovaných javov u jedincov celostné alebo čiastkové

podľa časového rozpätia môže byť pozorovanie krátkodobé a dlhodobé

V. Smékal píše aj o tzv. nepozorovanom pozorovaní, pri ktorom pozorovane osoby nevedia, že sú pozorované

V. Smékal píše aj o zvláštnom druhu pozorovania o porovnávacom pozorovaní, ktoré podľa neho môže byť kvalitatívne alebo kvantitatívne

Experimentálne metódy

Experimentálne metódy v pedagogickej psychológii môžeme deliť podľa toho, v akých situáciách sa experiment robí. V súvislosti s tým máme v pedagogickej psychológii tieto druhy:

A.) laboratórny experiment

B.) prirodzený experiment

C.) terény experiment

Rozhovor

Rozhovor môže byť viazaný alebo neviazaný. Metóda rozhovoru má viac druhov.

Sú to:

- rozhovor (interview)

- explorácia (vyšetrovanie)

- klinická metóda

Pomocou týchto metód zisťujeme tie stránky osobnosti, ktoré sú nedostupné k iným výskumným psychologickým metódam. Najčastejšie skúmame nimi vnútorné podmienky a príčiny osobnosti žiaka ( jeho názory, presvedčenie, záujmy, postoje, vedomosti, prežitky, ideály, túžby, skúsenosti, myšlienkové pochody, príčiny činov a pod.)

Dotazník, ankety

Dotazník, ankety sú písomného charakteru, slúžia na hromadné vyšetrovanie istých psychických javov. V pedagogickej psychológii môžeme pomocou dotazníkovej metódy zisťovať, napr. želanie, motívy a predpojatosti žiakov, postoj žiakov k výchovným opatreniam, vzájomné vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi a opačne, záujmy žiakov, postoje učiteľov k učebným plánom, osnovám a učebniciam, voľné aktivity žiakov a podobne. Dotazník okrem svojich predností má aj záporné stránky. Mnohí ľudia dotazník neberú vážne, mnohí ho nevyplnia.

Nezabudnime na KRESBY !!!

Psychologické testy

Psychologické testy sú vyšetrovacie metódy. Otázky aj odpovede ako aj ich vyhodnotenia sa robia na základe medzinárodných pravidiel, čiže sú štandardizované. Sem zaraďujeme aj didaktické testy. V psychológii sa v poslednom čase testy veľmi rozšírili, predovšetkým na diagnostické účely, najmä pri praktickej práci psychológov.

Psychologické testy delíme podľa rozličných kritérií.

Podľa vonkajších charakteristík ich delíme na testy písacie ( papier – ceruzka), pri ktorých skúmaná osoba odpovedá na otázky písomne a na výkonnostné ( performačné), pri ktorých skúmaná osoba vykonáva isté úlohy.

Testy osobnosti môžeme deliť na:

dotazník, ku ktorým môže byť pripojená hodnotiaca stupnica

objektívne testy osobnosti

projekčné techniky

Sociometrická metóda

Sociometrická metóda patrí k viazanejším formám vyšetrovacích metód. Tieto metódy patria do skupiny výskumných metód sociálnej psychológie a sociológie. Slúži ako prostriedok na skúmanie sociálnych vzťahov a vnútornej štruktúry sociálnych skupín

Analýza produktov činnosti

Analýza produktov činnosti je to jedna z metód na získavanie údajov o psychických javoch človeka. Táto metóda vychádza z poznatku, že každý produkt človeka vo väčšej alebo menšej miere je poznačený osobnosťou svojho tvorcu a teda, že prostredníctvom týchto produktov je možné skúmať psychiku ( procesy, stavy a vlastnosti) osobnosti. Táto analýza sa môže úspešne použiť pri výskume charakterových osobností žiaka.

Do druhej skupiny zaraďujeme metódy na spracovanie získanie údajov pomocou metód získaných v prvej skupine.

Sú to:

metódy kvalitatívneho hodnotenia získaných údajov – pri tomto hodnotení ide predovšetkým o objavenie vzájomných vzťahov medzi získanými údajmi pomocou analyzujúcich, porovnávacích a generalizačných postupov.

metódy kvantitatívneho hodnotenia - sú v podstate štatistické postupy, ktoré majú rozličné formy od najjednoduchšieho percentuálneho výpočtu až po najzložitejšie štatistické postupy.

Hodnotenie kvalitatívne aj kvantitatívne nemožno od seba oddeliť, pretože spolu navzájom súvisia a uplatňujú sa pri výskume. Kvantitatívne hodnotenie sa zameriava predovšetkým na skúmaný jav a kvalitatívne hodnotenie zisťuje zas obsahovú stránku a jeho obsahové vlastnosti.

Psychológia učiteľovej osobnosti

Za základ požiadaviek na osobnosť učiteľa považujeme tie kritéria, ktoré vychádzajú z charakteristík dobrého učiteľa v krajinách OECD.

Kvalitný a dobrý učiteľ by mal disponovať týmito charakteristikami:

1. vysoká motivácia, zodpovednosť a entuziazmus pre učiteľské povolanie ( má rád svoje povolanie, uspokojuje ho, je pre neho „koníčkom“)
2. láska k deťom ( pozitívny vzťah k deťom, žiakom)
3. majstrovské ovládanie didaktiky predmetov, ktoré vyučuje
4. oboznamovanie sa s rôznymi filozofiami výchovy a vzdelávania, koncepciami a metódami vyučovacieho procesu, mal by ich optimálne využívať a na ich základe vypracovať vlastnú, špecifickú koncepciu vyučovacieho procesu
5. spolupráca s ostanými učiteľmi
6. permanentná spätná väzba – reflexia, analýza a hodnotenie vlastnej práce, jej zefektívňovanie a optimalizácia
7. učiteľ musí chcieť stať sa lepším

Typológia učiteľa podľa Caselmanna

Caselmann vo svojej typologickej koncepcii vyzdvihol vzťah učiteľa k žiakovi, ktorý chápe ako pripravenosť k pomoci. Táto pripravenosť sa aktualizuje napr. priateľským pohľadom, láskavým gestom, povzbudením . Tým sa vytvára atmosféra vzájomnej dôvery. Typ učiteľa je determinovaný buď vyučovacím predmetom alebo osobnosťou žiaka.

2 základné typy:

- Logotrop – orientuje sa skôr na vedu, obsah vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný.

- Paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť alebo celú skupinu žiakov.

Caselmann neanalyzoval typ učiteľov len na základe ich vzťahu k žiakom, ale aj na základe uplatňovania ich didaktických postupov.

