MAKROEKONOMICKÁ A MIKROEKONOMICKÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA

MAKROEKONOMICKÁ A MIKROEKONOMICKÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA

Rozpočtová politika

13. Rozpočtová politika a jej ciele

Rozpočtová (fiškálna) politika

Þ   súčasť finančnej politiky

Þ   kľúčový nástroj vlády pri regulovaní finančných otázok a vzťahov v ekonomike a pri formovaní ekonomických a sociálnych procesov

Þ   sociálna funkcia: koordinácia a zmierňovanie sociálnych rozdielov medzi obyvateľmi

Þ   súhrn (sústava) cieľov, nástrojov a opatrení na dosiahnutie cieľov, ktoré štát presadzuje vo finančných vzťahoch prostredníctvom štátneho rozpočtu v NH

Þ   dvojaká účinnosť:

Þ   expanzívna - zvýšenie štátnych výdavkov, štátne investície do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti; ovplyvňuje agregátny dopyt i ponuku; zníženie daní - >zvýšenie príjmu FO i PO -> zvýšenie výdavkov na spotrebu (C) i na investície (I)

Þ   reštriktívna - je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu t.j. na dotácie, na obranu, beŽPečnosť, štátnu správu… -S toho vyplýva menej peňazí na C a I a následné obmedzenie dopytu a zníženie ponuky. Reštriktívna rozpočtová politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.

Þ   realizácia rozpočtovej politiky sa vždy spája so zásahmi do daňovej politiky (hlbší zásah - daňová reforma - úspešná, ak neposilnila infláciu)

Priorita rozpočtovej politiky:

Þ   podpora vplyvu štátu

Þ   podpora súkromného sektora (podnikania)

Ciele rozpočtovej politiky:

Þ   nenávratným spôsobom rozdeľovať a znovurozdeľovať národný dôchodok

Þ   zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie

Þ   zabezpečovať rozpočtovú rovnováhu

Þ   napomáhať stabilite meny - reštriktívne zamedzuje neúmernému rastu inflácie

Þ   tlmiť nárast zahraničnej zadaženosti

Pri stanovovaní cieľov sa vychádza z konkrétnych podmienok ekonomiky t.j. z inflácie, nezamestnanosti, vonkajšie ekonomické vzťahy a ekonomický stav.

Inflácia - rast cenovej hladiny. Zdrojom môže byť napr. devalvácia meny, liberalizácia cien. Rozpočtová politika ráta aj s touto skutočnosťou a určuje reštriktívne ciele k zamedzeniu neúmernému rastu inflácie

Nezamestnanosť- sa v rozpočtovej politike prejavuje v nárokoch na štátny rozpočet na podpory v nezamestnanosti.

14. Charakteristika nástrojov rozpočtovej politiky

Dva druhy nástrojov:

zabudované stabilizátory - v hospodárstve pôsobia automaticky, nepotrebujú ďalšie rozhodnutia HP - využívajú sa najmä k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle

o daň z príjmov (resp. progresívne zdanenie)

o poistenie v nezamestnanosti

o subvencie k cenám

o výkup poľnoproduktov

o dotácie bytovému hospodárstvu

cielené opatrenia

o zmeny v daňových sadzbách

o zmeny v objeme roŽPočtových položiek

o zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu

Progresívne zdanenie:

Vo fáze konjuktúry sa zvyšujú príjmy obyvateľstva, a zároveň aj zdanenie, ktorým sa znižujú disponibilne zdroje domácností a rastie príjem ŠR

Vo fáze recesie sú dôchodky nižšie ale zaroven aj zdanenie -> príjmy do ŠR klesajú

Poistenie v nezamestnanosti:

Vo fáze konjuktúry rastie počet zamestnaných, rastie dopyt. V ekonomike môže nastať situácia, že rast zamestnanosti bude potrebné pribrzdiť resp. rozložiť ho dlhšie obdobie. Poistenim v nezamestnanosti sa odčerpávajú disponibilné zdroje - dopyt sa znižuje

Vo fáze recesie na rast dopytu sa používa v dôsledku rastúcej nezamestnanosti podpora v nezamestnanosti.

15. Štátny rozpočet, štruktúra príjmov a výdavkov. Funkcie štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet

Þ        časť verejných financií.

Þ        nástroj rozdeľovania národného dôchodku v prospech štátu - rozdeľuje - nevytvára ani nespotrebúva národný dôchodok - toto rozdeľovanie má imperatívny charakter (charakter zákona - schvaľuje ho NR SR a je publikovaný v Zb. zákonov) a súvisí so zmenou vlastníctva peňažných fondov v prospech štátu - na zabezpečenie činnosti a funkcií štátu

Þ        základný operatívny program vlády vyjadrený v číslach a schválený parlamentom

Þ        centralizovaný fond peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi

Þ        finančná bilancia ekonomiky, ktorá má stranu príjmov a stranu výdavkov

Þ        rozdiel medzi stranami reprezentuje prebytok, schodok alebo rovnováhu

Þ        nástroj riadenia hospodárstva, zasahovania štátu do ekonomiky (nástroj proticyklickej politiky, stabilizátor a akcelerátor ekonomiky…)

princíp nenávratnosti: ide o peňažné vzťahy, v ktorých subjekt, ktorý dostal prostriedky, nemá povinnosť vrátiť ich v stanovenom čase (subvencie, dane)

Príjmy štátneho rozpočtu

daňové príjmy

nedaňové príjmy

granty a transfery

príjmy zo splácania úverov a pôžičiek a z predaja majetkovej účasti

Výdavky štátneho rozpočtu

bežné výdavky

kapitálové výdavky

úvery, pôžičky a účasť na majetku

Funkcie štátneho rozpočtu

rozdeľovacia (distribučná) - sa prejavuje v tom, že sa odnímajú finančné zdroje ekonomickým subjektom, t.j. podnikateľom a obyvateľstvu. Získané finančné zdroje slúžia štátu na úhradu svojich potrieb. Spočíva v tom, že ŠR prostredníctvom roŽPočtových zdrojov nenávratným spôsobom centralizuje časť finančných prostriedkov jednotlivých sektorov, v prospech celého štátu a prostredníctvom roŽPočtových výdavkov ich nenávratným spôsobom rozdeľuje.

Alokačná - Dá sa povedať že čím lepšie funguje trh tým menej je táto funkcia potrebná na alokáciu zdrojov. Štátny rozpočet sa využíva na alokáciu zdrojov hlavne pri alokácií na verejne potreby. Ide o verejný sektor v ktorom sa plne neuplatňujú trhové podmienky. Pri fungovaní trhu sa uspokojujú potreby prostredníctvom kúpy a predaja. Inak je tomu pri uspokojovaní verejných výrobkov a služieb kde nie je možné požadovať aby užívatelia verejných statkov uhradzovali náklady na ich spotrebu.

Stabilizačná - vychádza z toho, že trhová ekonomika, ani samotný trh nemôže sám a automaticky zabezpečiť všetky ciele HP. Preto sa používa ŠR ako určitá korekcia trhu na vyrovnávanie a elimináciu výkyvov, ku ktorým sa približuje trhové správanie. Stabilizačná politika má mechanizmy, ktorými uskutočňuje roŽPočtovú politiku, a to buď expanzívnu alebo reštriktívnu

16. Štátny rozpočet SR - príjmy, výdavky, aktuálna charakteristika

Po skončení roŽPočtového roka predkladá vláda NR SR výsledky roŽPočtového hospodárenia formou štátneho záverečného účtu, ktorý zostavuje rezort MF SR, a súčasťou ktorého je aj návrh na riešenie prebytku či schodku.

Schodok

Þ        cyklický - vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fáze recesie či depresie, je prejavom nedostatku zdrojov príjmov s dopadom na rast nezamestnanosti

Þ        štrukturálny - vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štrukturálne zmeny

17. Ciele a kategórie menovej politiky v sústave vzťahov s hospodárskou politikou

Pre menovú politiku je konkrétnym cieľom dosiahnutie cenovej stability, resp. podpora exportu, rast výkonnosti ekonomiky, vyššia zamestnanosť. Na dosiahnutie tohto konečného cieľa musí menová politika formulovať sprostredkujúce ciele a operatívne ciele. Sprostredkujúcim cieľom sa stavajú peňažné kategórie a tie premenné menové veličiny, ktoré sa nachádzajú bližšie ku konečnému cieľu, a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky. Sú to prevažne peňažná zásoba, jadrová inflácia, menový kurz, dopyt a ponuka peňazí, úroková miera. Operatívne ciele sú veličiny, ktoré ležia v kauzálnom reťazci bližšie k nástrojom centrálnej banky. Patria sem úroková sadzba a menovú bázu, platobná bilancia.

Základne kategórie menovej politiky a ich vzájomné súvislosti:

a) funkcie peňazí- sú odvodené od podstaty peňazí t.j. že sú všeobecným platobným prostriedkom resp. prostriedkom výmeny. Funkcie peňazí sú: peniaze ako prostriedok výmeny, zúčtovacia jednotka, funkcia uschovávateľa hodnôt, funkcia byť verejný statok

b)Množstvo peňazí , peňažné agregáty a emisia peňazí- množstvo peňazí predstavuje súhrn jednotlivých zložiek peňazí. Menové peňažné agregáty predstavujú sumu peňažných prostriedkov, ktoré sa navzájom od seba líšia stupňom likvidity.

peňažné agregáty:

Þ        M0 - hotovostné obeživo v rukách obyvateľstva a obeživo ako rezervy v obchodných systémoch

Þ        M1 - ide o M0 plus vklady obyvateľstva a právnických osôb na bežných účtoch plus cestovné šeky

Þ        M2 - M1 plus úsporné vklady plus vklady na termínovaných účtoch vkladov v banke.

Þ        M3 - M2 plus vklady v zahraničnej mene v domácich KB

Þ        M4 - M3 plus krátkodobé cenné papiere v domácej mene plus vklady v nebankových inštitúciách v domácej mene

Þ        M5 - M4 plus ostatné cenné papiere v domácej mene

c) Emisia peňazí a obeh bankoviek - hlavným druhom súčasných hotovostných peňazí v krajinách s trhovou ekonomikou sú bankovky centrálnej banky. Okrem hotovostných peňazí sa používajú aj bezhotovostné peniaze, ktoré tvoria hodnotu vkladov v bankách. Bezhotovostné peniaze sú emitované tak centrálnou bankou, ako aj KB - mi, ktoré poskytujú úvery v peniazoch. Základná bilančná rovnica pre vzťah medzi množstvom peňazí v ekonomike a spôsobmi emisie je:

Foreign Assets + Domestic Credits = Money + QuasiMoney + Other Items

DC - rozsah poskytnutých úverov

M - obeživo a vklady na požiadanie

d) Menová báza - obsahuje prostriedky s najvyšším stupňom likvidity, ktorých vývoj môže CB ovplyvňovať. Zahrňuje:

MB= hotovostné obeživo + celkove rezervy obeživa KB - ánk na účtoch CB.

Celkové rezervy tvoria:

Þ   povinné minimálne rezervy

Þ   dobrovoľné rezervy

Þ   hotovostné rezervy v pokladniciach bánk.

e) Dopyt po peniazoch – t.j určité potrebné množstvo peňazí v ekonomike. Nominálny dopyt- je dopyt po množstve peňazí, ktoré závisí od konkrétneho stavu a úrovne cenovej hladiny.

