Scrigroup - Documente si articole

     

HomeDocumenteUploadResurseAlte limbi doc
BulgaraCeha slovacaCroataEnglezaEstonaFinlandezaFranceza
GermanaItalianaLetonaLituanianaMaghiaraOlandezaPoloneza
SarbaSlovenaSpaniolaSuedezaTurcaUcraineana

BiologieBudovaChemieEkologieEkonomieElektřinaFinanceFyzikální
GramatikaHistorieHudbaJídloKnihyKomunikaceKosmetikaLékařství
LiteraturaManagementMarketingMatematikaObchodPočítačůPolitikaPrávo
PsychologieRůznéReceptySociologieSportSprávaTechnikaúčetní
VzděláníZemědělstvíZeměpisžurnalistika

Slovník vybratých pojmov súvisiacich so zdravím a chorobou z oblasti verejného zdravotníctva

sociologie



+ Font mai mare | - Font mai mic



DOCUMENTE SIMILARE

TERMENI importanti pentru acest document

Slovník vybratých pojmov súvisiacich so zdravím a chorobou

z oblasti verejného zdravotníctva



V texte sa používajú pojmy, ktoré sú definované zo zákona, alebo ich empirické krytie – vysvetlenie pojmu – je viazané na materiály, vydávané organizáciami a inštitúciami, ktoré organizujú starostlivosť o zdravie alebo iné činnosti, súvisiace so zdravím a chorobou.

Zdravie

Zbierka zákonov č. 272/94 Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí, § 2 Základné pojmy, odstavec (1) :

„ Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody,

nielen neprítomnosť choroby, je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom

a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života.“

Ochrana zdravia

Zb. z. č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí v § 2 Základné pojmy, odstavec (2):

„Ochrana zdravia je súhrn opatrení spočívajúcich v predchádzaní vzniku a šírenia ochorení a v obmedzovaní ich výskytu a iných porúch zdravia, v zlepšovaní zdravia prostredníctvom starostlivosti o zdravé životné podmienky, pracovné podmienky a zdravý spôsob života

a vo výkone štátneho zdravotného dozoru.

Životné podmienky

Zb. zákonov č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí, § 2 Základné pojmy, odstavec (3):

„Životné podmienky na účely tohoto zákona sú fyzikálne, chemické a biologické

faktory životného prostredia vo vzťahu k zdraviu ľudí, podmienky bývania,

odpočinku, telesnej kultúry, rekreácie, kultúry a iných záujmových činností,

dopravy, poskytovania zdravotnej starostlivosti a poskytovania ďalších služieb,

výživy a spôsobu stravovania, stavu a spôsobu používania predmetov prichádzajúcich do styku s požívatinami a predmetov bežného používania, podmienky na zdravý vývoj, výchovu, psychický a fyzický rozvoj detí a mládeže, ako aj každého jedinca.“

Pracovné podmienky

Zb. z. č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta l994 o ochrane zdravia ľudí, § 2 Základné pojmy, odstavec (4):

„Pracovné podmienky na účely tohoto zákona sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické a sociologické faktory, pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese, sú ovplyvňované režimom práce, odpočinkom

a technickým stavom pracovného prostredia.

Zdravé životné a pracovné podmienky

Zb. z. č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí,

§ 2 Základné pojmy, odstavec (5):

„Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky na účely tohoto zákona

sú také podmienky, ktoré nepôsobia nepriaznivo na zdravie ľudí,

ale ho chránia a kladne ovplyvňujú.“

3.6 Spôsob života

Zb. z. č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí,

§ 2 Základné pojmy, odstavec (6):

„Spôsob života je správanie človeka, ktorého základom je vzájomné pôsobenie

životných podmienok, pracovných podmienok, sociálno-ekonomických faktorov

a osobnostných vlastností.

Spôsob života významne ovplyvňuje výživa, spoločenská komunikácia, zvládnutie psycho-sociálnych záťaží, činnosť vo voľnom čase, pohybová aktivita, požívanie alkoholických nápojov, užívanie liekov, omamných a psychotropných látok

a fajčiarske návyky.

