Centrálne bankovníctvo - Emisná činnosť NBS a vývoj hotovostného obeživa

Centrálne bankovníctvo

Semestrálna práca:

Emisná činnosť NBS a vývoj hotovostného obeživa

1. Emisná činnosť NBS

Jednou zo základných úloh Národnej banky Slovenska, ktorú v rámci peňažného úseku zabezpečuje emisný odbor je emisia peňazí. Emisná činnosť je náročná nielen z hľadiska včasného zabezpečenia výroby papierových a kovových platidiel, ale i z hľadiska výberu vhodných a obyvateľstvom akceptovateľných motívov, zabezpečenia činnosti odborných komisií, prípravy zmlúv s mincovňou, tlačiarňami cenín a autormi výtvarných návrhov nových peňazí.
   Za obdobie piatich rokov vydala Národná banka Slovenska pre potreby peňažného obehu sedem nominálnych hodnôt bankoviek, osem nominálnych hodnôt mincí a dvadsaťdva strieborných a zlatých pamätných mincí. Úroveň ich výtvarného riešenia, dizajnu a spôsobu ochrany proti falšovaniu sa stretla s pozitívnym ohlasom na Slovensku i v zahraničí a možno povedať, že slovenské peniaze plnia svoju funkciu v oblasti hotovostného platobného styku. Inú úlohu majú pamätné mince, ktoré sú určené nielen pre zberateľov, ale i pre širokú verejnosť. Ich vydávaním NBS pripomína výročia významných osobností a udalostí, ktoré sa zapísali do slovenských dejín. Vydanie peňazí do obehu nie je možné ani bez legislatívnej a právnej činnosti.
   Za päť rokov činnosti sme pri zabezpečovaní výroby peňazí nadviazali mnoho kontaktov s odbornými pracoviskami centrálnych bánk i odborníkmi z oblasti prípravy a výroby peňazí doma a v zahraničí.
   

1. 1. Vznik slovenskej meny

Národná banka Slovenska má výhradné právo vydávať do obehu bankovky a mince vrátane pamätných mincí. Zabezpečuje tlač bankoviek, razbu mincí a riadi peňažný obeh. Vznik Národnej banky Slovenska sa v emisnej činnosti spája predovšetkým s intenzívnymi prácami na zabezpečení prechodu na novú slovenskú menu. Koncom roka 1992, keď boli vytvorené legislatívne predpoklady pre vznik Slovenskej republiky a jej centrálnej banky, boli v plnom prúde práce na príprave nových slovenských bankoviek a mincí. Dňa 8. februára 1993, ktorý sa stal dňom vzniku slovenskej meny – slovenskej koruny – bola do obehu uvedená prvá „dočasná“ emisia slovenských bankoviek. V tento deň bola do obehu uvedená tiež prvá slovenská minca – desaťkorunák. V priebehu roka 1993 boli do obehu postupne uvádzané ďalšie nominálne hodnoty nových slovenských mincí a bankoviek. Z bankoviek ako prvá bola emitovaná päťdesiatkorunáčka od 30. augusta

1993. Po krátkom súbežnom používaní starých aj nových peňazí boli bývalé česko-slovenské mince a okolkované bankovky postupne do 31. marca 1994 stiahnuté z obehu.

1. 2. Bankovky

Základný rad slovenských bankoviek tvoria bankovky v siedmich nominálnych hodnotách:

20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Na lícnych stranách sú portréty významných osobností a na rubových stranách sú zobrazené miesta a artefakty súvisiace s ich

životom. Autorom výtvarného riešenia všetkých bankoviek je akademický maliar Jozef Bubák.

Slovenské bankovky sú chránené proti falšovaniu použitím viacerých ochranných prvkov viditeľných nielen voľným okom, ale identifikovateľných aj špeciálnymi prístrojmi.

1. 3. Obehové mince

Sedem mincí s nominálnymi hodnotami 10, 20 a 50 halierov a 1, 2, 5 a 10 slovenských korún tvorí základný rad slovenskej mincovej sústavy. Technické parametre mincí – použitý materiál, veľkosť,

hmotnosť a hrana mincí boli stanovené tak, aby zaručovali ich dostatočnú vzájomnú rozlíšiteľnosť.

1.4. Pamätné mince

Národná banka Slovenska vydáva okrem bankoviek a mincí aj pamätné mince. V prvých desiatich rokoch sa vyprofilovalo niekoľko tematických okruhov, ktoré boli na pamätných minciach postupne

realizované: významné udalosti v dejinách Slovenska, výročia významných osobností, veda a technika, olympijské hnutie, ochrana prírody a lokality zaradené do svetového dedičstva UNESCO.