Reálny dopyt- po peniazoch je vyjadrený počtom jednotiek tovarov a služieb, ktoré si môžeme za istú nominálnu jednotku peňazí kúpiť.

f) Ponuka peňazí - peňažná zásoba, ktorú je schopný vytvoriť bankový systém v rámci menových pravidiel. Bankový systém predstavuje sústavu vzťahov medzi centrálnou bankou, KB a nebankovými inštitúciami, ktoré realizujú príjem vkladov a poskytovanie úverov. Spravidla je peňažná ponuka stotožnená s peňažným agregátom M1 prípadne M2(u nás).

g) Peňažný multiplikátor - vyjadruje pomer peňažnej zásoby a monetárnej bázy. Jeho význam spočíva v tom že CB pomocou neho môže kontrolovať menovú bázu a riadiť vývoj peňažnej zásoby.

h) Úroková miera - možno ju definovať ako cenu peňazí. Nominálna úroková miera vyjadruje percentuálny prírastok uloženej peňažnej čiastky. Reálna úroková miera- udáva, o koľko percent tovaru môžeme kúpiť viac, ak tento tovar na začiatku meraného obdobia predáme, získane peniaze uložíme, na konci obdobia ich vyzdvihneme aj s úrokom a rovnaký tovar opäť nakúpime.

i)Alokácia peňazí a trhy finančných prostriedkov - alokácia peňazí znamená spôsob, pohyb, premiestňovanie peňažných prostriedkov od prebytkových subjektov k deficitným subjektom. Tento pohyb prebieha na finančných trhoch:

a) Peňažné trhy - pohyb krátkodobých peňazí

b) Kapitálové - stredno a dlhodobých peňazí

c) Úverové a poistné - pohyb na úverovom resp. poistnom princípe medzi bankovým a nebankovými subjektami

d) Zahraničné - zahraničné dlhopisy

e) Devízové - trhy s výkonom konverzie jednej meny na druhú.

j) Úloha menových indikátorov - včas informovať CB o tom, či vybraná alternatíva riešenia menovej otázky usmerňuje procesy k očakávaným výsledkom.

k) Časové oneskorenie v menovej politike - realizácia menovej politiky prebieha vždy v určitom oneskorení:

Þ        Poznávacie oneskorenie

Þ        Rozhodovacie a realizačné oneskorenie

Þ        Prispôsobovacie oneskorenie

l) Expanzívna, reštrikčná a stabilizačná politika:

a)Expanzívna menová politika prestavuje taký spôsob použitia menových nástrojov, ktorými sa zvyšuje P peňazí. Zvýšením ponuky peňazí sa zníži úroková miera a do ekonomiky sa dostáva viac peňazí na úvery.

b)Reštrikčná menová politika- obmedzuje množstvo peňazí v obehu. Výsledkom čoho je rast úrokovej miery. Peniaze sú vzácnejšie a preto úrok začína rásť.

c)Stabilizačná- formuje menový mechanizmus na riešenie krátkodobých problémov, akými sú odchýlky, diferencie medzi skutočným a očakávaným ekonomickým rastom a výkyvy hospod. cyklu.

m) Menové kurzy

n) Inflácia a menová politika - dlhodobý rast cenovej hladiny.

Þ        Jadrová inflácia - monitoruje pohyb cien tých položiek na ktoré ma CB priamy vplyv a môže ovplyvniť menovopolitickými nástrojmi.

Þ        Čistá inflácia- vyjadruje mieru cenovej úrovne spotrebného koša po vylúčení tovarov s regulovanými cenami a cenami potravinových tovarov

o) Transmisný mechanizmus - menovej politiky znamená využitie sekvenčného reťazenia kauzálnych menových kategórii, nástrojov a vzťahov v menových opatreniach tak, aby sa dosiahlo splnenie cieľov menovej politiky.

18. Nástroje menovej politiky, ich štruktúra

Predstavujú sústavu kategórii a foriem menových vzťahov, ktoré používa CB na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín.

Priame nástroje:

Úverové limity - rozdeľujeme ich na absolútne a relatívne. Absolútne limity - predstavujú maximálnu sumu úverov, kt. môže KB poskytnúť svojím klientom. Relatívne limity prestavujú objem úverov rôzneho druhu, ktoré môžu KB získať od CB

Úrokové limity - ide o určenie úrokových sadzieb CB pre bankovú klientelu, aj pre samotné KB. Určujú sa tu maximálne úrokové miery na poskytovanie úveru a minimálne sadzby úroku pre prijaté vklady klientov.

Povinné vklady - určuje sa nimi povinnosť pre finančné aj nefinančné subjekty ukladať vklady, alebo otvárať bežné účty a vykonávať ďalšie určené operácie s peniazmi len výhradne prostredníctvom CB.

Pravidlá likvidity - základným hľadiskom je určenie štruktúry A a P a záväzných väzieb medzi nimi v súvahách KB. Kapitálová primeranosť - pomer vlastného kapitálu a celkových aktív. Úverová angažovanosť - pomer úverov poskytnutých jednému, alebo skupine klientov vo vzťahu ku kapitálu banky.

Odporúčania, výzvy a dohody-

Odporúčania - postoje a názory CB na správanie KB. Výzvy- sú konkrétne stanoviská a postoje ku konaniu KB. Dohody - písomne uzavreté vzťahy, sú záväzné a zabeŽPečené sankciami.

Nepriame nástroje:

Diskontné nástroje - delia sa:

A)úvery poskytované CB pre KB

Þ        Diskontný úver - môže byť bežný resp. núdzový. Bežný slúži na prekonanie krátkodobých výkyvov v operáciách KB. Núdzové úvery sú úverovou pomocou pre KB, ktorá má problémy s likviditou, je podmienený vypracovaním plánu na obnovenie likvidity.

Þ        Reeskontný úver - nastáva v prípade keď CB odkupuje od KB eskontované zmenky.

Þ        Lombardný úver - ide o úver poskytovaný CB pre KB na depozity CP. Lehota splatnosti CP = lehota splatnosti lombardného úveru.

B)úrokové sadzby z týchto úverov

Þ   Diskontná sadzba - priamo ovplyvňuje úrokové sadzby v KB a tým aj dopyt KB po úveroch, dalej ovplyvnuje medzibankovú úverovú mieru.

Þ   Reeskontná sadzba - je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Môže sa meniť v závislosti od naliehavosti a kvality CP.

Þ   Lombardná sadzba - je cena za úver poskytovaný CB pre KB, ktorá ma problémy s likviditou. Vo výške lombardnej sadzby je zahrnutá rizikovosť úveru.

Povinné minimálne rezervy- sú to povinné vklady KB v CB, ktoré nemôže KB využívať pri svojich operáciách. Výška PMR je určená z vkladov domácich nebankových subjektov.

Operácie na voľnom trhu - môže ísť o:

1) priame operácie - zahrnujú nákupy a predaj CP štátu a kvalitných CP iných subjektov medzi CB a KB

2) switching - ide o výmenu CP za rovnakú hodnotu CP, ale s inou dobou splatnosti.

3) repooperácie - ide o poskytnutie úveru so zaistením úveru CP. Zo strany dlžníka predstavuje získanie úveru typu repooperácie záväzok, že splatí úver aj s úrokmi a splatenie úveru navyše zaručuje prevodom CP na veriteľa. Veriteľ nemôže s takýmito CP obchodovať.

Kurzové intervencie - predstavujú nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu menu. Obchody vykonáva CB.

Priame intervencie - ide o priamy nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Nákup domácej meny za devízové rezervy vedie k zvýšeniu dopytu po domácej mene a naopak t.j predaj domácej meny za zahraničnú menu vedie k znehodnoteniu vlastnej meny a k rastu peňažnej zásoby. Priame intervencie používajú spôsob konverzie resp. swapové operácie. Konverzia predstavuje rýchly priamy nákup zahraničnej meny za domácu. Swapové operácie - ide o predaj a nákup zahraničnej meny za domácu podmienený spätným nákupom resp. predajom v dohodnutom termíne.

Nepriame intervencie - ide o opatrenia CB zamerané na zmenu diskontnej sadzby a na zmeny v reposadzbách.

19. Charakterizujte expanzívnu a reštrikčnú menovú politiku

20.Model aplikácie menovej politiky, jeho význam pri riešení hospodárskych otázok

Význam menovej politiky sa zvyšuje pri

a) existencii recesnej a deflačnej medzery

b)existencii inflačnej medzery

c)požiadavke udržania ekonomickej rovnováhy a stability

A) Odstránenie recesnej a deflačnej medzery

na riešenie sa používa expanzívna menová politika výsledkom ktoréj je zvýšenie ponuky penazí. Zvýšená ponuka spôsobuje zníženie úrokovej miery. Peniaze sa stávajú lacnejšími. t.j. že úvery sú lacnejšie. Lacnejšie úvery majú vplyv na investičnú aktivitu podnikateľského sektora. Na strane spotrebiteľov sa stávajú lacnejšie spotrebné úvery, výsledkom čoho je väčšia spotreba. Nastáva rast agregátneho dopytu, čo bude viesť k rastu cenovej hladiny.

B)Odstránenie inflačnej medzery

existencia inflačnej medzery znamená, že došlo k prehriatiu ekonomiky t.j. že ekonomická rovnováha sa nachádza nad úrovňou potencionálneho produktu. Odstránenie inflačnej medzery môže nastať:

a) nechaním inflačnú medzeru doznieť- neutralizovať.

b) znížiť peňažnú ponuku reštriktívnou menovou politikou.

A) Ak CB nechá infláciu neutralizovať, dôjde pribrzdeniu emisie peňazí a tým k poklesu tlakov na rast ponuky a pod vplyvom rastu úrokovej miery objem AD klesne na úroveň reálnych ekonomických vzťahov.

C)Riešenie požiadavky udržať ekonomickú rovnováhu a ekonomický rast

takáto situácia nastáva v prípade, keď neexistuje recesná a deflačná a ani inflačná medzera.

22. Zahranično-obchodná politika. Rozdiely medzi liberálnou a protekcionistickou zahranično-obchodnou politikou.

ZO- činnosť spojená s dopadom zahraničného obchodu na ekonomiku . Predstavuje súhrn zásad, nástrojov a opatrení, pomocou ktorých štát vedome stimuluje   prijaté vývojové tendencie zahraničného obchodu v prospech vlastnej ekonomiky. usmerňuje teritoriálnu i komoditnú štruktúru vlastných vzťahov vývozu a dovozu. ZO politika pôsobí medzi dvoma princípmi:

a) Liberalizmus - Sloboda obchodu- je zásada ktoréj hlavnou črtou je nezasahovanie štátu do hospodárstva ani ZO vzťahov. Štát svojimi opatreniami iba napomáha resp. utvára predpoklady pre rozvoj spoločenskej deľby práce v medzinárodnom meradle.

b) Protekcionizmus = ochranárstvo - predstavuje súbor opatrení na ochranu domáceho trhu, domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou vtedy hovoríme o progresívnom protekcionizme. Na ochranu domáceho trhu slúžia vysoké dovozné clá, reštrikcie a pod. Štát môže súčasne podporovať rozvoj určitých odvetví a ich presadzovanie sa na zahraničných trhoch, v tomto prípade ide o agresívny protekcionizmus. Slúžia k tomu vývozné subvencie, prémie, štátne úvery na vývoz,, štátne záruky na úvery a pod. Ďalším z uplatňovaných princípov v ZO politike je preferencia t.j. zvýhodňovanie niektorých krajín vo vzájomnom obchodnom styku.. Konkrétne sa prejavujú v odbúravaní ciel, alebo v ich znižovaní vo vzájomnom obchode. Colné preferencie boli charakteristické medzi koloniálnymi mocnosťami a závislými krajínami. V určitých reláciách pretrvávajú aj dnes. Novodobé preferencie majú iný charakter z obchodno - politického hľadiska, nakoľko sa stali nástrojom na posilnenie ekonomík rozvojových krajín, zvýhodnením ich exportu do priemyselne vyspelých krajín. Diskriminácia znamená nerovnaké, menej priaznivé zaobchádzanie z obchodno-politického a devízového hľadiska. Väčšinou ide o znevýhodnenie tovaru určitého pôvodu. Diskriminačná politika je z hľadiska ZO nežiadúca.

