Slovník vybraných sociologických pojmov

V texte sa vyskytujú rôzne pojmy, ktoré je potrebné pre splnenie pedagogických cieľov z určenej problematiky používať. Prvým predpokladom používania je ich vysvetlenie.

Na definíciu – empirické pokrytie pojmov – je použité stručné vysvetlenie, ktoré sa počas prednášok a seminárov bude ďalej operacionalizovať.

1 Socializácia

je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i ako individuálna bytosť.

V procese socializácie nadobúda vedomosti a schopnosti nahromadené spoločnosťou, osvojuje si hodnoty a normy regulujúce život spoločnosti i vzory správania potrebné na to, aby sa mohol zapojiť do života spoločnosti

Bez osvojenia si kultúry nemôže človek plnohodnotne žiť. Pre spoločnosť je nevyhnutné, aby prostredníctvom socializácie odovzdala nahromadenú kultúru novým generáciám.

Socializácia plní dve funkcie:

jednotlivcom umožňuje stať sa spoločenskými bytosťami a individuálnymi osobnosťami a tak plnohodnotnými členmi spoločnosti

spoločnosti zabezpečuje prežitie a to odovzdávaním nahromadenej kultúry novým generáciám.

Človek ako biologický tvor sa stáva plnohodnotnou ľudskou bytosťou až vtedy, keď si v priebehu socializácie osvojí poznatky, normy, hodnoty a ostatné prvky kultúry spoločnosti, v ktorej žije, prijme zaužívané spôsoby správania atď… Osvojovanie si sociálnych noriem a iných prvkov kultúry sa nazýva internalizácia alebo interiorizácia.

Proces socializácie však nie je len prispôsobovaním sa jednotlivca spoločnosti, ale zároveň procesom utvárania osobnosti (personalizácie) čiže utvárania a rozvíjania individuality človeka – jeho jedinečných vlastností a schopností.

Sociológia chápe socializáciu ako proces učenia sa sociálnym rolám -

proces, v ktorom sa ľudia učia „hrať“(resp. si osvojujú) roly, ktoré im v spoločnosti pripadli.

Termín sociálna rola vysvetlíme v súvislosti s termínom sociálny status.

Sociálny status

je sociálna pozícia ( v skupine, v spoločnosti) spojená s istými .právami a povinnosťami.

Podľa spôsobu nadobudnutia rozlišujeme

vrodený status, ktorý jednotlivci nemôžu ovplyvniť (rasa, pohlavie, vek)

získaný status, ktorý môžu nadobudnúť vlastným pričinením (profesia, vzdelanie)

vnútený status, ktorý jednotlivcom vnúti spoločnosť alebo spoločenská skupina (nezamestnanosť).

Sociálna rola

je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom.

Sociálna rola je štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti alebo sociálnej skupiny.

Vďaka štandardizovanému rolovému správaniu (ktoré prebieha ako naučené, často automatické – napr. pozdrav) môže spoločnosť fungovať.

Mnohé sociálne roly možno vykonávať viacerými spôsobmi.

Vykonávatelia rolí sú ich spolutvorcami, lebo ich môžu aj čiastočne meniť a pretvárať.

Spoločenská rola sa vždy skladá z dvoch častí:

z predpísanej roly – očakávaného správania spojeného s určitým sociálnym statusom

a z výkonu roly – zo skutočného správania vykonávateľa roly.

Pri vykonávaní rolí vznikajú rolové konflikty.

Deviácia

je také správanie jednotlivcov,

ktoré spoločnosť alebo sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských alebo skupinových noriem a preto vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo spoločnosti zamerané na izoláciu, liečenie, prevýchovu, nápravu alebo potrestanie porušovateľov noriem.

Tri zložky deviácie

osoba (osoby), ktorá sa správa určitým spôsobom,

normy čiže pravidlá a vzory správania, ktoré spoločnosť uplatňuje pri posudzovaní určitého správania,

spoločnosť /né osoby, sociálne skupiny či organizácie reprezentujúce spoločnosť/

ktorá istým spôsobom reagujú na toto správanie.

Príklad: - mladí ľudia pijúci alkohol – zákonná a zároveň aj spoločenská norma

zakazuje mladistvým piť alkohol

krádež – porušenie zákona – svedkovia – polícia –súd

Deviácia je v spoločnosti prirodzeným javom ako konformita (opak deviácie- poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám).

Nonkonformita – medzistupeň medzi deviáciou a konformitou (napr. výstredné obliekanie).

Deviácia závisí od sociálneho definovania deviantného správania.

Deviácia nemusí byť pre spoločnosť vždy len dysfunkčná, v ojedinelých prípadoch býva aj funkčná.