3.7 Zdraviu škodlivé faktory životného a pracovného prostredia

Zb. z. č. 272/94 Zákon NR SR z 24. augusta 1994 o ochrane zdravia ľudí

v § 2 Základné pojmy v odstavci (7):

„Zdraviu škodlivé faktory životného a pracovného prostredia sú fyzikálne, chemické a

biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy spôsobujú, alebo môžu spôsobiť

poruchy zdravia a ľudský organizmus zaťažujúce faktory vyplývajúce zo životných a pracovných podmienok, ktoré ovplyvňujú fyziologické a psychické funkcie ľudí.

3.8 Prevencia

Zb. z. č. 576/2004 Zákon NR SR z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

§ 2 Vymedzenie základných pojmov,  odstavec (7):

„Prevencia na účely tohoto zákona je

výchova a vzdelávanie s cieľom ochrany, zachovania alebo navrátenia zdravia osobe,

aktívne vyhľadávanie možných príčin chorôb, ich odstraňovanie a predchádzanie vzniku chorôb,

vyhľadávanie patologických procesov v ich asymptomatickom období s cieľom liečby, ktorou sa predchádza ich klinickému prejavu,

aktívne sledovanie choroby s cieľom predchádzania zhoršeniu zdravotného stavu osoby .

3.9 Zdravotná starostlivosť

Zb. z. č. 576/2004 Zákon NR SR z 21. októbra 2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

§2 Vymedzenie základných pojmov, odstavec (1):

Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len osoba), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií: zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

3.10 Zdravotná politika

Teoretickú základňu zdravotnej politiky tvorí

ontologický referenčný systém,

vytvára ho epidemiológia, právo, ekonómia, informatika, psychológia, sociológia, pedagogika, demografia …

hodnotový referenčný systém,

je výrazne diferencovaný a podmienený sociálne, politicky, historicky, ideologicky, kultúrne, skupinove a individuálne

organizačné a politické opatrenia.

Využitie adekvátnych vedeckých postupov a uplatnení vedeckých poznatkov je nanajvýš potrebné tam, kde rozdielnosť názorov nie je podmienená postavením a záujmami jednotlivých skupín, ale kde ide o nepochopenie, neznalosť, nedorozumenie, nevhodné predstavy apod.

Napríklad pri „ovplyvňovaní životného štýlu“s cieľom zlepšiť zdravotný stav populácie odporúčané opatrenia obmedzujú „slobodu“ jednotlivca ohrozovať alebo priamo poškodzovať svoje zdravie. Vynára sa problém „humánny – nehumánny“ alebo „sociálny – asociálny“ vplyv na jednotlivca.

Identifikácia a zvládnutie rizikových faktorov, ich odstránenie, prípadne zníženie, diferenciácia v starostlivosti – diferencovaná starostlivosť o rizikové skupiny osôb nie je len dlhodobým teoretickým cieľom. Stáva sa dôležitou praktickou úlohou ako v oblasti výskumu, tak aj pri poskytovaní zdravotníckych služieb.

Cesta účinnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti vedie cez poznanie odstránenie negatívnych determinánt zdravotného stavu obyvateľstva.

3.11 Kvalita života

Zdravie tvorí len jednu z hodnôt, ktorým hovoríme kvalita života, ďalej sem patria hodnoty z oblastí :

sociálnej,

kultúrnej,

psychologickej,

ekologickej,

interpersonálnej,

sprirituálnej,

historickej,

a morálnej, ktoré prispievajú k zmyslu života.

3.12 Podpora zdravia (health promotion)

je proces, ktorý umožňuje ľuďom rozšíriť svoj podiel na ochrane a zlepšení svojho zdravia.

Zdravie je chápané ako podmienka každodenného života, nie ako jeho cieľ.

Základnou podmienkou zdravia je uspokojenie základných potrieb.

Medzi ne patria: mier, potrava, stabilný ekosystém, príjem, vzdelanie, obydlie, sociálna spravodlivosť …

Upevňovanie, posilňovanie, rozvoj, podpora zdravia nie je cieľom len zdravotníckeho sektoru.

Problematika podpory zdravia je neoddeliteľnou súčasťou verejného zdravotníctva.