3 typy učiteľa:

- typ vedecko-systematický – má premyslený postup, učivo podáva prehľadne, schematicky

- typ umelecký – prezentuje učivo názorne, plasticky a živo

- typ praktický – organizuje prácu žiakov tak, aby bola čo najefektívnejšia

Pablová typológia : sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik – čistý typ neexistuje

Kirton - adaptor – má zaužívane spôsoby, tradičný typ

inovátor – inovuje , dopaňa, mení , nie je stereotypný

Doring  1. Mocenský typ (autorita)

2. Sociálny typ

3. Ekonomický typ (vie veľa dosiahnúť)

4. Filozofický typ

5. Náboženský(rozvoj duchovna)

6.estetický typ

Vývin učiteľovej osobnosti

1 prípravná fáza a, motivačná b, rozhodovania c, rozhodnutia d, príprava na VŠ a ukončenie

2 adaptačná fáza : emocionálna , ekonomická, sociálna

3 integračná fáza

4 stabilizačná fáza

5 príprava na odchodu do dôchodku

platí memorandum o celoživotnom vzdelávaní

Učiteľ – žiak

1 inštitucionálna zložka vzťahu

2 rodičovsko-synovská zložka vzťahu

3 priateľská zložka vzťahu

4 humánna zložka vzťahu

Podmienky učenia a ich charakteristika

Podmienky učenia - vonkajšie a vnútorné

GAGNE, ĎURIČ

súvis s učiacim sa jedincom

- faktor rastu – musia dozrieť mechanizmy učenia, s tým súvisí aj školská zrelosť

- faktor predchádzajúcich skúseností – osvojovanie si nových vedomostí, zručností, musí nadväzovať na predchádzajúcu úroveň v danej oblasti

faktor schopností – učiaci sa líšia svojimi všeobecnými a špecifickými schopnosťami. Zaraďujeme sem aj inteligenciu učiacich sa, motiváciu.

súvis s učebným materiálom (rozsah, množstvo, zrozumiteľnosť, povaha učiva, poloha prvkov v zozname)

súvis s učiteľom dôležitý prvok, riadi proces, usmerňuje, napomáha, tvorí podmienky)

súvis so samotným procesom učenia (individuálne, skupinové, psychohygienické podmienky učenia)

psychohygienické podmienky – úroveň výkonnosti žiaka v priebehu dňa, týždňa. Najlepšia výkonnosť je na 2. 3. vyučovacej hodine, učením treba žiaka primerane zaťažiť, nesmieme žiakov príliš preťažovať, učenie v škole aj doma má mať denný poriadok, boj proti nadmernej únave žiakov, zabezpečiť hygienické podmienky ( osvetlenie, teplota vzduchu, odstránenie hluku)

Taperwain – ako sa ľahko učiť

strach je najväčším nepriateľom učenia

rešpektovať polohu, v ktorej sa dobre učí

deň treba začať radostne

rešpektovať miesto, kde sa rád učí

rešpektovať štýl učenia ( podľa typov učenia )

zabezpečiť učiacim sa dostatok kyslíka

Zákony učenia

Medzi základné zákony učenia patria:

zákon motivácie, zákon spätnej informácie, zákon transferu a zákon opakovania

Zákon motivácie

Motivácia je kľúčovou otázkou vyučovania a výchovy. Ovplyvňuje do veľkej miery aktivitu žiakov. Škola by mala byť podnetným prostredím a mala by vzbudzovať u žiakov záujem o učenie. Vonkajšie motívy ( pochvala, pokarhanie), vnútorné motívy ( učím sa preto, lebo sa chcem naučiť niečo nové, mám z toho radosť).

1. za ocenenie úsilia pri učení, potrebujú žiaci odmenu – hlavne v mladšom školskom veku očakávajú za úsilie odmenu ( pochvalu od učiteľa, neskôr je to uspokojenie vlastnej zvedavosti)
2. odmena by mala nasledovať čo najskôr po správnej reakcii ( odpovedi, výkone) – ak je odmena vyjadrená neskôr, dlhšie trvá aj proces učenia.
3. výsledný efekt učenia sa dostavuje skôr postupne, než naraz vplyvom opakovaných úspechov sa zlepšuje – ľudské učenie si vyžaduje určitý čas, pokiaľ je žiak stále alebo väčšinou neúspešný, vzdáva sa svojej snahy
4. veci, ktoré sa žiaci učia, by mali mať pre nich zmysel a mali by vzbudzovať ich ďalšiu zvedavosť – učenie by malo uspokojovať ich prirodzenú zvedavosť, obsah učiva by mal byť taký aby žiaci vedeli ako sa dajú využiť získané poznatky v praktickom živote
5. vyučovanie a učenie môže byť aj zdrojom zábavy – učenie hrou a zábavy, aby sa rozvíjala tvorivosť a možnosť sebarozvoja a sebarealizácie
6. úspechy pri učení zvyšujú sebadôveru a pozitívne sebaoceňovanie žiakov – pocit úspechu a uznania sú asi najviac motivujúcim činiteľom, ak žiak zažije pocit úspechu dostaví sa u neho uspokojenie, je rád že ho učiteľ pochváli, zároveň sa u neho rozvíja pocit dôvery vo vlastné schopnosti, zvyšuje sa u neho motivácia, vytrvalosť a snaha zažiť opäť pocit úspechu, V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že učiteľ by mal vedieť chváliť aj tzv. „ slabších žiakov“
1. mal by rešpektovať individuálne tempo žiaka
2. mal by oceniť aj čiastočný úspech
3. mal by oceniť aj snahu a úsilie

Aby učiteľ vedel, ako pozitívne oceňovať žiakov tým ich povzbudzovať, mal by dodržiavať nasledovné zásady:

prejavovať záujem o to, čo žiak hovorí, robí

prijímať názor žiaka

zasmiať sa vtipom, ktorý počul od žiakov

prejavovať úctu voči žiakom

prácu a jej výsledky hodnotiť priebežne a čo najskôr

pohľadom, úsmevom alebo iným spôsobom dávať najavo svoju spokojnosť

písomné práce vracať s komentárom

Učiteľ by mal aktivizovať žiakov aby sa predišlo nadmernej únave na vyučovaní, je potrebné striedať rôzne činnosti . Aktivity by mali byť volené tak aby sa rozvíjali a zaktivizovali viaceré poznávacie funkcie - pozornosť, pamäť, predstavivosť, fantázia a pod.

Zákon spätnej väzby 

Zákon spätnej informácie sa viaže hlavne na oblasť hodnotenia. Základným zmyslom hodnotenia je naučiť žiaka hodnotiť svet a seba samého. Žiak by si mal uvedomiť svoje silné a slabé stránky, mal by si vedieť stanoviť individuálne ciele a posudzovať vlastnú snahu o zlepšenie. Za základné druhy hodnotenia považujeme hodnotenie – sumatívne a formatívne.

Pri sumatívnom hodnotení ide o určenie konkrétnej hodnoty za dosiahnutý pracovný výkon. Typickým príkladom je známkovanie. Táto forma hodnotenia neukazuje žiakom cestu odstránenia nedostatkov, i keď sa realizuje priebežne.

Pri formatívnom hodnotení ide o získavanie informácie o priebehu procesu, o aktuálnom stave, o diagnostikovanie nedostatkov, omylov, rôznych odchyliek a pod. Podstatou formatívneho hodnotenia je poskytnúť žiakovi okamžitú spätnú väzbu prostredníctvom vecnej informácie o výsledku a priebehu činnosti. Najčastejšou formou tohto hodnotenia je verbálna podoba, sprevádzaná neverbálnymi aspektmi ( úsmev). Slovné hodnotenie je pre učiteľa oveľa náročnejšie ako známkovanie, nakoľko je zamerané na celú osobnosť dieťaťa, nielen na jeho rozumovú a výkonovú stránku.

Zákon transféru 

Transfer – prenos

Delí sa na: špecifický

nešpecifický

Špecifický transfer – sa vyznačuje tým, že výsledky predchádzajúceho učenia sa využívajú na učenie nasledujúce, ktoré je obsahovo podobné.