Teórie deviácie

biologické a psychologické teórie deviácie (sústreďujú sa na individuálne charakteristiky a osobné skúsenosti deviantov)

sociologické teórie deviácie (sústreďujú sa na sociálne a kultúrne faktory, podmienky a okolnosti, ktoré spôsobujú deviáciu)

teória anómie (sociálna dezorganizácia,počas ktorej nefungujú sociálne vzťahy a sociálna kontrola)

teória sociálneho napätia (rozpor medzi spoločenskými cieľmi a cestami ich splnenia – nadobudnutie poctivou prácou)

kultúrne teórie deviácie (krádeže Rómov).

5 Sociálna kontrola

spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti.

Proces, ktorým si skupiny alebo spoločnosť vynucujú konformitu –

prispôsobovanie sa svojich členov skupinovým či spoločenským očakávaniam a požiadavkám, resp. uznávanie a dodržiavanie spoločenských noriem.

Sankcie.

Sociálna kontrola má podobu reakcií osôb, skupín a spoločnosti, ktorými deviantné správanie odsudzujú, potláčajú a nútia deviantov, aby svoje správanie zmenili na konformné.

Neformálna sociálna kontrola je neoficiálny sociálny nátlak, ktorý núti jednotlivcov rešpektovať sociálne normy.

Spôsoby uskutočňovania neformálnej sociálnej kontroly

sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly)

tresty (zahanbenie, pokarhanie, výsmech)

verejná mienka.

Formálna sociálna kontrola

je oficiálny, formálny tlak, ktorého cieľom je vynútiť si konformitu.

Konformitu občanov – dodržiavanie zákonov spoločnosti sledujú a vynucujú najmä

štátne orgány

polícia

prokuratúra

súdy.

6 Sociálna skupina

je určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine

a aj ostatní sa pokladajú za jej členov.

Sociológia skúma

sociálne interakcie v skupinách,

skupinovú štruktúru,

vodcovstvo a mocenskú nerovnosť v skupinách,

skupinové hodnoty,

normy,

skupinové procesy atď.

Tri základné znaky sociálnej skupiny

sociálna interakcia

vzájomné pôsobenie členov skupiny, ktoré sa uskutočňuje podľa istých pravidiel,

ktoré závisia od charakteru skupiny, od činnosti skupiny, ktorú vykonáva, od jej vnútornej štruktúry, od skupinových hodnôt, noriem, cieľov atď.

pocit príslušnosti (prináležitosti) ku skupine

stotožňovanie sa so skupinou – s jej hodnotami, normami, vzormi správania atď. – oddeľuje členov od tých, ktorí do skupiny nepatria (my a oni)

skupinová identita (totožnosť)

príslušnosť ku skupine, ktorú uznávajú aj tí, ktorí do skupiny nepatria – identita jednotlivcov sa často odvodzuje od ich skupinovej identity ( a podľa toho sa k nemu okolie správa)

Ďalšími znakmi sociálnej skupiny sú skupinové ciele, spoločné činnosti, skupinové hodnoty atď.

6.1 Druhy sociálnych skupín

Základné druhy sociálnych skupín sa rozlišujú podľa troch najdôležitejších kritérií

typ väzby medzi členmi skupiny

primárne a sekundárne skupiny

neformálne a formálne skupiny

malé a veľké skupiny

typ solidarity členov skupiny

vnútorné (in-group) a vonkajšie (out-group)

„my“ a „oni“

spôsob spätosti jednotlivca a skupiny

členské a referenčné

6.2 Rodina

je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami.

Rodinu ako sociálnu skupinu, inštitúciu manželstva, rodinný život, hoci v rozmanitých podobách pozná každá spoločnosť.

Manželstvo a rodinný život sú sociálnymi inštitúciami, ktoré zabezpečujú plnenie hlavných funkcií rodiny

reguláciu sexuálneho správania ľudí

zabezpečenie reprodukcie spoločnosti

zabezpečenie socializácie svojich členov

poskytnutie starostlivosti, ochrany a citovú oporu svojim členom

sprostredkovanie sociálneho zaradenia svojich členov do spoločnosti

rodina je prvotnou ekonomickou jednotkou spoločnosti, v ktorej sa uskutočňuje hospodárska spolupráca, deľba práce atď.

Typy rodiny

podľa generačného spolužitia členov /rodina nukleárna a rozšírená/

podľa pozície člena rodiny /rodina orientačná a reprodukčná/

podľa vodcu rodiny /patriarchálna, matriarchálna a egalitárna rodina/

podľa úplnosti /úplná a neúplná/

Druhy delenia manželstva

podľa zloženia členov /manželstvo - monogamné, polygamné, skupinové/

podľa pôvodu partnerov /partneri pochádzajúcich z rovnakej alebo inej komunity, kategórie, rasy atď./ - / exogamické a endogamické manželstvo /.