3.13 Väzby sociálnej štruktúry a zdravia - aproximatívny model

Keďže doposiaľ nie sú dostupné prijateľné výkladové rámce, ktoré by umožňovali sledovať biologické, sociálne, ekologické a behaviorálne determinanty zdravia, používame aproximatívny model, predstavujúci väzby sociálnej štruktúry a zdravia.

Tab.č.1.: Väzby sociálnej štruktúry a zdravia - aproximatívny model.

Aspekty

sociálnej

štruktúry

Každodenný

život

jednotlivca

Názory,

presvedčenie,

orientácia

Správanie

poškodzujúce

alebo

podporujúce

zdravie

Zdravotné dôsledky

Politický

Ekonomický

Kultúrny

Medicínsky

Náboženský

Rodinný

Príjmy

Výdavky

Pracovné

podmienky

Vzdelávanie

Rodinný život

Sociálne vzťahy

Chápanie

významu

pojmu

zdravia

Zdravie

ako

hodnota

Poznatky,

týkajúce sa

ochrany

zdravia

Vnímanie

rizík

Stravovanie

Pitie

alkoholických

nápojov

Fajčenie

Drogy

Pohybová

aktivita

Vystavovanie sa bezprostred-nému

ohrozeniu

Vývoj,

Rast

Fyzická

konštitúcia

Choroba

Stres

Handicap

Well-being

Illsley, R.: Professional or Public Health?, The Nuffield Provincial Hospital Trust, 1980, 184 s.

V tabuľke figurujú činitele, ktorých priamy vplyv na zdravie je známy, ako aj činitele.

ktorých vplyv na zdravie je zrejme sprostredkovaný.

Prvkami týchto vzťahov sú zložité sociálne javy, ktoré treba podrobiť analýze z hľadiska ich vnútornej štruktúry, funkcií a dynamiky, napr :

štruktúra a fungovanie rodiny a jej úloha pri formovaní spôsobu života,

sociálno-ekonomické postavenie ľudí a skupín a ich možnosti a podmienky na

realizáciu zdravie podporujúceho spôsobu života.

.14 Verejné zdravotníctvo

Pojem verejné zdravotníctvo je používaný v týchto významoch:

verejné zdravotníctvo ako

označenie vedného odboru

ktorý sa uskutočňuje pri kolektívnej zdravotnej starostlivosti a to v zmysle spoločenského zdravia (verejného, kolektívneho) - Public Health,

vykonávania kolektívnej starostlivosti o zdravie

nielen pri prevencii, ale tiež pri organizačných, inštitucionálnych, administratívnych, plánovacích a hodnotiacich činnostiach, ktoré sú súčasťou manažmentu – manažment, Public Health Care,

- zdravotný stav populácie (obyvateľstva) public health,

verejné zdravotníctvo ako protiklad k súkromnému zdravotníctvu.

Súvisí s tým proces privatizácie:

privatizácia činností (bez ohľadu na to, kto je vlastníkom zdravotníckeho zariadenia)

privatizácia majetkovej podstaty (prevod zdravotníckeho zariadenia do súkromného vlastníctva).

Základnou jednotkou zdravotníckych služieb nie je jednotlivec, ale právny subjekt

(súkromná ambulancia, poliklinika, nemocnica). Vlastníkom môže byť súkromná osoba, združenie, nezisková organizácia, akciová spoločnosť, cirkev, obec …

Odbornú licenciu vystavuje lekárom komora a úradnú koncesiu orgán štátnej správy.