Liberalizmus - sloboda obchodu, štát nezasahuje do zahranično-obchodných vzťahov

Protekcionizmus - ochranárstvo

Þ   progresívny - opatrenia na ochranu vnútorného trhu či domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou

Þ   agresívny - podpora určitých odvetví a ich presadzovanie na zahraničných trhoch, zvýhodnenie exportu, štátne podpory (vývozné subvencie a prémie, štátne úvery na vývoz)

23. Opatrenia zahranično-obchodnej politiky

autonómne - jednostranné opatrenia štátu - vychádzajú predovšetkým zo záujmov vlastnej ekonomiky

o  pasívne - cielené na ochranu vnútorného trhu a ekonomiky pred zahraničo nou konkurenciou alebo na vyrovnanú platobnú bilanciu (clá - vývozné, dovozné; ad valorem, špecifické, diferencované, zmiešané, kazavé; antidumpingové…, colný tarif, colné konanie, licenčo né konanie, kvantitatívne reštrikcie - kvóty a limity, autolimitácie a devízové reštrikcie)

o  aktívne - umožňujú a uľahčo ujú vývoz (vývozné prémie a subvencie, úverovanie vývozu, štátne záruky na úver, menový dumping (umelé podnodnotenie národnej meny), štátne intervencie v oblasti dopravy, štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu)

zmluvné - výsledok vzájomnej dohody dvoch či viacerých krajín (bilaterálne či multilaterálne obchodné zmluvy a dohody, platobné a úverové dohody)

27. Cenová politika a jej vzťah k hospodárskej politike

Hospodárska politika štátu je realizovaná v príslušnej národnej ekonomike súborom ekonomických nástrojov, ktorých vplyv môže mať diferencovanú váhu na dosahované hospod. výsledky. Cenová politika má svoje opodstatnenie v každej ekonomike jej význam narastá aj tým, že má vplyv na dôchodkovú úroveň ekonomických subjektov i štátu. Medzi aktuálne otázky cenovej politiky v oblastiach makro aj mikroekonomiky možno zaradiť:

a) v rámci hos. politiky vytvárať také trhové prostredie, ktoré by zabeŽPečovalo rovnovážny stav hospodárstva a jeho stabilitu.

b)v rámci cenovej politiky dôsledne využívať regulačné nástroje pre zabeŽPečovanie transparentnosti cien.

c) cenovými opatreniami pôsobiť na firemnú cenovú politiku a stratégiu

d) súhrn opatrení v oblasti cenovej politiky je potrebné nasmerovať tak aby prispeli k zabeŽPečeniu stability cien

e) prostredníctvom cenovej kontroly zvýšiť účinnosť cenového dohľadu nad tvorbou cien

Základné zameranie cenovej politiky je formulované aj v Programových vyhláseniach vlády SR, ktoré obsahuje:

a) nastolila sa požiadavka, aby sa pokračovalo v postupnej deregulácií cien vo väzbe na demonopolizáciu podnik. prostredia

b) legislatívnou úpravou v oblasti cien vytvoriť regulačné pravidlá, ktoré by umožnili účinnejšie pôsobiť proti inflačným tlakom.

c) sprísniť uplatňovanie nástrojov cenovej regulácie

d) dôsledne riešiť závažné disproporcie v oblasti cien najmä potravín, dopravy, telekomunikácii a pod.

e) osobitne upraviť režim oceňovania verejných investícií

28. Hospodárska súťaž, ciele a nevyhnutnosť ochrany hospodárskej súťaže

Podstata súťaže spočíva v tom, že jednotlivé podniky sa snažia získať väčší podiel na trhu a to najmä lepšími výkonmi ako konkurencia a tým ju predbehnúť. Súťaž vyžaduje aby všetci účastníci súťaže mali rovnaké podmienky pre rozhodovanie. t.j. podnik pre rozhodovanie o výrobných, investičných a predajných otázkach a spotrebitel pri rozhodovaní o kúpe

Hlavné ekonomické funkcie súťaže sú:

Þ   regulačná - zabeŽPečuje, aby výrobné zdroje smerovali tak kde sú potrebné

Þ   rozdeľovacia - je meradlom pre rozdelenie dôchodkov

Þ   stimulačná - vedie k snahe podniku o dosiahnutie konkurenčných výhod.

Keďže hospod. politika nefunguje sama, je potrebné aby bola usmerňovaná zo strany štátu prostredníctvom stanovených pravidiel hry. Ak by štát nezasahoval viedlo by to monopolizácii. Aby súťaž medzi výrobcami mohla vzniknúť, musí byť splnené:

a)čo možno najviac uvoľniť ZO a otvoriť národný trh

b)hospodárska politika by mala byť zameraná tak aby neviedla ku koncentrácií výroby a zvýhodnovaniu malých a stredných podnikateľov.

c)vyvarovať sa deformáciam v oblasti kurzovej politiky

d)štruktúrnou politikou minimalizovať dotovanie neperspektívnych podnikov

e)trh musí byť maximálne chránaný pred niektorými regulačnými opatreniami štátu

f)podnikateľská aktivita štátu musí prebiehať v rovnakých podmienkach ako aktivity ostatných pod. subjektov

g)podmienky štátnych objednácok by sa nemali líšiť od rovnakých objednávok iných podnik. subjektov

Samozrejme hlavným predpokladom súťaže je liberalizácia cien. Pri existencii voľnej súťaže sa predpokladá stav veľkého množstva malých, slobodných výrobcov a spotrebiteľov, z ktorých ani jeden výrazne nevplýva na P a D.

29. Protimonopolná politika ako integrálna súčasť hospodárskej politiky

Keďže trh nie je úplne dokonalým nástrojom riadenia, je potrebná určitá činnosť štátu hlavne o oblasti definovania určitých pravidiel hry, dbať na ich dodržiavanie a sankcionovať ich porušenie. Protimonopolná politika je jedným zo základných prvkov zabeŽPečujúcich fungovanie voľného trhu. Je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky štátu.

Protimonopolná politika predstavuje sústavu nástrojov a opatrení, ktorými štát zabeŽPečuje:

a) voľný vstup nových subjektov na trh, odstraňovanie bariér vstupu

b) sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže

c) ochranu spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov, dovozcov, ktorí znevýhodňujú spotrebiteľa

d) optimálnu alokáciu zdrojov

e) podporu ekonomického a technického rozvoja

f)roŽPtýlenie, prípadne zachovanie ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu

30. Spôsoby realizácie protimonopolnej politiky, systémovo- historický prehľad

Všeobecne platí, že ak je protimonopolná legislatíva a spôsob jej uplatňovania príliš voľný alebo neprimerane prísny, je spoločnosť a jej ekonomická výkonnosť poškodzovaná.(str.209) Preto efektívny systém protimonopolnej politiky sa musí pohybovať niekde medzi týmito dvoma neuspokojivými riešeniami. Skúsenosti z praxe dokazujú, že neexistuje ideálny spôsob riešenia protimonopolnej politiky, ktorý by bral do úvahy požiadavky všetkých ekonomických subjektov. Prvým krokom k prezentácií protimonopolnej politiky je identifikácia základných systémov v tejto oblasti hospod. politiky. Jedným z najpodstatnejších problémových znakov protimonopolnej politiky je spôsob t.j. akými kritériami a pri akej konkrétnej preferencii jednotlivých týchto kritérií sa pri rozhodovaní o konkrétnom prípade riadi daný systém.

Druhý problématický prvok protimon. politiky je určenie, ktoré konkrétne postupy budú aplikované za účelom dosahovania explicitne alebo implicitne stanovených cieľov proti. politiky. K hlavným spôsobom realizácie protimon. politiky patrí:

a) legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu.

b) zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie, ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hosp. súťaž

c) zákonné obmedzenie resp. kontrola fúzií, pokiaľ by táto viedla k takému posilneniu trhovej štruktúry, ktorého by poškodzovali konkurenčné firmy.

d) analýza a formulovanie takých návrhov, ktorých výsledkom je odstraňovanie prekážok vstupu nových konkurentov do odvetví

e) analýza a pripomienkovanie takýchto návrhov, ktoré by mohli na rôznej úrovni vyvolať diskriminačné výsledky.

f) permanentné sledovanie trhov a odvetví, v ktorých sú situované tzv. prirodzené monopoly.

g) analýza a návrh legislatívnych úprav podnikania v oblastiach s prevládajúcim prirodzeným monopolom

h) osobitnou oblasťou je posudzovanie a schvaľovanie výnimiek z dôvodu realizácie štátom preferovaných programov

31. Politika hospodárskej súťaže v podmienkach SR

Základným predpokladom pre efektívne fungovanie konkurencie na trhu je existencia legislatívneho rámca, ktorý vymedzuje pravidlá správania sa jednotlivých podnikateľských subjektov. O ochrane hospodárskej súťaže sa pojednáva v:

a) v ústave Slovenskej republiky

b) v zákone NR SR z 21.februára 2001 o ochrane hospodárskej súťaže

c) Trestný zákon,

d) európskou dohodou o pridružení k EU

e)rozhodnutím Asociačnej rady o prijatí Vykonávacích pravidiel - obsahujú kritéria, podľa ktorých sa majú posudzovať dohody obmedzujúce hospod. súťaž.

