ÚVOD DO ŠTÚDIA HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

ÚVOD DO ŠTÚDIA HOSPODÁRSKEJ POLITIKY

Hospodárska politika, národné hospodárstvo a ekonomický rozvoj

1. Vymedzenie národného hospodárstva (NH)

Národné hospodárstvo (národná ekonomika)

ekonomika príslušnej krajiny, ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva, všetky hospodárske subjekty všetkých odvetví a sfér

komplex jednotlivých oblastí ekonomických činností v určitej krajine

domácnosti, firmy a vládne inštitúcie, konajúce tak, aby uspokojili svoje potreby

Objekt hospodárskej politiky

objektom skúmania je reálny hospodársky systém, ktorý sa skladá z dvoch štruktúrnych častí - makroekonomickej a mikroekonomickej štruktúry

jeho organizácia a chod je daná ekonomickými javmi (vlastnými hospodárskymi činnosťami), ktorých kvantitatívne aspekty nazývame ekonomické premenné (objem výroby, ceny, výdaje…)

*Ekonomika - ekonomický systém na území určitého štátu - sústava inštitúcií, vzťahov, ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby

základný cieľ HP:

skúmať ekonomické správanie sa subjektov trhovej ekonomiky, aby mohla pochopiť a vysvetliť ekonomické dianie (treba pochopiť vzájomné vzťahy medzi trhom tovarov a služieb, trhom práce a peňažným trhom daného NH)

formulovať prognózy (predpovede) na základe poznatkov o zákonitých súvislostiach chodu NH

programovať budúci hospodársky vývoj, určitú formu hospodárenia

Makroekonomická HP - zameriava sa na oblasť makroekonomickej rovnováhy - na plnšie využitie zdrojov spoločnosti, na oblasť ekonomického rastu, na cenovú stabilitu

Mikroekonomická HP - zameriava sa na zvyšovanie efektívnosti pri alokácií zdrojov spoločnosti

Moderná HP - HP štátu (vlády) v oblasti zabezpečenia základných ekonomických cieľov spoločnosti, ako aj zabezpečenie relatívnej stability ekonomického vývoja a rastu

Dva prístupy k funkcii štátu v hospodárstve:

liberálna HP

Predpoklad: stabilný trhový systém schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy cenovým mechanizmom a schopný zabezpečiť spravodlivé rozdelenie dôchodkov (do obdobia veľkej hospodárskej krízy v 1930s)

intervencionistická HP

Predpoklad: vnútorne nestabilný súkromný sektor - preto si tzv. zlyhávanie trhu vynucuje doplnenie trhového systému o verejný sektor, v ktorom sa realizujú štátne zásahy, čím sa obnovuje narušená makroekonomická rovnováha a presadzuje sa spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov (od hospodárskej krízy až do polovice 1970s)

konzervatívna HP - v 70. rokoch sa v dôsledku zásadných zmien v reprodukčných podmienkach (ropné šoky, rast inflácie, stagflácia…) vyčerpali možnosti intervencionistickej HP aj v podmienkach vyspelých hospodárskych štátov; základom je monetarizmus - zdôrazňovanie peňažnej politiky zameranej na reguláciu peňažnej masy (USA - Reagan, UK - Thatcher)

*Súčasná moderná HP je jednoznačne liberalisticky orientovaná s jednoznačne protiinflačným zameraním.

2. Prístupy teórie a praxe k úlohe štátu v ekonomike

1. Liberálny prístup súvisí s nízkou angažovanosťou štátu v hospodárskych otázkach. Hlavné črty sú: prísne legislatívne normy bankrotového zákona, minimalizácia všetkých foriem subvencií a prerozdeľovacích procesov a korporácia štátnych podnikov. Predpoklady pre fungovanie sú

existencia vyvinutých trhov a ich inštitúcií, presadenie medzinárodných štandardov a etických kódexov, spoločenský konsenzus v základných otázkach. Existuje snaha o vytvorenie partnerského vzťahu medzi súkromným a verejným sektorom. Iba prostredníctvom kooperácie týchto sektorov je možné presadiť také spôsoby správania sa subjektov, ktoré sú podstatné pre správne fungovanie trhovej ekonomiky.

2.Sociálny prístup - je charakteristický pre krajiny západnej Európy, kde ekonomický rozvoj umožňuje zabezpečiť sociálne istoty pre každého. Tento prístup je predmetom kritických vyjadrení, ktoré sa opierajú o tri východiskové argumentácie.

a) pracovníci s nižšími príjmami nie sú dostatočne stimulovaný k vyšším výkonom, ako v krajinách s tvrdšom systéme bez pomoci sociálnej siete.

b)jednotlivé zložky sociálnej siete ako napr. sociálne poistenie, dávky v nezamestnanosti odčerpávajú časť prostriedkov, ktoré mohli byť použité na sporenie - štát tým prichádza o investičné zdroje výsledkom čoho je spomalenie ekonomického rastu.

c)vysoké náklady sociálneho zabezpečenia pôsobia negatívne na produktivitu práce a konkurenčnú schopnosť na svetových trhoch.