3.15 Národný program podpory zdravia

Ciele Národného programu podpory zdravia:

zlepšiť zdravotný stav, vytvoriť mechanizmy a metódy integrovanej medzisektorovej prevencie, kontroly chorôb a podpory zdravia a redukovať rizikové faktory

Základné strategické postupy

stratégia ochrany zdravia

stratégia rozvíjania zdravia

stratégia zdravotnej prevencie

Stratégia ochrany zdravia:

životné prostredie

pracovné prostredie

zdravotná nezávadnosť potravín

Stratégia rozvíjania zdravia:

zmena postojov k zdravej racionálnej výžive

rozvíjanie fyzickej zdatnosti

zlepšenie zdravia detí a mládeže

nefajčenie

kultúrna konzumácia alkohoul

život bez drogy

psychická hygiena

poslanie ženy – matky

staršia generácia

Stratégia zdravotnej prevencie:

orientácia zdravotnej starostlivosti

celospoločenské projekty

infekčné choroby

výskum

.16 „Zdravie pre všetkých do roku 2000“

1984 – Európske krajiny prijali oblastnú stratégiu –

„Zdravie pre všetkých do roku 2000“

38 cieľov rozdelených do 6 skupín:

zdravie pre všetkých (ciele 1 – 12)

spôsob života napomáhajúci zdraviu (ciele 13 – 17)

zdravé prostredie ( ciele 18 – 25)

primeraná zdravotná starostlivosť ( ciele 26 – 31)

výskum a zdravie pre všetkých (cieľ 32)

pomoc rozvoju zdravia (ciele 33 – 38)

3.17 Ciele 2. skupiny „Zdravie pre všetkých do roku 2000“

Ciele druhej skupiny, zameranej na spôsob života, napomáhajúci zdraviu

zaväzujú členské štáty plniť úlohy:

13. Healthy public policy – verejná zdravotná politika

Do roku 1990 má národná politika všetkých členských štátov zabezpečiť,aby zákonodarstvo a štátny administratívny mechanizmus dovoľoval všestrannú medzisektorovú podporu a zabezpečenie zdrojov na podporu zdravého spôsobu života a efektívnej účasti obyvateľstva v procesoch prijímania riešení na všetkých úrovniach.

14. Setting for health promotion – podpora zdravia

Do roku 1990 musia byť vo všetkých členských štátoch rozpracované programy, ktoré konkrétne podporia rolu rodiny a iných sociálnych skupín, ktoré pôsobia pri formovaní a upevňovaní pre zdravie pozitívneho spôsobu života.

15. Health kompetence – kvalifikácia pre podporu zdravia – zdravotná výchova

Do roku 1990 musia vo všetkých členských štátoch pôsobiť také zdravotnovýchovné programy, ktoré pôsobia stimulujúco pre udržanie a podporu zdravia a rozvíjajú návyky obyvateľstva, podporujúce zdravie.

16. Health living – zdravý spôsob života

Do roku 1995 musia byť vo všetkých členských štátoch zabezpečené možnosti upevňovania zdravého spôsobu života vhodnou stravou, nefajčením, rozvíjaním fyzickej kultúry a schopností, vysporiadavať sa so stresom.

17. Tabacco, alcohol and psychoaktive drugs – zdravotne škodlivá životospráva

Do roku 1995 musí byť vo všetkých členských štátoch obmedzené také správanie, ktoré poškodzuje zdravie – ako je nadužívanie alkoholu a liekov, užívanie

nezákonných preparátov, chemikálií, nebezpečné šoférovanie …

3.18 „21 cieľov pre 21. storočie“

Zdravie pre všetkých v 21. storočí je pokračovaním aktivít v Európe a ich 38 cieľov do roku 2000. Program je formulovaný do 21 cieľov. Termín ich splnenia je podľa druhu a charakteristiky rok 2020, pri niekoľkých sú skoršie termíny.

Pre zlepšenie zdravia na svete sú formulované tieto oblasti potrieb:

potreba výrazne znížiť nadmernú úmrtnosť a chorobnosť chudobných vrstiev

obyvateľstva

potreba odvracať potenciálne ohrozenie zdravia pochádzajúce z hospodárskych kríz, nezdravého životného prostredia a z rizikového správania

potreba rozvoja efektívnejších zdravotníckych systémov

potreba investovať do šírenia poznatkovej bázy, ktorá umožnila revolúciu ochrany zdravia v 20.storočí a ktorá poskytne nástroje na sústavný prínos v 21. storočí.

Ciele sa zameriavajú na rozvoj takej stratégie, kde aktivity v podpore zdravia a prevencii chorôb zaujmú rovnakú pozíciu ako poskytovanie zdravotníckych služieb.