2. Overovanie pravosti peňazí

S emisiou peňazí úzko súvisí overovanie pravosti bankoviek a mincí. Túto činnosť plní oddelenie Skúšobňa a kabinet platidiel, v ktorom sa sústreďujú všetky falzifikáty zadržané na území Slovenskej republiky. Na tomto pracovisku sa vyhotovujú odborné posudky a vedie sa o nich podrobná evidencia.
   Za uplynulých päť rokov sa prehabila spolupráca pri odhaľovaní tejto nebezpečnej činnosti s políciou a orgánmi činnými v trestnom konaní. V spolupráci s Inštitútom bankového vzdelávania NBS sú pravidelne organizované odborné školenia o rozpoznávaní falzifikátov so zameraním na výchovu lektorov v tejto náročnej a špecifickej činnosti. V roku 1994 sme iniciovali vznik lektorského tímu, v ktorom sú pracovníci obchodných bánk nachádzajúcich sa na území SR a prostredníctvom ktorého zabezpečujeme prenos informácií o výskyte falzifikátov peňazí a vývoji nových ochranných prvkov.
   Povinnosťou NBS je však chrániť nielen slovenskú, ale i zahraničnú menu na základe medzinárodných dohôd a zmlúv. Emisný odbor preto úzko spolupracuje so zahraničnými emisnými bankami, s ktorými si vymieňa vzory bankoviek, mincí a dôležité informácie o nových ochranných prvkoch peňazí a právnych normách.   Neustály vývoj reprodukčnej techniky vo svete uľahčuje falšovanie papierových peňazí. Preto bude potrebné hľadať cesty, ako pokusom o falšovanie peňazí čo najlepšie čeliť aj v našich podmienkach. Vyžiada si to neustály kontakt so zahraničnými tlačiarňami cenín, výrobcami ochranných prvkov používaných pri výrobe bankoviek, mincovňami a sústavné analyzovanie vývoja, ktoré pri ochrane peňazí používajú ostatné centrálne banky.

2.1 Falzifikáty peňazí zadržané na území Slovenskej republiky

V roku 2005 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných celkovo 1 316 kusov falzifikátov hotovostného obeživa. V porovnaní s rokom 2004 bol zaznamenaný mierny nárast, avšak uvedený počet je o viac ako tretinu nižší ako priemer za obdobie rokov 1993 – 2005. Až 90 % falzifikátov bolo zadržaných priamo v peňažnom obehu bankami. Medzi zadržanými falzifikátmi bol najvyšší podiel slovenských korún (59 %) a eur (18 %). Podiel amerických dolárov dosiahol 13 % a ostatných cudzích mien 10 %.

Falzifikáty slovenských korún

V roku 2005 bolo zadržaných 777 falzifikátov slovenských korún. Najväčší výskyt bol zaznamenaný v Prešovskom a v Trnavskom kraji. Najviac falšovanými boli bankovky s nominálnou hodnotou 1000 Sk a 500 Sk, ktoré predstavovali viac ako 62 % falzifikátov slovenských korún.

Falzifikáty cudzích mien

V roku 2005 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 171 falzifikátov amerických dolárov, 232

falzifikátov eur, a 127 falzifikátov ostatných cudzích mien. Najväčší výskyt bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji.

3. Emisná činnosť a peňažný obeh v roku 2005

3.1. Emisia slovenských peňazí

V roku 2005 zabezpečila Národná banka Slovenska v súlade s potrebami peňažného obehu dotlač 34,42

mil. kusov bankoviek v nominálnej hodnote 1000 Sk a objednala dotlač bankoviek v nominálnej hodnote 50 Sk   ktorých tlač bude ukončená v roku 2006. Pre potreby peňažného obehu zabezpečila NBS aj výrobu 17 mil. kusov mincí v nominálnej hodnote 50 halierov vzor 1996 a 10 mil. kusov mincí v nominálnej hodnote 1 Sk. Okrem toho boli v roku 2005 vyrobené pre zberateľské účely mince v nominálnych hodnotách 10 Sk, 5 Sk, 2 Sk, 1 Sk a 50 halierov. Výrobu a predaj ročníkových súborov obehových mincí zabezpečovala Mincovňa Kremnica, š. p. V roku 2005 vydala Národná banka Slovenska päť druhov pamätných mincí, ktorými pripomenula významné udalosti a výročia.

3. 2. Stav peňazí v obehu a ročná čistá emisia v SR

Čistá emisia je rozdiel medzi výdajom peňazí do obehu a príjmom peňazí za určité časové obdobie, táto terminológia je zhodná s terminológiou Európskej centrálnej banky.