Nešpecifický transfer – vyznačuje sa prenosom zručností ( vedomostí, návykov) z určitej situácie na inú.

Z hľadiska účinku transferu rozlišujeme:

pozitívny účinok transferu – ktorý sa prejavuje v rýchlejšom osvojení si nasledujúceho učiva.

negatívny účinok transferu – ktorý sa prejavuje v pomalšom osvojení si nového učiva

Zákon opakovania

Pri procese učenia zohráva veľkú úlohu pamäť.

nové učivo by sa nemalo preberať rýchlo! - medzi slovami by mal učiteľ dodržiavať prestávky, čím dáva čas, aby si novú informáciu „uložili“ do pamäti

. žiaci k výkladu učiva potrebujú aj také činnosti, ktoré im pomôžu spracovať novú látku – sa odporúča používať rôzne aktivizujúce metódy

informácia je do pamäti vkladaná len vtedy, keď je často opakovaná a pripomínaná

Je potrebné dodržiavať v rámci opakovania tieto zákonitosti:

využívať rôzne spôsoby opakovania

opakovanie musí byť systematické

aktívne opakovanie zabezpečuje kladný špecifický i nešpecifický transfer

opakovanie by malo rešpektovať rozsah učebného materiálu

pri opakovaní treba dodržiavať zásady psychohygieny

TVORIVOSŤ

Guilford – prvý pojem tvorivosť

- je to schopnosť, ktorou disponuje určitá časť ľudí

Podľa Zelinu – je to schopnosť vytvárať nové, netradičné, originálne produkty , ktoré sú užitečné

Pojem tvorivosť

Sa   v psychologii cháe dvojako:

Užšie chápanie tvorivosti – podla ktorého je tvořivost elitná aktivita( vlastnost, schopnost) (talentovaných vyvolencov), umelcov vedcov a výnalezcov)

Širšie chápanie tvorivosti – hľadá tvorivé prvky spoločenskej činnosti, práci ľudskej činnosti a tiež racionalizátorskom myslení všetkých pracujúcich.

Tvorivá osobnosť učiteľa

Na rozvíjanie tvorivosti žiakov v podmienkach školy má rozhodujúci vplyv učiteľ. Základnou podmienkou je, aby učiteľ sám vedel, čo je to tvorivosť.

Zásady tvorivovsti

tvorivý je každý človek, ale na inej úrovni

jej rozvíjateľná funkcia môže sa uplatniť v každej činnosti

Faktory tvorivosti

Medzi základné faktory tvorivosti patria fluencia, flexibilita, originalita, senzitivita, redefinovanie a elaborácia.

Fluencia – schopnosť pohotovo, ľahko utvoriť čo najviac psychických produktov určitého druhu (slov, myšlienok, obrázkov) v stanovenom čase.

Flexibilita – schopnosť pružne utvárať rôznorodé riešenie problémov a prekonať myšlienkovú zameranosť.

Originalita – schopnosť utvárať bystré, dôvtipné, neobvyklé produkty, ktoré odhaľujú vzdialené súvislosti. Je to jeden z najzákladnejších faktorov kreativity, lebo sa tu vytvárajú originálne produkty pomocou originálneho tvorivého procesu riešenia.

Senzitivita (citlivosť na problémy) – schopnosť všimnúť, vystihnúť, postrehnúť problém tam, kde si to iní bežne nevšimnú, nevidia.

Redefinovanie (reštrukturácia, znovuformovanie) - schopnosť zmeniť význam a použitie predmetov alebo ich častí, použiť ich novým spôsobom, oslobodiť sa od zaužívaných spôsobov riešenia daného problému.

Elaborácia – v kreativite sa chápe ako schopnosť vypracovať detaily riešení, aby sa skompletizoval nejaký celok alebo plán.

Metódy rozvíjania tvorivosti

1.) metódy a techniky tvorby tvorivých, divergentných úloh (úlohy, ktoré nemajú jednoznačné riešenie);

2.) vyučovacie stratégie, ktoré podporujú tvorivosť a rozvíjajú ju (problémové vyučovanie, objavujúce vyučovanie);

3.) metódy, ktoré obsahujú úlohy na dôvtip;

4.) metódy na rozvíjanie vnímania, senzitivity, otvorenosti k vonkajšiemu a vnútornému svetu;

5.) metódy výcvik fantázie, imaginácie, obrazotvornosti, predstavivosti, intuície;

6.) metódy zlepšovania fluencie, flexibility, originality pri myšlienkovej produkcii;

7.) metódy zlepšovania tvorivého hodnotenia – výcvik rozhodovacích procesov, diskusie, polemiky, tvorivosti v komunikácii;

8.) metódy tvorivého riešenia problémov.

Fázy (etapy) tvorivého procesu (Zelina, 1994):

1.) Preparácia – prípravná fáza, v ktorej sa zbierajú potrebné informácie, údaje, poznatky, osvojujú sa stratégie riešenia problému;

2.) Inkubácia – tlmenie, predstavuje fázu, v ktorej človek vedome nepracuje na predmete tvorby, nezaoberá sa činnosťami, ktoré s ňou súvisia;

3.) Iluminácia – “osvietenie” (heuristický moment) – je to fáza objavenia nového nápadu, riešenia;

4.) Verifikácia – kritické preskúmanie, zhodnotenie nápadu, riešenia, výsledku, jeho overovanie.

Neprospievanie žiakov , typy a príčiny, neúspešnosť žiakov

Neprospievajúceho žiaka označujeme ako žiaka, ktorý z jedného alebo viac predmetov nedosahuje očakávané výsledky v učení.

Neúspešný žiak nedosahuje učebné výsledky primerané svojim osobnostným predpokladom a schopnostiam.

Pedagogická psychológia chápe neprospievanie ako poruchu v učení žiaka, ktorá mu neumožňuje dosahovať požadované alebo predpokladané výsledky.

Takéto poruchy vznikajú v dôsledku narušenia zdravého, normálneho vývinu. Sú prejavom zlyhania, krízy.

Preťažení žiaci - majú menšie či väčšie problémy v učení v dôsledku únavy, nesústredenosti, bolesti hlavy, neurotických príznakov a preťaženosti pre nedostatok voľného času

Neprospievajúci žiaci - v učení buď trvalé alebo celkove neprospievajú z jedného alebo viacerých predmetov alebo všetkých predmetov, resp. žiaci, u ktorých nastalo zhoršenie len v posledných ročníkoch

Žiaci učiaci sa pod svoje možnosti - školské výkony nezodpovedajú i ich reálnym schopnostiam sú pasívni, neučia sa, majú nerovnomerné výkony v predmetoch a v čase

Žiaci nadaní, tvoriví, talentovaní - špecifická skupina žiakov, ktorí by mohli celkove alebo v niektorom predmete, či skupine príbuzných predmetov pri špeciálnej starostlivosti učiteľov dosahovať ďaleko lepšie výsledky v porovnaní so svojimi vrstovníkmi

Prospech či neprospech ovplyvňuje:

q       žiakova a učiteľova osobnosť / zdravotný stav žiaka

q       rodina

q       škola

q       širšie sociálne prostredie

q       sociálne vzťahy

Problémy v učení sa žiakov sú spôsobené:

1. nedostatočnou školskou spôsobilosťou dieťaťa  na školu /dieťa mentálne, sociálne,  emocionálne a telesne nezrelé, nepripravené na plnenie požiadavke školy/
2. včas nediagnostikovanou mentálnou retardáciou
3. ranými poškodeniami CNS vyúsťujúcimi do parciálnych nedostatkov poznávacích procesov /dyslexia, dysgrafia, dysortografia/
4. ĽMD /hyperaktivity s poruchami pozornosti/

5. neurotickým povahovým vývinom, neurotickými poruchami poruchami správania /záškoláctvo, delikvencia, a i./
6. telesným, zmyslovým a rečovým postihnutím
7. častými alebo dlhotrvajúcim somatickými ochoreniami, nekoncentrovanosťou pozornosti, neschopnosťou sústrediť sa
8. nízkou motiváciou, nezáujmom o učenie celkove alebo v jednotlivých predmetoch
9. nesprávnymi technikami samoučenia alebo samoštúdia
10. nízkou sebadôverou, podceňovaním sa
11. nedostatkami vo výchovnom prostredí /sociálne a výchovne zanedbané deti/.

q       Príčiny neprospievania podmienené žiakovou osobnosťou:

poruchy telesného vývinu a zdravotné ťažkosti

poruchy duševného vývinu (LMD)

nedostatky v intelektuálnej oblasti (málo podnetné prostredie)

nesprávne postoje (k učeniu, )

záporné osobnostné črty (agresivita, tvrdohlavosť, )

emocionálne poruchy (dieťa, ktoré nič necíti)

narušená sociabilita (nedostatočne vytvorené sociálne väzby)

maladjustácia na školu

niektoré typologické osobitosti (vek, pohlavie)

komplex menejcennosti

mozgové poškodenie

poruchy žliaz s vnútornou sekréciou

pri funkčných poruchách endokrinného systému je často narušená oblasť emocionality, narušená sociabilita, poruchy pracovného tempa, motivácia (napr. deti s diabetes, ochorenia štítnej žľazy, telesné anomálie)

telesné choroby

oligofrénia (rozumová zaostalosť)

neurózy

Problémy vznikajú, keď psychická zrelosť dominuje nad telesnou zrelosťou.

q       Príčiny neprospievania podmienené učiteľovou osobnosťou:

q       Príčiny neprospievania podmienené rodinou žiaka

q       Príčiny neprospievania podmienené školou

q       Psychologická charakteristika neprospievajúcich žiakov

q       Psychologické aspekty pri odstraňovaní neprospievania žiakov

q       presná diagnostika príčin

q       nevidieť neprospievanie izolovane

q       nestrácať pedagogický optimizmus

q       zásada individuálneho poznania a prístupu

q       preventívne opatrenia

Základnou zásadou pri odstraňovaní neprospievania je: čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistiť príčiny neprospievania žiaka. Ináč by každý učiteľov pedagogický zásah mohol cieliť „naslepo', ba situáciu žiaka skôr ešte zhoršiť.

Ďalšou dôležitou zásadou je, aby učiteľ nestrácal zdravý pedagogický optimizmus v presvedčení, že absolútna väčšina faktorov žiakovho neprospechu je meniteľná, podrobitelná učiteľovmu pôsobeniu. Náprava žiaka i jeho neprospechu závisí teda najmä od adekvátnosti výchovných metód a prostriedkov učiteľa, od miery uplatnenia individuálneho prístupu.

Zásada individuálneho prístupu má pri odstraňovaní neprospievania osobitne veľký význam.

Zásada: neusilovať o prospech žiaka za každú cenu, aj na úkor poškodenia zdravého vývinu jeho osobnosti.

Nehodnotiť celú osobnosť žiaka iba na základe prospechu v tom-ktorom predmete, ale usilovať sa uznať a zhodnotiť aj iné stránky žiakovej osobnosti (charakterové vlastnosti, záujmy). Mnohí významní ľudia neprospievali dobre v škole, a predsa boli nesmiernym prínosom pre ľudstvo. Preto aj pri neprospievajúcom žiakovi treba prejaviť istú toleranciu a nerobiť hneď z jeho neprospechu tragédiu.

Druhy učenia

L.Maršálová – 5 druhov učenia:

- učenie podmieňovaním

- perceptuálno-motorické učenie

- verbálne učenie

- pojmové učenie

- učenie riešením problému

- sociálne učenie 

- zážitkové učenie

Učenie podmieňovaním

Podstatou je utváranie podmienených reflexov.

klasické podmieňovanie - Pavlov

operačné podmieňovanie ( inštrumentálne) Skiner – je založené na type učenia pomocou pokusu a omylu, dôraz je kladený na aktivitu učiaceho sa

Ak deti robia pre nich novú činnosť ( zapínanie gombíkov na kabáte) a tento „pokus“ sa im podarí, budú to skúšať znova, kým sa to celkom nenaučia. Vnútornou odmenou je úspešné naučenie sa nejakej novej činnosti.

Perceptuálno-motorické učenie

Ide tu predovšetkým o naučenie sa manuálny zručnostiam, návykom, motorickým operáciám a pod. Pri tomto druhu učenia ide o motorické odpovede, ktoré sa osvojujú v súvislosti so senzomotorickými javmi.

Verbálne učenie

Je najrozšírenejším druhom učenia. Najzákladnejšou charakteristikou tohto učenia je uzatváranie medzislovných asociačných spojov. Sila tohto spojenia závisí od dvoch zákonitostiach – od asociačného zákona častosti (frekvencie)

- od asociačného zákona čerstvosti (novosti)

Zákon častosti - čím častejšie sa objavujú vedľa seba alebo po sebe tie isté slovné spojenia, tým sú asociácie medzi nimi silnejšie.

Zákon čerstvosti – čím je spojenie verbálnych prvkov čerstvejšie, tým je asociácia medzi nimi pevnejšia.

Verbálne učenie ovplyvňujú viaceré činitele:

a.)    rozsah verbálneho učebného materiálu – znamená množstvo slov, ktoré sa musí žiak naučiť

b.)    charakter učebného materiálu – vyjadruje zmysluplnosť a porozumenie učebného textu. Ak žiak nerozumie tomu čo sa učí, potrebuje viac času na jeho zvládnutie

c.)    zložitosť učebného materiálu – určité prvky, ktoré sa môžu zdať pre učiaceho sa subjektívne ľahšie alebo ťažšie.

d.)    diskriminácia prvkov v učebnom materiáli – čím lepšie sa dajú jednotlivé prvky učebného textu odlíšiť, tým ľahšie sa naučíme – štruktúrovaný text, zvýraznený farbou, podčiarknutý.

e.)    miesto ( pozícia) prvkov v učebnom materiáli – všeobecne platí, že z rozsiahlejšieho učiva sa rýchlejšie naučíme začiatok a koniec, pričom najviac chýb sa robí v strede.

Pojmové učenie

Abstraktné myslenie žiakov sa vyvíja predovšetkým zásluhou vplyvu školy.