3. Tretí prístup vychádza s predpokladu že v rozvoji hospodárstva nepredstavujú iba silné trhy silnú stránku ale treba sa oprieť aj o inú formu ekonomického mechanizmu. Tú predstavujú silné siete korporácií.

4. Ďalší prístup k úlohe štátu v ekonomike vychádza z kapacitných nárokov na funkcie štátu v priebehu ekonomickej transformácie. V rámci tohto modelu ide predovšetkým o nové vymedzenie štátu v zmysle získania silného autonómneho postavenia. Ďalšou úlohou je preformovanie vnútorných štruktúr a angažovanosti štátu v ekonomických stratégiách

3. Charakterizujte determinanty tempa ekonomického rozvoja a kľúčové oblasti prorastovej politiky

Ekonomický rozvoj spájame so systematickým, dlhodobým a masovým zlepšovaním materiálnych podmienok života ľudí. Možno ho však definovať aj ako proces, v dôsledku ktorého sa systematicky zvyšuje produktivita práce.

Od čoho závisí tempo rozvoja?

Štyri skupiny determinantov tempa rozvoja hospodárstva:

východisková úroveň rozvoja - úroveň existujúca v okamihu, od ktorého začíname počítať tempo rozvoja; V zaostalosti sa ukrývajú isté pružiny akcelerácie - krajiny s nižšou úrovňou rozvoja sa môžu rozvíjať rýchlejšie ako krajiny bohaté (zaostalá krajína môže využiť hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelými krajínami, môže sa poučiť z negatívnych skúseností, z chýb bohatších krajín). Zaostalá krajína má vždy zastaranú ekonomickú štruktúru - je teda relatívne viac možností premiestniť zdroje z nízko produktívnych do produktívnych oblastí.

Predovšetkým v bývalých socialistických krajinách existuje nepomer medzi relatívne vysokou vzdelanosťou a možnosťami jej využitia v ekonomickom systéme.

Niektoré pružiny rozvoja majú len potenciálny charakter - možnosti ešte neznamenajú záruky!!!

ľudský kapitál (vzdelanostná úroveň) - vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy, zavádzať inovácie a byť výkonnejší; Neexistuje však automatická závislosť medzi vzdelanostnou úrovňou a tempom rozvoja ekonomiky. Významným faktorom je vnútorný ekonomický systém a jeho schopnosť a ochota umožniť primerané využitie vzdelaných ľudí!

vnútorné podmienky hospodárenie (hospodárske systémy)

vonkajšie podmienky hospodárenia - Niektoré krajiny vysvetľujú svoje neúspechy vonkajšími faktormi - tzv. teóriou závislosti (dependency theory) - tvrdia, že ich pomalé tempo rozvoja spôsobuje dominancia hegemonistického kapitalizmu USA; skutočný efekt závislosti sa prejavuje len vtedy, keď vonkajšia dominancia znemožňuje zmeniť zlý ekonomický systém (krajiny stredovýchodnej Európy pod vplyvom ZSSR)

Úloha štátu v ekonomike

liberálny prístup - nízka hladina angažovanosti štátu v hospodárskych otázkach

sociálny štát - štát blahobytu

aktívny či neutrálny štát v rámci rozvíjajúcich sa globálnych sietí korporácií

transformujúci sa štát - štát má získať silné autonómne postavenie a má vytvárať inštitucionálne zázemie pre formovanie HP

Nová paradigma rozvoja hlása návrat k súkromnému vlastníctvu, k voľnému trhu, k štátu sústredenému na svoje základné funkcie a presvedčenie, že možnosti rýchleho, dlhodobého rozvoja netreba hľadať v rozsiahlom štátnom intervencionizme ale v súčasnom jestvovaní istých podmienok - fundamentov rozvoja, ktorých jadrom je dôležitá úloha štátu v ekonomike, ktorý ale neobmedzuje ekonomickú slobodu.

Fundamenty rozvoja:

makroekonomická stabilita (nízka inflácia, silná konvertibilná mena)

voľný trh a konkurencia

orientácia na vonkajší svet

dobre fungujúci systém finančných inštitúcií

flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy

politická stabilita

Dosiahnutie dynamického ekonomického rastu má v budúcnosti nádej presadiť sa v prípade, ak rámec a tvar HP budú mať prorastovú orientáciu. Vymedzené boli tri kľúčové oblasti úspešnej prorastovej politiky:

vyššia miera úspor - kľúčová pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast - rast ťahajú investície a krajína sa nadmerne nezadlžuje voči zahraničiu; treba posilniť dôveryhodnosť finančných trhov, vytvoriť podmienky pre dosahovanie kladnej reálnej úrokovej miery pri vkladoch, vypracovať a zverejniť vládne koncepcie a politiky v oblasti školstva, zdravotníctva, čo umožní rodinám orientovať sa v očakávaných výdavkoch

dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s nulovým či malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora, vrátane zahraničného obchodu a investícií.

obozretná fiškálna a monetárna politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu, nulovým či nízkym deficitom štátneho rozpočtu, nízkou daňovou kvótou a nie veľmi veľkým rozsahom sociálnych transferov.