K 31. decembru 2005 bola hodnota obeživa v SR 130,11 mld. Sk (vrátane pamätných slovenských mincí a federálnych pamätných mincí). V porovnaní s hodnotou k 31. decembru 2004 vzrástla hodnota obeživa v roku 2005 o 20,2 mld. Sk. Medziročný index rastu hodnoty obeživa bol 18,4 %.

Hodnota obeživa (podľa stavu ku koncu jednotlivých mesiacov) v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúcich rokov stále rástla, bez typického sezónneho poklesu v 1. štvrťroku. Mesačné hodnoty čistej emisie sa pohybovali od 0,58 mld. Sk v januári 2005 do 5,06 mld. Sk v decembri 2005.

V roku 2005 sa hodnota obeživa pohybovala od 109,5 mld. Sk do 134,9 mld. Sk. Minimálna hodnota obeživa sa dosiahla 3. februára 2005 a maximálna v predvianočnom období 23. decembra 2005.

3. 3. Štruktúra čistej emisie a obeživa

K 31. decembru 2005 z celkovej hodnoty obeživa tvorili bankovky 98,1 %, obehové mince 1,3 % a pamätné mince vrátane federálnych pamätných mincí tvorili 0,6 %.

Z celkového množstva peňazí v obehu bolo bankoviek 13,18 %, obehových mincí 86,75 % a pamätných mincí 0,07 %.

Na čistej emisii za rok 2005 sa podieľali bankovky sumou 20,1 mld. Sk (99,5 %), obehové mince sumou 0,48 % a pamätné mince 0,02 %.

V roku 2005 zaznamenali najvyššiu hodnotu čistej emisie 5000 Sk bankovky (2,17 mil.kusov) a 1000 Sk bankovky (8,42 mil. kusov). Tieto dve nominálne hodnoty tvorili spolu 95,4 % čistej emisie v roku 2005.

5. 4. Priemerné hodnoty obeživa

Hodnota obeživa na jedného obyvateľa , vrátane pamätných mincí, dosiahla k 31. decembru 2005

sumu 24 184 Sk, z toho bankovky tvorili 23 719 Sk, obehové mince 316 Sk a pamätné mince 149 Sk.

V porovnaní s rokom 2004 vzrástla celková hodnota obeživa na jedného obyvateľa o 3 757 Sk, z toho pri bankovkách o 3 733 Sk, obehových minciach o 18 Sk a pamätných minciach o 6 Sk.

Na jedného obyvateľa pripadlo 30 kusov bankoviek, čo je o 3 kusy viac ako v roku 2004. Najpočetnejšie

boli bankovky v nominálnej hodnote 1000 Sk v počte 11 kusov a bankovky v nominálnej hodnote 20 Sk

v počte 6 kusov. Počet obehových mincí na jedného obyvateľa v roku 2005 vzrástol oproti roku 2004 zo

190 kusov na 198 kusov. Najvyšší podiel majú naďalej halierové mince (10, 20 a 50 hal.), a to 124 kusov

na obyvateľa (121 v roku 2004). Z platných mincí sú najpočetnejšími mincami 50-halierové mince, ktorých

na jedného obyvateľa pripadá 36 kusov.

Priemerná hodnota peňažného znaku 20 dosiahla v roku 2005 hodnotu 106 Sk (ročný rast o 12 Sk). Jeho

vývoj zodpovedá vývoju množstva a hodnoty obeživa. Porovnanie vývoja priemernej hodnoty peňažného

znaku podľa jednotlivých druhov peňazí dokumentuje tabuľka 32.

5. 5. Obeživo a niektoré makroekonomické veličiny

K 31. decembru 2005 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila hodnota obeživa zo o 18,4 %, z toho obeživo u verejnosti vzrástlo zo 100,5 mld. Sk na 119,8 mld. Sk a obeživo v pokladniciach bánk vzrástlo z 9,4 mld. Sk na 10,3 mld. Sk. Podiel obeživa mimo bánk (M0) na peňažnom agregáte M1 poklesol z 32,28 % v roku 2004 na 31 % v roku 2005. Tento ukazovateľ od roku 2001 vykazuje klesajúcu tendenciu, čo dokumentuje mierne stúpajúcu úroveň bezhotovostného platobného styku na Slovensku. Podiel M0 na HDP v SR vzrástol v roku 2005 o 0,7 percentuálneho bodu na 8,3 %, čo je porovnateľné s hodnotou dosahovanou v krajinách eurozóny (od 3 - 10 %). Hodnota obeživa v stálych korunách (bez vplyvu inflácie) dosiahla k 31. decembru 2005 hodnotu 44,83 mld. Sk . V porovnaní s rokom 2004 zaznamenala rast o 5,47 mld. Sk. Dôvodom rastu obeživa v stálych korunách je skutočnosť, že ročná miera inflácie (3,7 %) bola v porovnaní s ročným prírastkom obeživa (18,4 %) nižšia, kým v predchádzajúcich štyroch rokoch sa miera inflácie a prírastok výrazne neodlišovali.