2 procesy: - tvorením pojmov

- osvojovaním pojmov

Pri utváraní pojmov sú najdôležitejšie procesy analýzy a syntézy, ako aj proces abstrakcie. Tento v psychológií chápeme ako myšlienkový akt, postup, operáciu, kde sa z predmetov alebo javov vynechávajú nepodstatné znaky a vlastnosti a tie, ktoré sú podstatné a typické nadobúdajú dominantné postavenie. Proces abstrakcie sa spravidla generalizácie uplatňuje s procesom generalizácie ( zovšeobecňovania), ktoré vedie k myšlienkovému zjednoteniu objektov na základe abstrahovaných spoločenských znakov.

Pri osvojovaní pojmov pri riadenom učení si žiaci cieľavedome osvojujú pojmy, ktoré sa medzi dospelými používajú a ktoré sa utvárali v priebehu dlhého spoločenského vývinu. Pojmy, ktoré si systematicky osvojujú učením za pomoci učiteľov sa nazývajú náukovými pojmami. Tie, ktoré si žiaci utvárajú sami, nazývame skúsenostnými pojmami.

Učenie riešením problému

Súvisí s aktívnym a skúsenostným učením, ako aj s učením zážitkovým. V rámci druhu učenia sa žiaci stretávajú s dvomi typmi problémov

s problémami s fixným riešením ( konvergentné myslenie)

s problémami s otvoreným koncom ( divergentné myslenie)

5 základných etáp. Žiak pozná cieľ, ktorý chce dosiahnuť, ale nepozná cesty a spôsoby, ako ho dosiahnuť:

1. stav neistoty, dilemy, pochybnosti, frustrácie

2. identifikácia problému, ktorý má vyriešiť

3. hľadanie faktorov a formulácia hypotézy

4. overovanie, prípadne preformulovanie hypotézy

5. dokazovanie a aplikácia správneho riešenia

Problémovým učením – podstata spočíva v aktívnej činnosti žiaka, ktorý za pomoci učiteľa hľadá spôsoby riešenia daného problému.

Sociálne učenie

Začína narodením človeka a jeho začlenením do konkrétnej skupiny, najčastejšie do rodiny. Tým sa začína celoživotný proces, ktorý označuje ako socializácia. Sociálne učenie je celoživotný proces.

Rozoznávame – primárnu a sekundárnu socializáciu. 

Pod sekundárnou socializáciu sa chápe socializácia vo vyššom veku, prípade i staroby.

Jedným z aspektov školskej zrelosti je aj primeraná potreba dieťaťa stýkať sa s rovesníkmi, schopnosť podriadiť sa školskému prostrediu, schopnosť prevziať rolu školáka.

Socializácia v rámci vývinu a života človeka uskutočňuje dvomi formami:

1. Spontánna forma – realizuje sa najmä napodobňovaním správania a konania osôb z najbližšieho okolia a prostredia.  Je typická v období detstva – napodobňovanie učiteľky, hercov, športovcov . postavy z rozprávok, príbehov a pod.
2. Inštitucionalizovaná forma – realizuje sa vplyvom priameho výchovného pôsobenia, napr. v školách, pracovných skupinách, krúžkoch . Deti sú priamo vedené k forme správania

Etapy senzomotorického učenia :

počiatočné štádium –

zoznámenie sa s činnosťou

prvé pokusy o vykonanie pohybov

fáza cvičenia –

je dôležitá kontrola pohybov, chýb

pohyby sú úspornejšie

ustaľovanie pohybov

zmeny jednotlivých druhov vnímania / zraková, hmatová kontrola /

koordinácia vnútorných orgánov s pohybom / činnosť srdca, krvný obeh /

zautomatizovanie pohybov

pohyby sa stávajú odolnejšími / viem ísť na viacerých autách /

Zážitkové učenie

Toto učenie ma svoj základ v hrových formách. Aplikácia zážitkového učenia je realizovaná prostredníctvom techník a aktivít – hier. Ide o štruktúrované hry, ktoré sú vedené a organizované učiteľom. Každá štruktúrovaná hra musí spaňať určité kritéria. Medzi základné kritéria patria:

1. Stanovenie a ujasnenie si výchovného zámeru a cieľa – učiteľ by mal mať v prvom rade konkrétny cieľ, čo chce aplikáciou hry dosiahnuť.
2. Časové trvanie – mal by mať približnú predstavu trvania hry, mal by mať pripravené učebné pomôcky
3. Motivácia – je rozhodujúcim faktorom, teda vzbudiť u detí záujem, vyvolať v nich aktivitu
4. Inštrukcia a formulácia pravidiel – zo strany učiteľa by mala byť inštrukcia presná a nemala by sa meniť počas hry
5. Delenie do skupín – ako si vyžaduje charakter hry ( menšie skupinky, väčšie, ..), premyslieť si stratégie ( losovanie, rozpočítavanie, náhodný výber, )
6. Ukončenie a hodnotová reflexia – niekedy treba vyhlásiť najúspešnejších žiakov, na záver hry by mala byť zo strany učiteľa realizovaná formou otázok tzv. hodnotová reflexia, slúži na to aby si deti uvedomili a verbalizovali, čo vlastne robili

Základné metódy zážitkového učenia

1. dialóg a skupinové diskusné metódy – žiaci sa učia vyslovovať svoje názory, rešpektovať názor druhého a vzájomne sa počúvať
2. pohybové aktivity – pohybové hry, simulačné hry, ich cieľom je zaktivizovanie a motivovanie žiakov, relaxácia
3. výtvarné hry – modelovanie, tvorba koláže, cieľom je uvoľnenie žiakov, rozvoj neverbálnej komunikácie, spolupráca, rozvoj tvorivosti .
4. hudobné aktivity – tanec, spev . cieľom je uvoľnenie detí, navodenie príjemnej atmosféry
5. písomné aktivity – písanie esejí, úvah, rozbory poviedok (triedny časopis)
6. viacrozmerné aktivity – hranie roly, modelovanie situácií, dramatizáciu, hranie scénok, cieľom je rozvíjanie komunikácie
7. bádateľské ( objavovacie) aktivity – hry na výskumníkov, bádateľov, cieľom je rozvíjanie tvorivosti, ale aj schopnosti kooperácie s inými

Charakteristika zážitkového učenia

participácia rozvoja – nie sú aktívny len učitelia ale rovnako sú aj žiaci, prijaté informácie používajú ako podnet na simuláciu ich vlastných procesov myslenia a vytvárania nových nápadov a perspektív

kooperatívne učenie – podporuje medziľudské vzťahy, podporuje sa práca v malých skupinách

zahrnutie vlastných hodnôt , postojov a citov

kreatívne učenie – rozvoj divergentného myslenia, rozvoj riešenia problémov, vychádza z predpokladu že deti sú prirodzene tvorivé a priamo tvorivú činnosť vyhľadávajú

učenie pozitívneho hodnotenia seba aj druhých – v triede sa vytvára pozitívna atmosféra, bezpečia, lásky

aktívne učenie – rozvíja sa aktivita u deti pri práci vo dvojiciach, skupinkách, aktívne sa zapájajú do činností, ktoré usmerňuje učiteľ

učenie založené na zážitku

učenie vyžadujúce od učiteľa tréning – vyžaduje sa od učiteľa pripravenosť na jeho aplikáciu, realizuje sa prostredníctvom vlastnej skúsenosti