Základnými dôvodmi pre prijatie v súčasnosti platného zákona o ochrane hospod. súťaže boli:

a)potreba nezávislosti Protimonopolného úradu SR - vláda SR vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala podporovať tvorbu a ochranu konkurenčného prostredia, pričom splnenie tejto úlohy vidí v posilnení nezávislosti úradu

b) aktualizácia ustanovení zákona o ochrane hospod. súťaže - predchádzajúci zákon bol v účinnosti už 6-ty rok a niektoré jeho ustanovenia sa ukázali ako nevyhovujúce - nezodpovedali reálnym podmienkam na trhu.

c)harmonizácia slovenského súťažného práva s komunitárnym súťažným právom- ide o harmonizáciu so súťažným právom EU na základe dohody o pridružení.

d) kontinuálna previazanosť ustanovení zákona o ochrane hospod. súťaže

Realizácia protimonopolnej politiky v SR znamená o.i. zdokonaľovanie spôsobov ochrany hospod. súťaže v týchto smeroch:

a)formovať konkurenčné štruktúry v ekonomike štátu

b) uplatňovať princípy hospodárskej súťaže a odstraňovať prekážky pre jej pôsobenie a rozvoj

c) zisťovať a rozhodovať v prípadoch dohôd obmedzujúcich súťaž a pri zneužitý dominantného postavenia

d) kontrolovať a rozhodovať o vzniku hospodárskych koncentrácií (obmedzovať vznik podnikov s dominantným postavením)

e) posudzovať opatrenia orgánov štátnej správy a obcí, ktoré nesmú podporovať obmedzovanie hosp. súťaže

32. Stabilizačná /proticyklická/ politika - nástroj stabilizácie ekonomiky

Logika stabilizačnej politiky vychádza z keynesovského chápania ekonomického systému ako vnútorne nestabilného. Preto má kompenzovať cyklické výkyvy a stabilizovať ekonomiku. Vo fáze recesie má pôsobiť expanzívne t.j. stimulujúco a vo fáze expanzie reštriktívne t.j. brzdiaco. Keynesovci odporúčali na zmiernenie cyklických výkyvov využitie proticyklickej rozpočtovej politiky. Niektoré poruchy môžu byť krátkodobé resp. nevýrazné, a preto môžu byť absorbované bez väčších ekonomických či sociálnych nákladov. Na strane druhej sú poruchy, ktoré destabilizujú ekonomické prostredie. Spôsobujú značné nevyužívanie zdrojov výrobných faktorov, úpadky celých odvetví a pod. Takto sa vytvára priestor pre zásahy štátu t.j. pre proticyklickú stabilizačnú politiku. Problém s účinným uplatnením stabilizačnej politiky spočíva v určitých obmedzeniach napr. spozorovanie poruchy ekonomiky, jej identifikácia, či ide o jav trvalý resp. dočasný. Dôležitý je aj výber určitého opatrenia a ako a kedy sa jeho účinnosť prejaví.

33. Ciele a nástroje stabilizačnej politiky. Časové oneskorenie v stabilizačnej politiky

Cieľom stabilizačnej politiky sa postupne stali:

a) ekonomický rast - meraný priemerným ročným tempom rastu hrubého domáceho produktu

b) plná zamestnanosť - meraná ukazovateľom priemernej ročnej miery nezamestnanosti

c) cenová stability - meraná ukazovateľom priemernej ročnej miery inflácie

d) vonkajšia rovnováha - rovnováha platobnej bilancie vyjadrená ako podiel bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom HDP

Vzťah medzi nimi je taký že v praxi nemožno dosiahnuť 100% splnenie všetkých cieľov.(magický štvoruholník vid. VET)

Z hľadiska cieľov magického štvoruholníka môžeme nástroje stabilizačnej hospod. politiky rozdeliť na:

a) rozpočtová politika - uskutočňuje sa najmä zabudovanými stabilizátormi

b) monetárna politika - významnú úlohu hrá CB.

c) dôchodková politika - využíva mzdovú a cenovú reguláciu. Používa sa zriedka.

d) zahraničnoobchodnú a menovú politiku - zameranú na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov zo zahraničím.

Výsledkom stabilizačnej politiky môže byť rovnováha:

a) Stabilná rovnováha - je taká, ktoréj vnútorne sily sú schopné eliminovať jej vonkajšie narušenie a zabezpečiť návrat k rovnováhe.

b) Indiferentná rovnováha - chýbajú jej vnútorné sily samoobnovenia a pôvodná rovnováha sa po narušení už neobnoví

c) Labilná rovnováha - nielenže nemá samoobnovovacie samoregulujúce sily, ale jej narušenie spôsobuje zväčšujúcu sa vzdialenosť od pôvodného bodu rovnováhy.

Aby bola stabilizačná politika účinná musí byť správne načasovaná iná pôsobí proticyklicky. V záujme dobrého načasovania opatrení treba počítať s určitými oneskoreniami:

a) poznávacie oneskorenie - vždy je potrebný určitý čas kým sa situácia roŽPozná, analyzuje

b) rozhodovacie oneskorenie - po spoznaní problému dochádza k tvorbe programu a výberu opatrení, čo si vyžaduje veľa času.

c) realizačné oneskorenie - plynie od okamihu rozhodnutia do jeho plnej realizácie.

35. Charakteristika, obsah a zameranie štruktúrnej politiky

Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov, aktivít a opatrení, ktoré sú zamerané na formovanie rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Prostredníctvom štruktúrnej politiky sa stanovujú základné ciele, a nástroje pôsobenia štátu v štruktúrnych procesoch v ekonomike. Štruktúrna politika by mala byť formovaná tak aby, aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala stabilite ekonomiky.

Rozlišujeme viaceré prístupy k štruktúrnej politike:

a) liberálny prístup - sa orientuje na zlepšovanie všeobecného rámca, v ktorom sa odohrávajú výrobné aktivity a spotrebiteľské voľby a na podporu automatického procesu štrukturálnej adaptácie

b) podporný prístup - uznáva nadradenosť trhových síl a politík posilňujúcich efektívne fungovanie trhu, ale predpokladá aj viaceré obmedzenia trhu. Snaží sa o odstránenie zistiteľných zlyhaní trhu.

c) aktívny prístup - presadzuje širšie vládne zásahy. Uplatňuje sa pri riešení otázok zamestnanosti, platobnej bilancie a pod.

d) strategický prístup- vychádza z odlíšenia statického a dynamického chápania konkurenčnej výhody.

Aby bolo možne ovplyvňovať štruktúrne zmeny prostredníctvom trhových síl, je potrebné utvoriť stabilné ekonomické podmienky, v rámci ktorých by všetky ekonomické subjekty dostávali prostredníctvom trhu signály potrebné pre efektívne využitie výrobných faktorov. Medzi takéto podmienky patria:

a) vlastná podpora konkurencie a vytváranie takého konkurenčného prostredia, ktoré by nebolo deformované zneužívaním dominantnej pozície na trhu

b) také zameranie protimonopolnej politiky, ktoré by odstraňovalo naj rôznejšie prekážky vstupu do odvetví

c) kontrola fúzií a kartelových dohôd

d) zdokonaľovanie informácií o trhových, ekonomických a legislatívnych podmienkach

36. Druhy štruktúrnej politiky. Vzťahy štruktúrnej politiky a konkurencieschopnosti

Podľa obsahového charakteru:

a) výrobkovo orientovanú štruktúrnu politiku - ťažiskom sú opatrenia, ktorými sa má dosiahnuť vyššia efektívnosť využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov.

b) faktorovo orientovanú štrukt. p. - sa zameriava na vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov formou liberalizácie kapitálových trhov a rozvojom nových foriem podnikania, podporou malého a stredného podnikania.

Iné triedenie štruktúrnej politiky:

a) dopytovo orientovanú š.p - sa zameriava na stimuláciu dopytu t.j. podpora vstupu nových výrobkov

b) ponukovo orientovaná š.p. - vytvára podmienky na stimuláciu ponuky t.j. na podporu výskumu a vývoja, rozvoj inovácii a pod.

Ďalšie členenie je :

a) tradičná štukt. politika- je zameraná na zasahovanie štátnych orgánov do štruktúry národného hospodárstva. Táto politika umožňuje produktívnejšie využívať uvoľnené výrobné faktorý v tých odvetviach, ktoré nie sú postihnuté štruktúrnou krízou.

b) systémovo orientovanú š.p- vychádza z trhových pozícií a posilňuje adaptačné správanie ekonomických subjektov. Je založená na dvoch premisách. Prvou je že odvetvia v ktorých pôsobia trhové sily, efektívnejšie využívajú zdroje a ponúkajú nové a dokonalejšie výrobky. Druhou je silná konkurenčná súťaž, ktorá existuje v otvorenej ekonomike. Zahraničná konkurencia núti domácich výrobcov, aby sa prispôsobili štruktúre dopytu.

Modifikácia predchádzajúceho členenia je na:

a) defenzívnu - bola uskutočňovaná v minulosti. Znižovala konkurencie schopnosť ekonomických subjektov na svetových trhoch, narušovala makroekonomickú stabilitu a zníženie výkonnosti a efektívnosti ekonomiky

b) ofenzívna - urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy, vyjadruje nástup nových špičkových technológii.

Druhou modifikáciou je:

a) konvenčnú štruktúrnu politiku - predstavuje tradičné chápanie štruktúrnej politiky podporujúcej zásahy štátu do ekonomiky a jej štruktúry.

b) progresívnu - inklinuje k ofenzívnej a systémovej štruk. polit. Urýchluje dynamiku a efektívnosť štrukturálnych zmien a vedie k dosahovaniu pozitívnejších výsledkov v ekonomickom raste

Ďalšie členenie:

a) akceleračný typ š.p - urýchľuje a podporuje adaptačný a inovačný proces poskytovania finančnej podpory tým podnikom, ktoré majú najlepšie predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácii.

b) deceleračný typ š.p.- sa snaží o zmiernenie externých dosahov likvidácie firmy, o zabránenie úpadku firmy, prípadne sa snaží o dosiahnutie efektívnejšieho využitia zdrojov.

c) neutrálny typ- utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu, v ktorom pôsobia ekonomické subjekty.

37. Ciele a nástroje štruktúrnej politiky

Hlavným cieľom štruktúrnej politiky je transformácia našej ekonomiky na úroveň ekonomicky silných štátov

Za základné ciele štrukturálnej politiky možno považovať:

a) dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou, aby jej produkcia obstála na svetových trhoch

b) realizovať zvyšovanie kvality ekonomického rastu, takého ekonomického rastu, ktorý by mal byť dlhodobo udržatelný.

c) realizovať zdrojovo úsporný typ ekonomického rastu

d)modernizáciou technologických procesov zabezpečiť zvyšovanie rastu produktivity práce

e) rozvíjať produkciu perspektívnych výrob

f) vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí

g) vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti

h) utlmovať neperspektívne a stagnujúce produkcie

Nástroje štruktúrnej politiky:

a) nástroje rozpočtovej politiky - ide najmä o daňovú sústavu a štátny rozpočet.

Vplyv štátneho rozpočtu spočíva v tom, že:

Þ   poskytuje finančné prostriedky na vybudovanie infraštruktúry napr. podmienok na podnikateľskú činnosť.

Þ   môže sa podieľať na financovaní významných investičných akcií, ktorými sa realizujú štruktúrne zmeny

Þ   môže preberať záruky za úvery

Prostredníctvom daní môže štát stimulovať alebo obmedzovať rôzne druhy výrob.

b) peňažno - úverové nástroje- na podporu realizácie štruktúrnej politiky sú dôležité predovšetkým rozsah finančných zdrojov v obehu, úverová politika a úroková politika.

c) nástroje zahraničnoobchodnej politiky - najmä: clá, kvóty limity, subvencie, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu a pod.

d) opatrenia na vytvorenie podmienok vstupu zahraničného kapitálu

e) ďalšie nástroje ( fond na podporu štrukturálnych zmien, fond na podporu ZO )

38. Politika trhu prace a zamestnanosti, jej priority

Trh práce predstavuje súhrn pravidiel, inštitucionálnych podmienok a mechanizmus fungovania dopytu a ponuky pracovných síl.

Na trhu práce vystupujú tri subjekty:

a) domácnosti

b) podniky

c) štát, ktorý tvorí dopyt po práci.

Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú ponuku práce sú: veľkosť populácie, produktivita práce , práceschopné obyvateľstvo.

Dopyt po práci predstavujú podniky. Ponuku práce domácnosti

Trh práce by mal viesť k účelnejšiemu využívaní pracovných síl a tým aj k vyššej efektívnosti celej ekonomiky.Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR určuje priority politiky trhu práce, ktorých hlavnou úlohou je zabeŽPečovať právo občanov na zamestnávanie predovšetkým:

Þ   podporou vytvárania nových pracovných miest a rekvalifikáciou v rámci podpory vstupu priamych zahraničných investícií do SR

Þ   podporou vytvárania nových pracovných miest spojených s rozvojom výroby

Þ   podporou pracovného uplatnenia absolventov škôl

40. Ekologická politika a starostlivosť a o životné prostredie

Þ   Životné prostredie - Prostredím jestvovania ľudí je všetko, čo ich obklopuje a beŽProstredne, či sprostredkovane, utvára vonkajšie podmienky života. Prostredie života ľudí, jeho rozsah je rôzny podľa zohľadnenia rozsahu subjektu. Pritom vždy obsahuje zvláštne a všeobecné stránky. Prechodom od individuálneho subjektu ku skupinovému, spoločenskému a až k všeľudskému subjektu vystupujú do popredia spoločné stránky ŽP. Rozlíšenie druhov a v nich jednotlivých rozsahov ŽP jednotlivca a rôznych zoskupení ľudí:

Þ   Fyzikálne prostredie - utvorene odevom, obydlím, osídlením, krajínou, kontinentom, planétou, slnečnou sústavou, širším prostredím ako slnečná sústava,

Þ   Spoločenské prostredie - utvorene rodinou obcou, organizáciou, regiónom, štátom, zoskupením štátov, všeľudským spoločenstvom. Rozlišujeme časť ŽP, ktorú vytvára pôvodná - prvá príroda a časť ŽP vytvorenú produktmi ľudskej civilizácie - druha príroda. Tiež prírodné a umele ŽP.

Þ   Uspôsobovanie pôvodnej prírody potrebám ľudí ma povahu cieľavedomej činnosti. Výsledkami nie sú len želané produkty. Sprievodne s nimi vznikajú aj produkty neželané, nezamýšľané a nepotrebne.

Þ   Starostlivosť o ŽP ako ľudská aktivita je vyvolávaná predovšetkým:

Þ   Pôsobením zákonov prírody,

Þ   Ohraničenou životnosťou,

Þ   Vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie,

Þ   Celosvetovým populačným vývojom.

Þ   Podstatou obsahu starostlivosti o ŽP je jeho ochrana a tvorba. Podieľajú sa na nej jednotlivci, domácnosti, organizácie, obce, regióny, štát a nadštátne zoskupenia. Osobitne postavenie ma štát - je prostredníctvom ústavy garantom práva občanov na priaznivé ŽP.

Þ   Špeciálnou disciplínou zameranou na ŽP je ekológia. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Súčasťou je ekológia človeka zameraná na vzťahy človeka a jeho ŽP.

Þ   Súčasťou celku politiky štátu a v čiastočnom prekrývaní s hospodárskou politikou je ekologická politika. Pod ekologickou politikou rozumieme organizovanie, kontrolu a účasť na realizácii určitej koncepcie ochrany a tvorby ŽP štátnymi organmi, ako aj odborných a občianskych zoskupení v jestvujúcich prírodných, historicko kultúrnych, politicko sociálnych a hospodárskych podmienkach krajiny a v podmienkach prijatých medzinárodných dohovorov. Požiadavky ako náklady na ŽP vyjadrované ekologickou politikou sa dostavajú do protirečenia s hospodárskymi možnosťami krajiny. Ekologická politika súvisí so sociálnym a zdravotným rozmerom spoločnosti.

41. Koncepcia, oblasti a nástroje štátnej ekologickej politiky

koncepciou je súbor úloh, kt. sú zamerane na:

o Vymedzenie východísk a priorít statnej ekologickej politiky

o Utváranie koncepcie ochrany prírody ako základnej podmienky ochrany a tvorby ŽP

o Prípravu a zabezpečovanie statnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach spol. života - hospodárstvo, starostlivosť o zdravie, bezpečnosť občanov, ochrana krajiny, veda, vzdelávanie, kultúra, verejný život

o Vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky

o Vymedzovanie nástrojov merania a hodnotenia stavu ŽP a kontroly realizácie statnej ekologickej politiky a jej aktualizovanie

Do ochrany prírody ako základnej zložky zachovania života sa začleňuje upriamenosť na ovzdušie, podzemne a povrchové vody, volne rastúce rastlinstvo a volne žijúce živočíšstvo.

Na ochranu prírody nadväzuje štátna ekologická politika v hospodárstve, ktoréj princípom je vymedzenie princípov sociálne a ekologicky orientovaného trhového hospodárstva a čiastkové ekologické politiky. Prostriedky ekologickej politiky:

Þ   Normatívne - ústava, zákony, vyhlášky, nariadenia, výnosy

Þ   Inštitucionálne - statne organy ŽP

Þ   Fondové - peňažné, hmotne, personálne, dátové

Zahraničná nadštátna ekologická politika obsahuje spoluprácu s OSN, KBSE, NATO, OECD, so susediacimi štátmi. Územný aspekt ekologickej politiky je zameraný na optimalizáciu priestorovej organizácie, využitia a ochrany krajiny, otázky územného plánovania a stavebného poriadku. Organizácia a kontrola starostlivosti o ŽP sa zakladá na pôsobnosti systému statnej správy pre ŽP, na vrchole ktoréj je ministerstvo ŽP. To sa podieľa na statnej kontrole vo svojej pôsobnosti, koordinuje sústavu rozpočtových a príspevkových organizácii. Podstatnou súčasťou statnej ekol. politiky je sledovanie a vyhodnocovanie stavu ŽP. Posledným druhom prostriedkov a postupov statnej ekologickej politiky sú akčné plány, programy a projekty starostlivosti o ŽP.

Þ   Hospodárske nástroje starostlivosti o ŽP:

Þ   Stimulačného pôsobenia - podporujú činnosti vedúce ku zvyšovaniu kvality ŽP

Þ   Reštriktívne - obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu ŽP

Popri nich musia pôsobiť normatívne nástroje, spolu so zákazmi ekologicky škodlivých činnosti.

Sústava hospodárskych nástrojov starostlivosti o ŽP sa opiera o nasledovne zásady:

Platnosť nástrojov na celom území štátu

Zodpovednosť poškodzovateľa za znečistenie prostredia, ktorý hradí takto vzniknuté straty

Započítanie následkov do nákladov pôvodcu znečistenia

Zabezpečiť, aby prevaha aktivít na ochranu ŽP bola zabezpečená hospodárskymi subjektami.

Nezastupiteľnosť ekologickej funkcie štátu ma spočívať v jeho úlohe garanta za žiaducu kvalitu ŽP prostredníctvom ekologických koncepcii

Jestvujúci veľký vnútorný ekologicky dlh v podmienkach SR vyžaduje priamu pomoc štátu v jeho postupnom odstránení

Hospodárke nástroje ekologickej politiky treba programovo uspôsobovať zodpovedajúco poznaniu stavu ŽP. Proekologické hospodárske nástroje možno rozdeliť na:

Štandardné nástroje hospodárskej politiky, ktoré dodatočne obsiahli aj proekologický účinok

Osobitne ekologicky zamerane hosp. nástroje

Sústava dani je ekologicky použiteľná nasledovne:

pri DPH odpočtom vopred účtovanej dane ak sa splnili normatívne stanovene podmienky, oslobodením od dane, daňovým zvýhodnením v prípade výrobkov a služieb ekologicky progresívnych

zavedenie spotrebnej dane je účinné pri ovplyvňovaní správania hospodárskych subjektov - zvýšenie cien ekologicky nešetrných výrobkov

dane z príjmu umožňujú stimulovať ekologicky žiaduce správanie pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek pri stanovení daňového základu

cestná daň umožňuje napríklad zvýhodniť zdanenie vozidiel s katalyzátormi

daň z nehnuteľnosti je nástrojom aj na ochranu pôdy, zdrojov podzemných vôd.

Dedičská a darovacia daň je použiteľná v ekologickej oblasti obdobne ako dane z príjmov

Cla umožňujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a prirážky v prípade dovozu tovarov zaťažujúcich ŽP. Zahrnovanie ekologických nákladov do cien výrobkov je nástrojom ekologicky žiaducej reštrukturalizácie výrobnej a konečnej spotreby. Ekologické poplatky sa uplatňujú pri znečisťovaní, poškodzovaní a využívaní vybraných prírodných zdrojov. Poplatky za:

Znečistenie ovzdušia a vody

Ukladanie, resp. zneškodňovanie odpadu

Ostatne registrovatelné emisie

Sankčné platby - pokuty - za znečistenie zodpovedá jeho pôvodca. Nástrojmi na limitovanie a čerpanie prírodných zdrojov sú tiež platby rešpektujúce zvláštnosť, množstvo, kvalitu, lokalizáciu zdrojov a komplexne náklady na ich prieskum, využívanie, alebo čerpanie a reprodukciu. Tieto majú povahu ceny.

K hospodárskym nástrojom pozitívnej ekologickej stimulácie patria tiež granty, subvencie, zvýhodnené pôžičky a úvery, úhrada úrokových nákladov z fondu ŽP a iné.

42. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky

hospodárska politika musí neustále sledovať vývoj národného hospodárstva. Na to sú nevyhnutne informácie charakterizujúce vývoj makroekonomického systému. Zdrojom týchto informácii je systém národných účtov. Tieto tým, že umožňujú analýzu a hodnotenie hospodárskej politiky, sa stávajú pomocníkom vládnych organov pri formulácii hospodárskej politiky.

Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky - Hospodárska politika sa vždy realizuje v konkrétnych podmienkach. Ak sa negatívny dopad ekonomiky z krátkodobého horizontu predaži, tak aj v takom prípade sa hospodárska politika hodnotí negatívne. Z dlhodobého hľadiska na hodnotenie hospodárskej politiky sú vždy rozhodujúce výsledky. Vo všeobecnosti sa ako kritéria na hodnotenie účinnosti hospodárskej politiky používajú hodnoty agregátov, ktoré vyjadrujú základné ciele hospodárskej politiky. K nim patri:

Tempo ekonomického rastu,

Miera inflácie

Podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom HDP,

Miera nezamestnanosti

okrem týchto sa využíva aj rating, ako ukazovateľ ekonomickej situácie krajiny, Ma veľký význam pre medzinárodnú hospodársku pozíciu danej krajiny pri príleve zahraničného kapitálu. Existuje kladná korelácia tak medzi úrovňou ekonomických slobôd a výškou hrubého domáceho produktu per capita, ako aj medzi úrovňou ekonomických slobôd a priemernou ročnou mierou rastu hrubého domáceho produktu per capita.

magicky štvoruholník je metóda, ktorá umožňuje na základe hodnotenia úrovne vývoja štyroch kritérií hodnotiť účinnosť hospodárskej politiky. Sú to kritéria:

A - priemerne ročné tempo rastu reálneho HDP v %

B - priemerná ročná miera nezamestnanosti v %

C - priemerne ročné tempo inflácie v %

D - priemerný podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom produkte v %

hodnotenie cieľov hospodárskej politiky sa v konkrétnych podmienkach dostáva do vzájomných stretov. Realizácia jedného cieľa je v rozpore s iným.