Životný cyklus rodiny

Typickú nukleárnu rodinu modernej spoločnosti charakterizujú tieto hlavné štádiá životného cyklu

výber manželského partnera

uzavretie manželstva – vznik rodiny

obdobie trvania manželstva a rodiny

zánik rodiny a manželstva

6.3 Komunita

označuje spoločenstvo (skupinu) ľudí žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom území, ktoré tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života.

Základné znaky komunity

spoločné územie

bezprostredné či sprostredkované vzťahy medzi ľuďmi žijúcimi na tomto území

pocit pospolitosti a súdržnosti, ktorým sa ľudia stotožňujú s komunitou.

Komunitu charakterizuje aj inštitúcia susedstva.

Susedstvo neznamená iba bývanie vedľa seba (v byte, ulici, dedine) ale aj spôsob, akými ľudia uskutočňujú sociálne interakcie a organizujú spoločné činnosti pri riešení problémov komunity.

Rozdiely v dedinských a mestských komunitách.

Tak ako sa líši spôsob života ľudí vo väčších a malých územných celkoch, odlišuje sa aj komunikácia, spolupatričnosť, formy svojpomoci a rodinné a priateľské väzby. Výrazne silnejšie pôsobí v menších lokalitách verejná mienka ako forma regulácie a kontroly dodržiavania noriem a zvykov.

Práve špecifické symboly, dodržiavanie tradícií, udržiavanie nárečia, folklóru a zvykov podporuje pocit spolupatričnosti a „spoločných koreňov“.

Tieto charakteristiky komunity ovplyvňujú aj druh a úroveň interakcie a komunikácie prebiehajúcej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Pri projektovaní foriem podpory zdravia možno vzhľadom k rôznym tradíciám a mnohým hodnotám používať metódy vyžívajúce komunitné špecifiká.

6.3.1 Komunity tradičnej a modernej spoločnosti

Charakteristiky tradičnej spoločnosti

prevažne agrárny charakter doplnený remeselnou výrobou

nižší stupeň deľby práce a špecializácia sociálnych rolí

uzavreté stratifikačné systémy

nerozvinutý trh

existencia sebestačných rodov, kmeňov a iných sociálnych útvarov

autokratické systémy moci

dominancia náboženstva v duchovnej sfére života spoločnosti

pomalý sociálny vývoj

rozhodujúca úloha zvykov a tradícií v živote spoločnosti atď.

Charakteristiky modernej spoločnosti

strojová veľkovýroba

rast produktivity práce

prehĺbenie deľby práce a špecializácia sociálnych rolí

sústreďovanie obyvateľstva do miest

zmeny v organizácii výroby, obchodu a dopravy

trhové hospodárstvo

zmena spôsobu organizácie moci v štátoch

vznik štátnych organizácií, ktoré prevzali úlohy niekdajších spoločenstiev

otvorený systém stratifikácie

zrýchlenie spoločenského vývoja

iné.

6.4 Pospolitosť

je založená najmä na vzťahoch emócií, sympatií a duševnej náklonnosti, vyplývajúcich z rodinného života, susedského spolužitia, priateľstva…

6.5 Spoločnosť

je založená najmä na neosobných, formálnych vzťahoch a vecných väzbách s racionálnym základom a formálne stanovenými pravidlami a predpismi.

7 Sociálna štruktúra

označuje relatívne stabilný, podľa určitých vzorov a pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a systém sociálnych vzťahov v skupinách i celej spoločnosti, ktoré vytvárajú.

Sociálnu štruktúru teda utvára sociálne správanie, interakcie a činnosti jednotlivcov, pričom sociálna štruktúra zároveň sama ovplyvňuje ich správanie, interakcie a činnosti.

Moc a autorita

patria medzi základné sociologické pojmy.

Moc preniká všetkými oblasťami života spoločnosti, v každej z nich cítiť vplyv alebo prítomnosť mocenských vzťahov.

Moc

je schopnosť jednotlivcov alebo skupín presadiť svoju vôľu pri riešení rôznych spoločenských záležitostí,

je to schopnosť uskutočňovať sociálne činnosti a ovplyvňovať sociálne procesy vo svoj prospech.

Mocenská nerovnosť – rozdelenie ľudí na vládnucich a ovládaných.

Autorita

tradičná

je založená na osobných vzťahoch medzi vládcom a ovládanými a legitimizujú ju pretrvávajúce zvyky a obyčaje

charizmatická

predpokladá vieru ľudí v mimoriadne kvality, neobyčajné vlastnosti a schopnosti vodcu a oddanosť vodcovi

legálno – racionálna autorita

je ako jediná založená na neosobných vzťahoch, legitimizujú ju sociálne uznávané neosobné pravidlá, postupy, sociálne inštitúcie určujúce práva a povinnosti tých, ktorých ľudia zvolili, aby zastávali mocenské pozície.