Učebné štýly

Učebné štýly z hľadiska zmyslových preferencií:

a) vizuálno-neverbálny - zrakovo-obrazový

b)  auditívny - sluchový

c)  vizuálno-verbálny - zrakovo-slovný

d)  kinestetický - pohybový

Učebné štýly z hľadiska prevažujúcich inteligencií:

Lingvistický učebný štýl – jazykový

má veľmi dobrú slovnú zásobu, veľkú / rád číta a píše /, je komunikatívny, vie viac vyjadrovať svoje myšlienky, pamätá si mená, dátumi, dobre chápe význam slov

Logicko-matematický učebný štýl

rád pracuje s číslami, rád rieši problémy, experimentuje, je zvedavý, chce vedieť viac a viac, je dobrý v matematike, fyzike, rozumové úvahy

Priestorovo-vizuálny učebný štýl

rád sa učí s obrázkov, využíva predstavivosť, využíva sa farba, rád vytvára, slovná zásoba je chudobná, vie dobre čítať s mapy, grafu, má dobrú orientáciu v priestore

Pohybový učebný štýl

Pohybuje sa pri učení, potrebuje sa dotýkať, je pohybovo nadaný, vyniká v športe, manuálnych činnostiach, vie vyjadriť svoje myšlienky pohybom. POZOR hyperaktivita je psychická porucha.

Hudobný učebný štýl

Má dobrý hudobný sluch, vie hrať na viac hudobných nástrojov, má v sebe prirodzený zmysel pre rytmus, dobre rozlišuje zvuk, improvizuje, dobrý hlas na spievanie, vyjadruje a pohybuje sa rytmicky, má problém s písaním písomných prác ale vie vymýšľať texty a melódie.

Interpersonálny učebný štýl

Rád pracuje v skupine, má silne vyvinutú schopnosť empatie, často je to vodcovský typ, riadiť organizovať iných, má rad kolektívne hry, športy, býva aktívnym členom spolkov, združení.

Intrapersonálny učebný štýl

Málo komunikatívny s okolím, učenie v samote, presadzuje vlastné záujmy, má bohatý vnútorný život, má vyhradené názory na veci, okolnosti, zaujíma sa o duchovné existenciálne problémy, niekedy povie alebo urobí to čo ostatný nechápu.

Prírodný učebný štýl

Hľadá súvislosti s prírodou, zaujíma sa v botanike, rád sa učí v prírode, na balkóne, záhrada, vonku na lavičke .

Psychologické otázky výchovy

Psychológia výchovy je vedecká disciplína, ktorá z aspektu jestvujúcich cieľov skúma psychické mechanizmy výchovy. Jedným z najdôležitejších faktorov je rodina a spôsob výchovy v rodinnom prostredí, ďalší faktor je vplyv rovesníckych skupín, vplyv masmédií, prostredie školy – na rozvoj osobnosti žiakov..

Znaky výchovy – výchova je proces 1, rozvíjajúci 2, bipolárny – obojstranný 3, cieľavedomý

Zásady výchovy podľa Ďuriča

1. zásady premeny vonkajších vplyvov na vnútorné motívy
2. aktívneho spolupôsobenia učiteľa a žiaka
3. stupňovania účinku výchovy osobnosťou
4. stupňovania účinku výchovy spoločenským pôsobením
5. zásada komplexnosti A poznať žiaka B, čo chceme formovať

Metódy výchovného pôsobenia

metóda objasňovania ( klarifikácia) zmena správania na základe slovného pôsobenia, poskytovania určitých informácií (téza, argument)

metóda presviedčania ( persuázie)metóda založená na ovplyvňovaní, uplatňuje sa tu aj emocionálne pôsobenie, základné prostriedky – presviedčanie, apelovanie, prezentovanie dôkazov .

metóda príkladovania ( exemplifikácia) – základným prostriedkom je činnosť alebo správanie nejakého vzoru ( rodič, učiteľ, kamarát, herec, ), deti napodobňujú

metóda výchovných cvičení (exercitácia) – pôsobenie opakovanou aj neopakovanou činnosťou, výsledkom je skúsenosť

sugescia (vnukovanie) – nie je to typická metóda v škole

Prostriedky výchovného pôsobenia

odmeny vo výchove

tresty vo výchove

vzory vo výchove – imitácia – napodobňovanie

- pozornosť

- retencia

- reprodukovanie

- posilnenie

- identifikácia – stotožnenie sa

Výchovno-problémové správanie

Jednou z najťažších oblastí v práci učiteľa je práca so žiakmi, ktorý sú problémový z hľadiska správania. Ako poruchu správania nehodnotíme jednorazové priestupky.

Klamstvá

Predškolský vek – pokiaľ dieťa vzhľadom nízkemu veku nevie rozlíšiť realitu od vlastnej fantázie nejde o typické klamstvá.

Školský vek – klamstvá v pravom zmysle slova. ( vyhnúť sa vine, ublížiť inému .)

zapieranie

vyťahovanie sa

klamstvá, ktorých obeťou je niekto iný

M.Matrim a C. Waltmannová-Greenwoodová

- inštrumentálne klamstvo – zámerná snaha oklamať inú osobu s cieľom prezradenia vlastnej

viny

- neinštrumentálne klamstvo – zbožné priania

- nutkavé klamstvá – dieťa vie že klame, alebo si vymýšľa, ale

ale samé nepozná motív správania

- prosociálne klamstvo – v pozadí pozitívne motívy ( ochrániť niekoho druhého, nedotknúť sa citov.)

- nezámerné klamstvo – bájivé klamstvo

- nezámerné klamstvo

Záškoláctvo

záškoláctvo individuálne – impulzívny akt, ak je dieťa týrané, stredobodom posmechu, uniká zo školy, a bojí sa vrátiť

– reaktívny akt – vyvrcholenie dlhodobého strachu, pobyt mimo školy je plánovaný, ( šikanované dieťa, bojí sa trestu rodičov .)

. záškolactvo skupinové – s partiou – potulky po meste, herne, .. získavanie ospravedlneniek, musí to robiť tajne, pridružujú sa ďalšie priestupky ako krádeže, túlanie .

Krádeže

Pravé

Substitučné

Pravé – plánované krádeže, zlodejovi prináša zisk.

Substitučné krádeže – zamerané na uspokojenie nižších potrieb, odstraňuje napätie spojené s frustráciou ( pocitom neprijatia, neistoty), nie je plánovaná

Šikanovanie – vydieranie.- zlomyselné obťažovanie, zastrašovanie, ubližovanie a využívanie

Vydieranie – pod hrozbou násilia, tyranizovania, sa vyžaduje plnenie zosmiešňujúce úkony

Týranie – trápenie súvisiace s krutosťou a násilím (obeť –tyran)

Úteky z domu a túlanie sa

– reaktívne – impulzívne úteky – vzdor pred rodičmi, vyhnutie sa nejakého trestu – útek je symbolom zúfalstva dieťaťa

- pripravované a plánované úteky – pomsta alebo vzdor, dieťa uteká cielene. Odmieta sa vrátiť

- túlanie – dlhodobé opustenie rodinného prostredia

Skúšanie a hodnotenie žiakov. Tréma, strach zo skúšky

Skúšanie a hodnotenie žiakov je súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

Skúšanie a hodnotenie môže žiaka aktivizovať a motivovať do ďalšieho učenia, alebo ubíjať žiakovu chuť do učenia.