43. Základné ciele hospodárskej politiky, ich vyjadrenie s využitím magického štvoruholníka

Tempo ekonomického rastu - ekonomicky rast sa pokladá za jeden z najdolezitejsich cieľov hospodárskej politiky. Niekoľko dôvodov:

o Ekonomicky rast je spravidla vždy spojený s rastom spotreby, teda s rastúcou životnou úrovňou a celkovým blahobytom obyvateľov danej krajiny

o Ekonomicky rast je v úzkej vzájomnej väzbe s rastom investícií, od ktorých závisí rast národného majetku a národného bohatstva

Þ   V konečnom dôsledku lepšie využitie výrobných zdrojov krajiny, závisí do určitej miery od rastu výroby. Ukazuje sa, že rast HDP vo výške 2.5 až 3 % môže viest k zníženiu nezamestnanosti o 1 %. Aj rast produktivity prace a zvyšovanie ekonomickej úrovne krajiny závisia od rastu HDP.

Þ   V obdobiach, kedy krajiny dosahujú pomerne vysoké tempa ekonomického rastu a ich ekonomika sa rozvíja, sa spravidla hospodársky a politicky život krajiny stabilizuje. Naopak, v čase recesie sa zväčšujú hospodárske problémy, čo ovplyvňuje I očakávanie ekonomických subjektov, ktoré sa prejavia v ich rozhodovaní.

Þ   Dosiahnuté tempa ekonomického rastu sa v medzinárodných porovnaniach považujú za veľmi dôležitý ukazovateľ, podľa ktorého sa posudzuje úspešnosť hospodárskej politiky. Jednotlivé krajiny sa od seba líšia nielen tempami rastu HDP, ale aj hodnotou produkcie, ktorá pripadá na 1 obyvateľa. V medzinárodných porovnaniach nás preto zaujíma, ako sa krajiny odlišujú výškou HDP na obyvateľa, ktorý je pokladaný za ukazovateľ najlepšie vyjadrujúci ekonomickú úroveň krajiny. Problém je v tom, že HDP v národných menách je medzinárodné neporovnateľný. Preto sa tieto preratávajú na $$$. Problém však nespočíva len v tom, že menové kurzy sú stále v pohybe, ale hlavne v tom, že tieto pohyby sú pri konvertibilných menách silne ovplyvňované vzťahom dopytu a ponuky po danej mene. Inými slovami ide o to, že výmenný kurz je pre menej vyspelé krajiny menej priaznivý, než parita kúpnej sily meny, zodpovedajúca vzťahu hodnoť dvoch mien (ale aj cien), ktorými bol ocenený ten istý spotrebný kos.

Þ   Na základe modifikácie Fisherovho indexu, ako aj pomocou tzv. EKS indexov možno prepočítať miery jednotlivých menových jednotiek na menu jedinú - spoločnú. Vypočítaný HDP pomocou parity kúpnej sily sa označuje ako reálna miera na rozdiel od nominálnej miery, ktorá predstavuje HDP prepočítaný výmenným kurzom. Ak porovnáme paritu kúpnej sily k výmennému kurzu, dostávame index odchýlky výmenného kurzu ERDI, ktorý nám hovorí o koľko väčší objem tovaru možno nakúpiť na Slovensku než v Rakúsku. V menej rozvinutých krajinách môžu byt odchýlky parity kúpnej sily a oficiálnych kurzov mien dosť veľké.

Þ   Miera inflácie - makroekonomická stabilita vyžaduje i úmernú stabilitu cien. Preto boj proti inflácii patri medzi popredne ciele hospodárskej politiky. Cenový vývoj sa meria pomocou rôznych cenových indexov. Najširšie meranie inflácie umožňuje deflátor HDP. Implicitný deflátor HDP je najsúhrnnejším cenovým indexom. Najčastejšie používaným ukazovateľom na meranie miery inflácie je index spotrebiteľských cien. Tretou skupinou ukazovateľov používaných na meranie miery inflácie sú indexy cien výrobcov. Vývoj inflácie závisí od mnohých faktorov a impulzov.

Þ   Podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom HDP - Rozvoj zahraničného obchodu a postupný proces globalizácie svetovej ekonomiky sa stali dôležitým činiteľom urýchlenia ekonomického rozvoja. Komoditná štruktúra zahraničného obchodu sa sleduje podľa medzinárodné dohodnutej klasifikácie - SITC. Územná štruktúra zahraničného obchodu ukazuje produkty tovarov a služieb podľa jednotlivých krajín, ktoré sa potom zoskupujú do jednotlivých časti. Z tovarovej štruktúry zahraničného obchodu SR je zrejme, že ďalšie zvýšenie obratu zahraničného obchodu je podmienene uskutočnením štruktúrnych zmien v produkčnej sfére.

Þ   Miera nezamestnanosti - zmeny v nezamestnanosti vyjadrujú rozdiel medzi rastom celkovej pracovnej sily a rastom zamestnanosti. V štruktúre nezamestnanosti rastie podiel dlhodobo nezamestnaných. Prechod na ekonomicky rast vedúci k vyššiemu rastu zamestnanosti povedie k veľmi pomalému rastu priemerných reálnych miezd a bude vyžadovať množstvo opatrení tak v oblasti makroekonomickej, ako aj štrukturálnej politiky. Existuje mnoho príčin rastúcej nezamestnanosti, ale medzi hlavne patri pokles výroby sprevádzaný reštrukturalizáciou v podnikoch, ktorá sa nezaobíde bez zníženia zamestnanosti.

44. Vonkajšie hodnotenie - rating, jeho význam

Ratingom sa vyjadruje ocenenie úveruschopnosti dlžníka vo vzťahu k jeho záväzkom. Rating ukazuje na pravdepodobnosť nesplnenia záväzku dlžníkom. Každá krajín získa svoj ratingový stupeň prostredníctvom hodnotenia úverovej dôveryhodnosti svojej CB. Rating tak ukazuje do akej miery je CB schopná splácať úroky a istinu obligácií, ktoré vydáva. Metodológia, ktorú ratingové spoločnosti používajú, pozostáva z dvoch základných komponentov, ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Politické rizika vyplývajú z politického systému, sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov danej krajiny. Ekonomické rizika vyplývajú z vývoja platobnej bilancie, ekonomickej štruktúry, vývoja konkurencie schopnosti. Najznámejšie ratingové agentúry sú: MOODY's INVESTORS SERVICE a STANDARD&POOR's CORPORATION.

45. Vonkajšia hospodárska politika, ciele a nástroje

Funkcionalisti zdôrazňujú úlohu trhu v procese integrácie. Trh je podľa nich schopný zabezpečiť, aby v integrovanom regióne prebiehala optimálna alokácia výrobných faktorov bez zásahu štátu. Dirigisti poukazujú na nedostatočné prointegračné pôsobenie trhového mechanizmu. Upozorňujú aj na ďalšie nedokonalosti trhu (externality, nedokonalosť konkurencie).Pod nástrojmi vonkajšej hospodárskej politiky rozumieme všetky opatrenia, ktorými štát zasahuje do segmentov vonkajších hospod. vzťahov. Môže ísť o priame nástroje, ktoré má štát k dispozícii, ale aj nástroje iných zložiek hospod. politiky, ktoré do vonkajších hosp. vzťahov zasahujú nepriamo. Priamymi nástrojmi štát reguluje input ako i output do a z ekonomiky. Ide hlavne o clá, devízové kurzy, úrokové miery, poplatky, dane, a kvóty .

Uplatnením týchto nástrojov možno získať dlhodobé, strednodobé alebo krátkodobé výhody spočívajúce v ochrane domáceho trhu, v zlepšení salda platobnej bilancie, vo zvýšení konkurencie schopnosti. Druhú skupinu nástrojov predstavujú zmluvné nástroje, ktoré zahrnujú rôzne formy zmluvných vzťahov medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Členia sa na dvojstranné a mnohostranné. Dvojstranné zahrnujú predovšetkým obchodné a platobné dohody, zmluvy o vedecko - technickej spolupráci, vylúčení dvojitého zdanenia. Mnohostranné dohody zahrnujú podmienky spolupráce viacerých štátov, ale aj spolupráce, ktorá vyplýva z členstva v integračných zoskupeniach.

46. Segmenty vonkajších ekon. vzťahov, ich hlavné vývojové tendencie

Medzi hlavné segmenty vonkajších ekonomických vzťahov sa zaraďuje:

• mobilita tovarov a služieb
• mobilita kapitálu
• mobilita vedecko-technických poznatkov
• mobilita pracovných síl

Mobilita tovarov a služieb je historicky prvotnou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov, je faktorom, ktorý významnou mierou a v stále sa zvyšujúcej miere vedie k prepojovaniu jednotlivých národných ekonomík a tým aj k jej rastúcej vzájomnej závislosti.

Základné vývojové tendencie svetového obchodu sa prejavujú v týchto hlavných smeroch:

• absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle
• dochádza i k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru, čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu,
• komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení v prospech rastúceho podielu výrobkov spracovateľského priemyslu
• k trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zmeraní, podiele na svetovom obchode z hľadiska jednotlivých krajín, kontinentov

Narastajúci rozsah vnútorných a medzinárodných transakcií so službami vyvolal pokusy o ich klasifikáciu:

• služby distribúcie (doprava a skladovanie, veľkoobchod a maloobchod)
• výrobné služby(bankovníctvo, financie, poisťovníctvo)
• sociálne služby(zdravotníctvo)
• osobné služby(opravy, hotely)

Vývoz a dovoz služieb sa člení na faktorové a nefaktorové:

Faktorové - zachytávajú dôchodky získane v zahraničnom vývoze výrobných faktorov. Patria sem: úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia, zisky zo zahraničných investícií, renta z majetku v zahraničí a pod.

Nefaktorové -zahrňujú lodnú dopravu, ostatné druhy dopravy, cestovanie a pod.

Pod medzinárodným pohybom kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov a nákupov podnikov v zahraničí. Patrí sem aj fyzický kapitálový tovar v podobe strojov, zariadení a pod. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami vládam, súkromným podnikom a pod.

Hlavným zdrojom medzinárodných úverov rôzneho typu je MMF, SB a banky regionálne. Zatiaľ čo MMF poskytuje rôzne úvery predovšetkým na krytie deficitov platobných bilancií, svetová banka a banky regionálne poskytujú úvery na investičné akcie predovšetkým v rozvojových a v poslednej dobe i v transformujúcich sa krajinách.

Medzinárodný pohyb vedecko-technických poznatkov rastie rýchlym tempom. Prenos vedecko technických poznatkov medzi jednotlivými krajinami sa realizuje predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie obsahujúcej spredmetnený vedecko technický pokrok, prostredníctvo PZI a predajom patentov a licencií. Medzinárodný pohyb vedecko-technických poznatkov sa realizuje aj nekomerčnými cestami ako sú napr. medzinárodné vedecké konferencie, výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí.