Cieľ č. 1

znížiť rozdiel stavu zdravia medzi členskými krajinami európskeho regiónu najmenej o jednu tretinu,

cieľ č. 2

znížiť rozdiel stavu zdravia najmenej o jednu štrvtinu medzi znevýhodnenými skupinami,

cieľ č. 3

zabezpečením zdravého štartu do života zlepšiť zdravie novorodencov, batoliat a derí predškolského veku,

cieľ. č. 4

mladí ľudia v regióne by mali byť zdravší a schopnejší plniť svoje roly v spoločnosti,

cieľ č. 5

ľudia nad 65 rokov by mali mať príležitosť tešiť sa zo svojho plného zdravotného potenciálu a mali by hrať aktívnu soiciálnu rolu,

cieľ č. 6

zlepšiť psychosociálnu pohodu ľudí a zabezpešiť komplexné služby, prístupné pre ľudí s duševnými problémami,

cieľ č. 7

podstatne znížiť nepriaznivé zdravotné účinky infekčných chorôb systematickým uplatňovaním programov pre eradikáciu, elimináciu alebo kontrolu infekčných chorôb,

cieľ č. 8

znížiť v regióne na najnižšiu možnú mieru chorobnosť, pracovnú neschopnosť a predčasnú úmrtnosť na závažné chronické neinfekčné choroby,

cieľ č. 9

významne a udržateľne znížiť počet úrazov, pracovnej neschopnosti a úmrtí, ktoré sú dôsledkom nehôd a násilia,

cieľ č. 10

zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných štandárd v expozícii kontaminatom nebezpečným pre zdravie a bezpečného životného životného prostredia,

cieľ č. 11

prijať zdravšie spôsoby života,

cieľ č. 12

podstatne znížiť nepriaznivé zdravotné účinky z konzumácie návykových látok, ako je tabak, alkohol a psychoaktívne drogy,

cieľ č. 13

žiť v zdravých životných a sociálnych prostrediach doma, v škole, v miestnej komunite, na pracovisku,

cieľ č. 14

všetky odvetvia by mali uznať svoju zodpovednosť za zdravie,

cieľ č. 15

zabezpečiť lepší prístup k primárnej zdravotnej starostlivosti orientovanej na rodinu a komunitu, podporovanej flexibilným a zodpovedajúcim nemocničným systémom,

cieľ č. 16

zabezpečiť, aby sa manažment zdravotníctva orientoval od populačne založených zdravotných programov na individuálnu starostlivosť o pacienta,

cieľ č. 17

zabezpečiť fungovanie mechanizmov financovania a prideľovania zdrojov pre systémy zdravotnej starostlivosti na základe rovnakého prístupu, efektívnosti, solidarity a optimálnej kvality,

cieľ č. 18

zabezpečiť,aby profesionáli v zdravotníctve a profesionáli v ostatných odvetviach získali príslušné znalosti, prístupy a zručnosti na ochranu a podporu zdravia,

cieľ č. 19

zabezpečiť systémy výskumu, informatiky a komunikácie, ktoré lepšie podporia

získanie, efektívne využitoe a šírenie poznatkov pre podporu zdravia pre všetkých,

cieľ č. 20

zapojiť jednotlivcov, skupiny a organizácie do spolčovania sa vytvárania partnerstiev pre zdravie,

cieľ č. 21

členské štáty by mali uskutočňovať politiku zdravia pre všetkých inštitucionálnymi infraštruktúrami, manažérskymi procesmi a inovatívnym vedením.

Závažnou súčasťou programu je monitorovanie, periodické vyhodnocovanie výsledkov a ich porovnávanie.

Každý z cieľov bude rozpracovaný na konkrétne podmienky Slovenskej republiky.



Politica de confidentialitate | Termeni si conditii de utilizare



DISTRIBUIE DOCUMENTUL

Comentarii


Vizualizari: 1352
Importanta: rank

Comenteaza documentul:

Te rugam sa te autentifici sau sa iti faci cont pentru a putea comenta

Creaza cont nou

Termeni si conditii de utilizare | Contact
© SCRIGROUP 2024 . All rights reserved