Funkcie skúšania :

kontrolná f. – zisťovanie stavu osvojenia vedomostí, zručností, návykov

aktivizačná f. – žiaci musia byť neustále pripravení na skúšanie

diagnostická f. – učiteľ zisťuje pokroky v učení

selektívna f. – žiaci, ktorí nemajú na daný druh štúdia, sú z neho vyradení

prognostická f. – učiteľ zisťuje možnosti žiaka v ďalšom živote

sebahodnotiaca f. – vyvoláva sa prvotná predstava žiaka o sebe samom

didaktická f. – prehlbujú sa vedomosti, zručnosti, návyky

regulačná f. – skúma faktory, ktoré ovplyvnili žiaka v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle

motivačná f. – skúšanie je faktorom na zvýšenie motivácie žiaka

výchovná f. – skúšanie má vplyv na vývin žiakovej osobnosti

informačná f. – vyjadrenie vedomosti, zručnosti známkou

Zásady hodnotenia a klasifikácie žiakov :

hodnotenie a klasifikácia žiakov majú byť neoddeliteľnou súčasťou

výchovno-vzdelávacieho procesu

objektívne a spravodlivé hodnotenie žiaka komplexne

hodnotenie orientované na kladne stránky osobnosti žiaka

spojenie humanizmu s náročnosťou voči žiakovi

motivačná funkcia hodnotenia a klasifikácie žiakov

pravdivé hodnotiace výroky a klasifikácia

Psychologická analýza skúšania :

V školách sa používajú ústne, písomne a praktické skúšky.

+ ústne skúšky – vlastnými slovami vyjadriť vedomosti

+ písomné skúšky – všetci žiaci majú rovnaké úlohy bez kontaktu s učiteľom

+ praktické skúšky – hodnotenie pohybových, manipulačných, tvorivých zručností

Druhy hodnotenia

Formatívne / slovné /

- žiak má možnosť si uvedomiť prečo a podľa akých pravidiel sa hodnotí

Normatívne

výkon žiaka posudzujeme vo vzťahu k norme, ale aj výkonom ostatných žiakov

Kriteriálne

vzťahuje sa k cieľom

Individualizované

porovnávame v ňom súčasné výkony žiaka s jeho výkonmi v minulosti a hodnotíme tak predovšetkým jeho osobnostný rozvoj

Podmienky učenia žiakov. Výkonnosť a únava žiakov vo vyučovacom procese

Podmienky učenia

Čák 2 sk. :

vonkajšie : škola, učiteľ, spolužiaci, učivo

vnútorné: psych. stav. soc. pozícia(muž-žena, pohlavie) status(vrodený získaný, nadobudnutý). Rola(otec, matka, brat, žiak)

Ďurič :

v súvislosti s učiacim sa

. rast, zrenie / učebné osnovy /

. schopnosti, minulá skúsenosť žiaka / rýchlosť učenia /

. úroveň vnútornej motivácie / osobnostné vlastnosti – tvrdohlavosť /

v súvislosti s učiteľom

. didaktická spôsobilosť / sústavnosť, individuálny prístup /

. správanie žiakov

. vzťah k žiakom

v súvislosti s učivom

. rozsah učebného materiálu

. obsah / významnosť učebného materiálu, frekvencia, podobnosť /

Výkonnosť žiakov vo vyučovacom procese :

Výkonnosť žiakov vo vyučovacom procese ovplyvňujú hlavne schopnosti.

predstavujú určitú úroveň vykonávania činnosti / rýchlosť, produktivita, presnosť…/

STUPNE SCHOPNOSTI :

+ nadanie

+ talent

+ genialita

DRUHY SCHOPNOSTI :

+ všeobecné

+ špeciálne – umožňujú vykonávať určité aktivity na vysokej úrovni

VÝKONNOSŤ OVPLYVŇUJE AJ :

Inteligencia – všeobecná rozumová schopnosť, ktorá je dominantou každého človeka.

Činitele výkonnosti

podmienky organizácie práce

dažka vyučovacích jednotiek

predskúškový stav žiakov

rozvrh hodín

organizácia prestávok

Vplyv organizácie práce na výkonnosť :

+ postupné uvádzanie do činnosti

+ rovnomernosť a rytmus činnosti

+ poriadok a systém v činnosti

+ správne striedanie rôznych druhov činnosti

+ spoločenské ohodnotenie práce

Vplyv psychických stavov :

pripravenosť žiakov na činnosť

motivácia činnosti

citové stavy žiaka a jeho výkonnosť

stav pozornosti

vplyv únavy

Výkonnosť žiaka vo vyučovacom procese

je to pohotovosť, pripravenosť človeka vydať určitý výkon

výkonnosť žiaka nie je stále rovnaká – na 1. vyučovacej hodine je výkonnosť najnižšia , na 3 vyučovacej hodine je najlepšia, medzi 3-5 vyučovacou hodinou klesá, na 5 vyučovacej hodine ešte stúpne. Posledná vyučovacia hodina je tzv. hurá efekt.

Pedagogická psychológia

Vznikla koncom 19 st. z potrieb praxe.

Prvá učebnica bola napísaná v r. 1884 (Mayer Nemecký psychológ)

Je to integrujúca(spájanie, začleňovanie) disciplína jej úlohou je začleňovanie poznatky z iných vedných disciplín. Patrí medzi špeciálne pedagogické disciplíny, nakoľko sa zameriava na analýzu psychologických zákonitostí špeciálnych podmienkach tj. v prostredí školy a školských zariadení. Zo základných psychologických disciplín využíva najmä poznatky všeobecnej , vývinovej a sociálnej psych. , psychologickej metodológie a patopsychológie.

Poznatky ped. psych. sa najčastejšie aplikujú do oblasti poradenskej psych., školskej psych a psych. výchovy a pod. V súčasnom období sa za hlavný cieľ ped. psych. považuje transformácia tzv. tradičného vzdelávania na jeho humanizáciu. Cieľom je pripraviť človeka vzdelaného pre život a osobnostne zrelého, ktorý sa sám aktívne snaží získať dôležite informácie , ktoré sú sprostredkované tak, aby boli pre žiakov príťažlivé a korešpondovali s potrebami bežného života.

Pedagogická psychológia je veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach.

Význam pedagogickej psych. :

pomáha spoznávať osobnosť žiaka

pomoc učiteľom spoznávať samých seba

pomáhať racionalizovať edukačný proces

zasahuje do humanizácie a demokracie školy

úlohou pedagogického psychológa je ľahšie dosahovať rýchlejšie edukačné ciele.

Školský psychológ a základné oblasti škol. psych.:

má robiť diagnostické činnosti

ma robiť intervenčnú činnosť

určitá oblasť prevencie

informačná oblasť

konzultačná oblasť

terapeutická oblasť

didaktická oblasť

oblasť poradenská

Výhodou školského psychológa, ktorý pôsobí priamo na škole je, že osobne pozná atmosféru školy, jej problémy, osobne pozná členov pedagogického zboru, štýl ich práce a používané metódy,žiaci môžu v prípade potreby okamžite využiť jeho služby a požiadať o radu, zúčastňuje sa stretnutí s nimi prostredníctvom Parlamentu, má možnosť nadviazať s nimi kontakt pôsobením prispieť k humanizácii školy a k zefektívneniu výchovy a vzdelávania.