 

4. Porovnanie vývoja obeživa v SR s krajinami V4 a eurozónou

Podiel obeživa na HDP na Slovensku patrí po Českej republike medzi najvyššie vo V4. Jeho hodnota

prevyšuje aj úroveň eurozóny, pričom v období rokov 2003 – 2005 tento rozdiel predstavoval takmer 2 percentuálne body na HDP. Slovensko tak spolu s ČR patrí medzi ekonomiky s najvyššou preferenciou hotovosti medzi krajinami V4 a aj v porovnaní s eurozónou. Súčasne je možné pozorovať, že podiel obeživa na HDP sa v posledných rokoch na Slovensku relatívne dynamicky zvyšoval. Kým nárast tohto podielu od roku 2000 do roku 2005 je zrejmý aj v iných krajinách V4, od roku 2003 do roku 2005 výraznejšie rástol predovšetkým na Slovensku. Pomerne výrazný rast podielu obeživa na HDP v eurozóne súvisel predovšetkým so zavedením hotovostného eura a jeho yužívaním ako platidla aj mimo územia eurozóny.

Kým koncom deväťdesiatych rokov dosahovalo Slovensko spomedzi krajín V4 najpomalšiu medziročnú dynamiku rastu obeživa, v poslednom období sa posunulo na prvé miesto. V rokoch 2000 a 2001 bol rast obeživa na Slovensku ovplyvnený aj takými faktormi, ako bolo vyplácanie chránených vkladov bánk, ktoré ukončili svoju činnosť, a výplatou dlhopisov FNM. V rokoch 2003 až 2005 bol relatívne dynamický vývoj obeživa výsledkom jednak pomerne vysokej ekonomickej aktivity (meranej rastom reálneho DP), ale v rokoch 2003 – 2004 aj relatívne vysokou infláciou. Rast nominálneho HDP tak zaznamenával najvyššie prírastky v regióne, čo sa premietlo aj do rastu držby hotovosti.

5. ZÁVER

Vývoj obeživa na Slovensku bol ovplyvnený viacerými jednorazovými a neštandardnými faktormi,

jeho dynamika je však v značnej miere determinovaná ekonomickou aktivitou. Dokumentuje

to grafická analýza vývoja obeživa a HDP, ale aj konečnej spotreby domácností a tržieb v maloobchode.

Aj napriek dynamickému rozvoju trhu s platobnými kartami obyvateľstvo preferuje skôr hotovostné transakcie pred platbami prostredníctvom POS terminálov. K vyššiemu záujmu o držbu hotovosti mohlo predovšetkým v posledných rokoch prispieť aj menovo-politické prostredie, keď

relatívne nízke úrokové sadzby znižovali atraktivitu vkladových produktov.

Porovnanie s krajinami V4 a eurozónou tiež naznačuje, že Slovensko patrí medzi ekonomiky

s najvyššou preferenciou hotovosti. Súčasne rast obeživa na Slovensku bol v porovnaní s krajinami

V4 najvyšší. Súviselo to jednak s rýchlym reálnym rastom ekonomiky, ale aj vyššou infláciou.

Nominálny HDP na Slovensku tak zaznamenával najvyššie prírastky.

Ak by Slovensko bolo v súčasnosti (spolu s ďalšími krajinami V4) členom eurozóny, napaňalo by hypoteticky alokačný kľúč bankoviek približne na 85 %. V súčasnosti je rast obeživa na Slovensku v porovnaní s eurozónou dynamickejší a vzhľadom na prebiehajúcu reálnu konvergenciu je takýto vývoj možné očakávať aj v budúcnosti. Rýchlejší rast HDP bude prostredníctvom kapitálového kľúča zvyšovať náš stanovený podiel na obežive eurozóny. Ten sa však, vzhľadom na mechanizmus aktualizácie kapitálového kľúča, bude meniť len pomaly. Konvergencia by teda mohla viesť k prekročeniu podielu obeživa stanoveného alokačným kľúčom.

Zdroje:

https://www.nbs.sk/ZAKLNBS/PUBLIK/BROZURY/10RNBS.PDF - 10 rokov NBS – Emisná činnosť

https://www.nbs.sk/BIATEC/MIMOR97/12.HTM - Emisia peňazí, overovanie pravosti peňazí

https://www.nbs.sk/VS/VSNBS05.PDF - Emisná činnosť a peňažný obeh

https://www.nbs.sk/PUBLIK/MU/07_03.PDF - Porovnanie vývoja obeživa v SR s krajinami V4 a eurozónou