Pohyb pracovnej sily. Dôvody sú ekonomického ako aj neekonomického charakteru. Neekonomického charakteru napr. sú: politické, vojenské, národnostné, náboženské, rasové a pod. Príčiny ekonomickej povahy spočívajú v rozdielnej ekonomickej úrovni jednotlivých krajín, a tým aj v rozdielnej cene ich pracovnej sily, ktorá sa presúva do krajín s vyššou ekonomickou úrovňou. Migrácia pracovných síl je prínosom k rastu svetového produktu, pretože produktívny prínos migrantov je všeobecne vyšší v dovážajúcej krajine ako vyvážajúcej krajine, takže zníženie produkcie v krajine vyvážajúcej pracovnú silu je prevýšené rastom produkcie v krajine dovážajúcej.

48. Charakterizujte podstatu a kvalitatívnu stránku európskej integrácie

Integráciu možno charakterizovať ako proces postupného vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých subjektov, ako proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie pôvodných štruktúr na kvalitatívne novú úroveň, umožňujúcu efektívnejšiu reprodukciu , lepšie využívanie disponibilných zdrojov a v konečnom dôsledku - rast objemu a kvality outputov.

Pod hospod. integráciou sa spravidla chápe proces spojený s odstraňovaním bariér, ktoré sťažujú vzájomné obchodné styky.

Kvantitatívny aspekt súvisí s ekonomickou silou daného integračného zoskupenia, ktorú vyjadrujú ukazovatele typu počet obyvateľov, rozloha resp. HDP a pod.

Kvalitatívne hľadisko súvisí s jednotlivými stupňami integrácie, spojenými s presunom určitých kompetencií z národných na spoločne vytvorene nadnárodné orgány daného integračného zoskupenia. Tieto stupne sú pásmo voľného obchodu, colná unia, spoločný trh a hospodárska resp. menová únia. Každá úroveň nadväzuje na predchádzajúcu, preto napr. menová únia nemohla vzniknúť bez colnej a pod.

Treba spomenúť definíciu colnej, menovej únie a tých ďalších. (str.290)

49.Inštitucionálny rámec politiky EÚ

EU má vybudovaný vlastný inštitucionálny rámec, ktorý umožňuje stimulovať a riadiť zjednocovanie Európy a vytvárať legislatívu:

a) Rada ministrov - je hlavným rozhodovacím orgánom EU. Každý členský štát má v Rade ministrov jeden hlas pri jednomyseľnom hlasovaní, ale pri rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou majú hlasy rôznu váhu, podľa veľkosti jednotlivých krajín.

Hlasovacie mechanizmy:

• kvalifikovaná väčšina - je dosiahnutá ak dané rozhodnutie podporuje 62 z 87 hlasov
• extrakvalifikovaná väčšina - ak súhlasí 10 z 15 členov Rady
• konštruktívna absencia - nehlasovanie jedného maximálne však piatich štátov neblokuje prijatie rozhodnutia
• tzv. Amsterdamský kompromis - právo veta
• jednomyseľnosť

Rada ministrov prijíma tieto legislatívne rozhodnutia:

• Nariadenia - majú všeobecnú a záväznú platnosť vo všetkých členských štátoch pre všetky právnické a fyzické osoby.
• Direktívy - sú záväzné, ale spôsob jej realizácie závisí od každej krajiny zvlášť. Cieľom je harmonizácia zákonodarstva a vytváranie jednotného trhu.
• rozhodnutia- sú reakciou na jednotlivé prípady a sú záväzné pre tých ktorým sú adresované
• odporučenia- nemajú záväzný charakter, sú orientačným návodom pre jednotlivé krajiny pri ich rozhodovaní a konaní.

b) Európska rada- je najvyšším politickým orgánom únie. Schôdzky sa konajú tri krát do roka. Úlohou je vypracovávať politické smernice pre uskutočňovanie európskej integrácie v rámci únie.

c) Europska komisia- plní tri funkcie:

• predkladá návrhy nových zákonov
• dohliada nad plnením zmlúv
• je výkonným orgánom Únie, ktorý riadi jej politiky

Hlavnou úlohou je zabezpečiť voľný pohyb tovarov, služieb, kapitálu a osôb na celom území Únie.

d) Európsky parlament - jeho základné právomoci sú:

• právomoc vydávať právne predpisy - postup je nasledovný - Europska komisia podáva návrh a Rada EU rozhoduje v interakcii s európskym parlamentom. Súčasný EP má spolurozhodovaciu právomoc s Radou EU. Je uplatňovaná štyrmi procedúrami:
• konzultácia
• kooperačná spolupráca
• spolurozhodovacia procedúra
• procedúra súhlasu EP, t.j. že bez jeho súhlasu nie je možné právnu normu prijať
• právomoc peňaženky (rozpočtová)-EP schvaľuje rozpočet Únie navrhnutý Radou ministrov na základe návrh komisie
• právomoc demokratického dohľadu (kontrolná)-EP uskutočňuje kontrolu nad všetkými aktivitami Únie. K tomuto účelu môže EP zriadiť vyšetrovacie výbory. EP schvaľuje a odvoláva Európsku komisiu. Súčasťou EP je aj európsky ombudsman, ktorý sa zaoberá sťažnosťami občanov na inštitúcie EU.

e) Európsky súdny dvor - je najvyšším súdom Európskeho spoločenstva (ES), dozerá na uplatňovanie práva EU, či opatrenia nie sú v rozpore zo zakladajúcimi zmluvami EU. Skladá sa z 15 sudcov a 9 generálnych právnych zástupcov zhodne ustanovených na 6-ročné obdobie.

f) Dvor audítorov - jeho úlohou je kontrola finančného hospodárenia EU, ochrana záujmov európskych daňových poplatníkov, t.j. dozerá na zákonnosť a pravidelnosť príjmov a opodstatnenosť výdavkov v rozpočte EU.

50. Politika východného rozšírenia EÚ

Východné rozšírenie by bolo v poradí už 6-te rozšírenie EU. Každá fáza rozširovania o nových členov viedla k rastu územia a počtu obyvateľov, ale zároveň veľkosť HDP na obyvateľa postupne klesala, pretože noví členovia boli spravidla ekonomicky slabší ako dovtedajší. Posudzovanie pripravenosti každej z krajín je individuálne a uskutočňuje sa na základe tzv. kodanských kritérií, ktoré vyžadujú aby kandidátska krajina:

• dodržiavala demokratické princípy
• vytvorila fungujúcu trhovú ekonomiku, schopnú obstáť v konkurenčnom prostredí únie
• prevzala celú primárnu aj sekundárnu legislatívu EU
• prevzala záväzky členstva, vrátane pripojenia sa k cieľom politickej, hospodárskej a menovej únie.

Stratégia zbližovania sa potencionálnych kandidátov na členstvo zahrnuje 5 problémov:

• vytvorenie rámca pre hlbšie vzťahy medzi adeptom na členstvo a EU vo všetkých troch polieroch únie.
• vytvorenie vhodného právneho a inštitucionálneho prostredia pre hosp. integráciu a rozvoj.Prvoradá pozornosť je venovaná aproximácii legislatívy EU, osobitne v oblasti politiky ochrany hosp. súťaže.
• podpora rámcových pravidiel vzájomného obchodu, vrátane termínov odstránenia kvót a colných bariér u priemyselných výrobkov, textilu, ocele, spracovanej poľnohospodárskej produkcie a pod.
• makroekonomické a štrukturálne zmeny, ktoré zahrnujú širokú škálu oblastí spoločenského záujmu, napr. v oblasti deficitu štátneho rozpočtu a celkovej vnútornej zadaženosti, podpora vývozu a stimulovanie zahraničných investícií, menová stabilita a nízka miera inflácie a pod.
• predvstupová pomoc EU poskytovaná prostredníctvom účelovo orientovaných fondov PHARE, ISPA a SAPARD

Najdôležitejším obsahovým problémom rokovania o vstupe sa stáva otázka vlastníctva pôdy, ktorú podľa platnej legislatívy v kandidátskych krajinách nemôžu nadobúdať cudzinci ( s výnimkou Estónska). Napr. cena pôdy je v SR šesť až desať krát nižšia ako v krajinách EU a pretrvávajú obavy že bude vykúpená cudzincami. Na strane druhej existuje obavy hlavne v Rakúsku a Nemecku, z prílevu lacnej pracovnej sily, a preto tieto krajiny požadujú dlhšie prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovnej sily z týchto krajín.

52. Genéza teórie hos. politiky

Prvá etapa formovania hospod. politiky - hl. predstaviteľ Adam Smith zakladateľ klasickej ekonómie. Vo svojom diel Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov napísal, že ak sa odstránia všetky zvýhodňujúce alebo obmedzujúce systémy, nastolí sa sám od seba jednoduchý systém prirodzenej slobody. Každý človek, ak neporušuje zákony spravodlivosti, má úplnú slobodu sledovať svoj záujem ním zvolenou, vlastnou cestou a priniesť svoju usilovnosť a svoj kapitál do konkurencie s usilovnosťou a kapitálom iných ľudí. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa pripisuje určitá úloha štátu, ktorý ma nasledujúce úlohy:

• ochraňovať krajinu pred vonkajším nepriateľom
• udržovať spravodlivosť vo vnútri krajiny
• budovať a udržiavať také verejné zariadenia, o ktoré nemá jednotlivec záujem, lebo sa nevyplácajú

Za dlhé desaťročia sa žiadne zvýhodnenia ani obmedzenia v trhovej súťaži neodstránili. Naopak, aby samotný trh mohol slobodne a konkurenčne fungovať, zvýhodnenia pre jedných a obmedzenia pre druhých sa rozširujú a narastajú.

Druhá etapa formovania hosp. politiky- sa začala formovať v období keď svet zachvátila hospod. kríza (1929-1933). V USA v tomto období vznikol program New Deal, ktorý má vyviesť USA z hospod. recesie. Program splnil svoje ciele a ekonomika USA úspešne prekonala krízu. Keynes obhajoval rozšírenie funkcií štátu, pretože ho považoval za jediný praktický prostriedok ako ochrániť a stabilizovať ekonomický systém aj pri pasivite ostatných ekonomických subjektov. Avšak v praxi dlhodobo uplatňovaná prednostná podpora rastu dopytovej stránky trhu prostredníctvom štátnych výdavkov a verejných prác pri pasívnej účasti subjektov trhu priviedla mnohé ekonomiky k inflácii a k destabilizácií cenovej úrovne. Keynesianizmus musel byť historicky nahradený účinnejším, lepším systémom.

Tretia etapa- po skončení II. svetovej vojny sa keynesiánska politika uchytila v krajinách Európy, najmä v Anglicku a v Amerike. V Nemecku sa udomácňuje keynesianstvo ako forma ordoliberalizmu.

Angloamerický smer hospod. politiky- tento smer chápe hospod. politiku ako krátkodobú tzv. konjuktúrnu politiku, ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej - efektívnej miere. Stabilita ekonomiky a spoločnosti je štátom zabezpečovaná (proti monopolné zákony, banková politika štátu a pod.) vhodnými opatreniami, pre ktoré volí vhodné nástroje a lehoty času tak, ako tieto úlohy vznikajú a vyžadujú riešenie. Príkladom môžu byť programy stop-go v 50 rokoch v Anglicku aj Amerike resp. program New Economics v 60 rokoch v USA

Európsky smer hospod. politiky- chápe hospod. politiku ako činnosť konštitutívnu. Formuluje širšie ekonomické vzťahy a akceptuje určité systémové opatrenia, ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonných rozhodnutiach. Dbá sa na komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku.