Úlohou psychológie je vnášať projekt MILÉNIUM do pedagogickej praxe.

Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov, skrátene nazývaný Milénium.

Milénium kladie nové požiadavky na výchovno - vzdelávaciu prácu učiteľov a tieto si vyžadujú aj zmenu doterajšieho spôsobu doplňujúceho pedagogického štúdia učiteľov odborných predmetov na stredných školách.

projekt duch školy

projekt Konštantín

škola roku 2000

- Milénium - Rosa, Turek, Zelina tvrdia že treba posilniť výchovu, zvýšiť účinok výchovy.

Súčasť projektu Milénium KEMSAK

K - kognitivizácia - učiť žiakov učiť sa

E - emocionalizácia - rozvíjanie pozitívnych citov

M - motivácia - dosiahnuť stav, že sa deti chcú učiť nie preto , že sa musia

S - socializácia - zospoločenšťovanie, vytvárať pozitívne sociálne vzťahy žiakov

A - axológia - rozvíjať hodnotový systém žiaka

K – kreativizácia

Súčasťou projektu milénia je 12 pilierov:

Vzťah ped. psych k pedagogike

Úlohou ped. psych je prenášať psychologické poznatky, ktoré mali pedagogické súvislosti do pedagogiky. Ped. psych. sa takto stala spojovacím článkom medzi psychológiou a pedagogikou.

Blízky vzťah medzi psychológiou a pedagogikou spočíva predovšetkým v komplexnosti prístupu k skúmaniu cieľavedomého rozvíjania človeka v podmienkach výchovy a vzdelávania.

Pedagóg môže pri skúmaní pedagogického javu pristupovať k nemu z psychologického aspektu tým, že využíva poznatky psych. najmä však pedagogickej psych.

Psychológia sa snaží vysvetliť aké je duševné dianie v osobitných prípadoch, alebo vo vývinových štádiách. Úlohou pedagogiky ako vedy je určovať zásady a spôsoby, ktorými sa má diať určitá zmena s duševnými pochodami. V tom je podstatný rozdiel v úlohách oboch oblastí poznania. Výsledky ped. psych. Môžu poslúžiť pedagogickej teórie a praxi na zefektívnenie pedagogickej práce.

Pedagogická psych. je veda o psychologických zákonitostiach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a iných výchovných zariadeniach

Pedagogická psychológia sa opiera a preberá, teda využíva základné teoretické a metodologické východiská zo všeobecnej a vývinovej psychológie.

Vzťah ped. psych k psych. všeobecnej:

Všeobecná psychológia sleduje psychické javy človeka vo všeobecnosti. Tie iste psychické javy skúma aj pedagogická psychológia ale v špeciálnych podmienkach. Pedagogická psychológia získava od všeob. psych. všeobecné teoretické hľadiska (otázka spoločenského a biologického hľadiska a i., a tiež výsledky výskumov v oblasti jednotlivých duševných javov. Pedagogická psych. tak isto skúma tieto otázky ale z hľadiska z vlastných cieľov, no tým obohacuje aj všeobecnú psychológiu, ktorá preberá pedagogickej psychológie výsledky a závery.

Vzťah ped. psych k psych. k vývinovej psych.:

Vývinová psych má veľký význam pre pedagogiku a výchovno vzdelávaciu prax. Vyplýva to z toho, že pedagóg musí poznať psychologické zákonitosti človeka (deti, mládež, dospelých).

Vývinová psych. skúma všeobecné zákony vývinu psychiky človeka, zatiaľ pedagogická psych. skúma psychologické zákony otvárania a rozvíjania osobnosti človeka v podmienkach výchovno-vzdelávacieho procesu v školských a mimoškolských zariadeniach.

Systém pedagogickej psychológie:

Pedagogická psychológia , ako špeciálna psychologická disciplína a pritom hraničná veda medzi psychologickými a pedagogickými vedami má jedinečnú úlohu a to pomôcť svojimi prístupmi zrealizovať ciele výchovy, vyučovania a vzdelávania. Učebnice pedagogickej psychológie nemajú jednotnú obsahovú štruktúru systému. Prečo? Príčiny:

nejednotnosť chápania predmetu pedagogickej psychológie

o        autori, ktorí považujú pedagogickú psychológiu za aplikovanú psychologickú disciplínu, ktorá aplikuje poznatky zo všeobecnej psychológie na pedagogické javy, alebo autori, ktorí vychádzajú zo systému vývinovej psychológie

neujasnenosť okolo postavenia pedagogickej psychológie v systéme pedagogických vied

o        autori, ktorí považujú pedagogickú psychológiu za pedagogickú disciplínu

neujasnenosť, ktorá sa týka určenia učebníc pedagogickej psychológie

nerozpracovanosť mnohých pedagogicko-psychologických problémov

o        že pedagogická psychológia je pomerne mladá disciplína

Psychologické otázky vyučovania

Predmet a úlohy psychológie vyučovania

Z podstaty a úloh vyučovacieho procesu vyplýva, že predmetom psychológie vyučovania je skúmať:

ako má učitel riadiť a meniť vonkajšie podmienky vplyvu a vnútorný stav žiaka vo vyučovacom procese tak, aby učenie sa žiakov v škole prebiehalo za maximálne priaznivých podmienok a prinášalo (čo do kvality a rozsahu) maximálny efekt,

2. ako učiteľ môže a má rozvíjať žiakovu osobnosť vo vyučovacom procese.

Psychológia vyučovania učí, ktoré psychologické poznatky ako využívať na zlepšenie kvality vyučovacieho procesu a výsledkov učenia sa žiakov ako aj na všestranný rozvoj žiakovej osobnosti. Zahrňuje to charakteristiku činnosti a správania učiteľa a žiaka v tomto procese a ďalšie faktory, ktoré ich činnosť a správanie podmieňujú a ovplyvňujú (napríklad učivo, organizačné formy vyučovania).

Vyučovací proces

- je to plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie subjektu vyučovania (učiteľa) na objekt (žiak) vzdelávania a výchovy, aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný.

žiak je subjekt i objekt

rozvíja si aj svoje psychické procesy v rámci výchovy a vzdelávania -»formuje svoju
osobnosť

Lindhartova schéma riadeného učenia

učenie patrí medzi základné ľudské činnosti

učenie tvorí súčasť všeobecnej psychológie

učenie tvorí súčasť sociálnej psychológie

v pedagogickej psychológií sa venuje hlavne vyučovaniu ako zámernému procesu pri osvojovaní vedomostí, zručností, návykov…

Úlohou učenia je :

rozvíjanie osobnosti žiaka

príprava žiaka pre plnenie pracovných a iných povinností v živote

zmyslom by malo byť dosiahnutie určitého cieľa alebo výsledku

Učenie :

adaptačná teória učenia - hodí sa skôr pre zvieratá

zo širšieho hľadiska - učenie ako proces, kde nadobúdame individuálnu skúsenosť

ide o zmenu správania vo vlastnostiach a schopnostiach, ktoré majú trvalý charakter / Maršalová /

Lindhart - definuje učenie ako činnosť jednotlivca, ktorou mení svoje správanie pod vplyvom vonkajších činiteľov, ale aj v závislosti od výsledku vlastného učenia

Učenie ako jedna z činností / hra, učenie, práca /