53. Charakterizujte súčasnú etapu rozvoja hospodár. politiky

Súčasná etapa súvisí s vnútornými a vonkajšími podmienkami fungovania ekonomických systémov, s novými poznatkami v oblasti makroekonomickej i mikroekonomickej vedy.

Vnútorné podmienky - v relatívne vyspelých ekonomikách ako je Nemecko, Anglicko, USA, Japonsko, Kanada, Švajčiarsko a pod. sa prejavili dve významné liberalizačné tendencie. Prvá je, že hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa presunuli na nezávislých , ako aj súkromných subjektov. Nezávislá inštitúcia, ako je CB, má v spomenutých krajinách skoro úplnú nezávislosť od štátu a dbá na významný makroekonomický prvok- stabilitu cien resp. meny. Iné nezávislé a neziskové organizácie preberajú značné funkcie štátneho financovania a rozpočtovania napr. sociálne a zdravotné poisťovne, fond zamestnanosti a pod. Makroekonomicky významnú úlohu zohrávajú KB a poisťovne, ktoré alokujú domáce i zahraničné investície, podporujú verejnú spotrebu, sústreďujú úspory, zabezpečujú efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov omnoho lepšie ako to robil štát.

Druhá tendencia je, že makro a mikroekonomické rozhodovania sa dostali do nových podmienok. Kultúrny spôsob súťaže a konkurencie na trhu si žiada pravidlá, zodpovednosť, stabilitu, stratégiu i operatívnosť. Všetky tieto prvky spoločne spôsobujú určité ekonomické výhody ako aj obmedzenia tak pre podnikateľa ako aj zamestnanca. Zabezpečujú sa stabilnými ekonomickými nástrojmi a zákonnými podmienkami.

Vonkajšie podmienky- zahrnujú vplyv svetovej a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodársku politiku jednotlivých štátov. Koordinácia svetovej, medzinárodnej politiky a národnej hospod. politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií, svetového obchodu, svetového trhu a svetových peňazí. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov (OSN). Jej rezolúcie a uznesenia majú odporúčací charakter. Jej ciele sú v rozvíjaní ekonomickej spolupráce a v pomoci pri riešení ekonomických problémov jednotlivých štátov. Medzi odborové organizácie OSN patria Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, Medzinárodná finančná spoločnosť, medzinárodný menový fond, a pod. Z hľadiska koordinácie hospodárskych politík vplyvnú úlohu zohráva MMF. Jeho členské štáty sa dohodli o podpore vzájomnej menovej súčinnosti prostredníctvom vzájomných konzultácií a spolupráce v menových otázkach.

54.Vývoj intervencionistickej hospodárskej politiky vo vybraných štátoch - ich stručná charakteristika a 55. Hlavné rysy a formy intervencionis. hospodárskej politiky vo vybraných štátoch - ich stručná charakteristika

Vo Francúzku – po skončení 2. svetovej vojny sa Francúzsko nachádzalo vo veľmi zložitej situácii. Jeho ekonomika stagnovala, hospod. zaostáva a zhoršovalo sa jej postavenie vo svetovom hosp. V tom čase bolo potrebné okrem povojnovej obnovy riešiť najmenej tri súvisiace problémy: prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu, jeho technickú modernizáciu a s tým spojenú koncentráciu výroby do väčších celkov. Pre Francúzsko je charakteristická tradícia štátneho intervencionizmu, a preto sa tu uplatnil tento smer hospod. politiky realizovaný pomocou indikatívneho plánovania. Organizačná štruktúra hlavných plánovacích orgánov v prepojení s ostatnými vládnymi inštitúciami má veľký inštitucionálny a aj sociálny význam. Viac ako desať inštitúcií patrí k základným inštitúciám, ktoré na úrovni centra zabezpečovali a zabezpečujú proces plánovania a vykonávajú kontrolné činnosti. Centrálnym plánovacím orgánom je Generálny komisariát pre plánovanie. Podlieha vláde resp. parlamentu alebo ministerstvu financií. Napojenie plánovacieho komisariátu na ministerstvo financií, ktoré je najsilnejším hospod. - politickým útvarom v štáte, má pod kontrolou finančnú politiku štátu, reguluje fungovanie štátneho rozpočtu. Nástroje plánovania>na zabezpečenie plánovaných úloh neexistuje žiadna špeciálna sústava ekonomických nástrojov a používajú sa bežné nástroje hospod. politiky. K hlavným nástrojom patrí štátny rozpočet, nástroje menovej politiky, cenová tvorba, mzdová kontrola. Pri ich využití sa presadzuje kombinácia viacerých nástrojov, aby súčasne pôsobili ako stabilizátor a stimulátor hospod. rozvoja.

Švédsky model je synonymom modernej zmiešanej ekonomiky, v ktorom sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou, ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Korene švédskeho modelu sú:

• geografická poloha, príroda a história Švédska.
• Švédsko nepozná problém národnostných menšín
• dlhodobé dominantné postavenie sociálno-demokratickej strany
• vysoká organizovanosť v odboroch
• jeho vnútorný trh je obmedzený, závislí na dovoze a vývoze, a preto udržanie vysokej konkurencieschopnosti domáceho priemyslu je nutnosťou

Švédsky štát blahobytu má 3 priority:

• zabezpečenie plnej zamestnanosti je realizované makroekonomickou intervenciou. Má veľa spoločného s keynesiánstvom a tiež aktívnou politikou na trhu práce
• dosiahnutie optimálnej sociálnej rovnosti, využívajú sa tu štandardné nástroje hospodárskej politiky doplnené o solidaristickú mzdovú politiku.
• uplatnenie čo najširšieho systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia,

Švédsky model prešiel troma etapami:

a) počiatočná etapa, ktorá bola poznamenaná prekonaním Veľkej depresie a zároveň sa tu stanovili základné atribúty modelu

b) fáza rozkvetu, na začiatku ktorej boli pevne stanovené hlavné znaky modelu. Zosilnel verejný sektor. Plná zamestnanosť bola udržaná bez problémov. (ročná miera nezamestnanosti sa pohybovala v intervale 1,5 - 2,5 %, ročná miera inflácie okolo 3% a ekonomika každoročne rástla o 4%)

c) obdobie krízy, trvá až do teraz. Ani švédsky model nenašiel účinnú zbraň proti stagflácia.

Problémy ktoré spôsobili krízu:

• zdanenie prekročilo hranicu, za ktorou sa nevypláca lepšie a viac pracovať
• veľkorysé pracovné zákonodarstvo - najdlhšia dovolenka a umožnenie pracovníkom zostať doma aj bez lekárskeho potvrdenia s plnou mzdou.
• znižuje sa sklon k sporeniu - z dôvodu vysokého zdanenia

príjmová nivelácia - je extrémna a často vedie k práci nadčas a rozšíreniu aktivít ktoré nie sú zdanené

• tzv. Vzbura daňových poplatníkov - ľudia s vyššími platmi opúšťajú krajinu, ktorá ich postihuje vysokým zdanením. Krajinu opúšťa z toho istého dôvodu aj kapitál.
• inflačné tlaky - vyvolané snahou o udržanie plnej zamestnanosti.

Sociálne trhové hospodárstvo Nemecka - ekonomický vývoj Nemecka od 30 rokov prešiel určitými etapami, v ktorých sa uplatňovali odlišné prístupy k hospod. politike. Vzhľadom na konkrétne podmienky tej - ktorej etapy. V rokoch1933-1945 sa v Nemecku uplatňoval totalitný politický systém. Išlo o centrálne riadené hospod. na základe tzv. vodcovského princípu, kt. bolo podriadené zahraničnopolitickým a vojensko - strategickým cieľom. Menová reforma bola prvým krokom na začiatku postupného riešenia ťažkých povojnových pomerov, na ktorý potom nadviazala radikálna transformácia centrálne riadeného systému. Táto transformácia na sociálne trhové hospod. bola úspešná a považuje sa za malý zázrak. Hosp. politika takto chápaná má zabezpečiť:

• vytvorenie nutného rámca pre fungovanie trhovej ekonomiky
• vytvorenie a udržiavanie konkurenčného prostredia
• stabilitu meny
• zachovanie sociálneho konsenzu spoločnosti

56. Nekonzervatívna hos. politika - vývoj a hlavné rysy

Nástup neokonzervatívnej ekonómie vyvrcholil na prelome 70 a 80 rokoch kedy dochádzalo k narastaniu problémov. Keynesovské štátne zásahy sa stali neúčinné, ba dokonca sa im pripisovalo že práve oni mali povahu destabilizačných šokov.

Hlavné rysy:

• prioritu medzi cieľmi hospodárskej politiky získava úsilie o udržanie neinflačného prostredia spolu s udržaním rovnováhy
• regulovanie agregátneho dopytu ako nástroja, ktorý ovplyvňuje ekonomický rast a zamestnanosť.
• Ťažisko sa prenáša z nástrojov rozpočtovej politiky na nástroje menovej politiky, pričom v rámci nej sa regulovanie neorientuje na úrokovú mieru, ale na ponuku peňazí
• ustupuje sa od proticyklických opatrení zameraných na krátkodobý časový horizont k opatreniam orientovaným na stredné alebo dlhé obdobie
• konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu, ktoré zabezpečuje CB, bez ohľadu na stav konjunktúry a vyrovnaný štátny rozpočet sú dve základné pravidlá ktoré ma hospod. politika dodržiavať.

Konzervatívna koncepcia hospod. politiky vychádza z tradičných predstáv o tom, že trhový mechanizmus je vnútorne stabilný. Pre takúto hospod. politiku je charakteristické, že sa zameriava na boj s infláciou a dôraz kladie na samoregulačné trhové sily.

57. Hodnotenie výsledkov aplikácie neokonzervatívnej hos. politiky v USA a VB

25. Príjmová a dôchodková politika

• vplyv na ceny a vývoj a úroveň životnej úrovne spoločnosti
• vplyv na celkový dopyt prostredníctvom regulovania hladiny cien, miezd, daní, odvodov, poplatkov, dôchodkov…
• zameranie na stabilizáciu cenovej hladiny - obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien (rieši vzájomný vzťah cien a miezd - ak mzdy rastú rýchlejšie ako produktivita práce, politika preto aby nedošlo k narušeniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom musí znížiť dôchodky alebo ovplyvniť rast cenovej úrovne)

Nástroje:

• dohoda o ročnom prírastku miezd a platov (Generálna dohoda)
• priama vládna regulácia miezd a cien
• daňové sadzby, progresívne zdanenie
• daňové úľavy
• minimálna mzda (v konkurenčnom vzťahu k podpore v nezamestnanosti)
• cenová regulácia - pôsobiaca bezprostredne, uplatňovaná plošne (ceny určené úradne ako maximálne, pevné alebo minimálne; usmernené vecne, časovo; cenové moratórium)

Nástroje regulácie príjmov:

• podnikateľských subjektov
• rozpočtových a príspevkových organizácií
• domácností (daň z príjmu, minimálna mzda, životné minimum, podpora v nezamestnanosti, dôchodky, sociálne dávky a výpomoc, rodinné prídavky…)

Proces prerozdeľovania dôchodkov sa realizuje daňovou a odvodovou politikou.